Magneticky induk?ny tok

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Magneticky induk?ny tok alebo magneticky tok je fyzikalna veli?ina , ktora sa pou?iva na opis elektromagnetickej indukcie . Vyjadruje suhrnny tok magnetickej indukcie prechadzajuci ur?itou plochou.

Symbol veli?iny: Φ

Zakladna jednotka: weber , zna?ka jednotky Wb

Rozmer jednotky: Wb = m 2 · kg · s -2 · A -1 v sustave SI , inak aj V · s alebo T · m 2 .

Vypo?et [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • z definicie
Ak je plocha, ktorej magneticky tok sa po?ita, rovinna,
,
kde B je ve?kos? magnetickej indukcie homogenneho magnetickeho po?a, S je plocha a α je uhol , ktory

zviera normalovy vektor plochy s vektorom magnetickej indukcie.

Ak je plocha v?eobecna a magneticke pole nehomogenne, potom
.
Pre valcovu cievku s N zavitmi a prierezom S, ktorej os zviera s induk?nymi ?iarami homogenneho magnetickeho po?a uhol α, je magneticky induk?ny tok dany vz?ahom
,


  • magneticky tok v cievke v prostredi s kon?tantnou permeabilitou je priamo umerny elektrickemu prudu prechadzajucemu touto cievkou.
kde L je induk?nos? cievky.

Externe odkazy (po ?esky) [ upravi? | upravi? zdroj ]