z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Magneticky induk?ny tok
alebo
magneticky tok
je
fyzikalna veli?ina
, ktora sa pou?iva na opis
elektromagnetickej indukcie
. Vyjadruje suhrnny tok magnetickej indukcie prechadzajuci ur?itou plochou.
Symbol veli?iny:
Φ
Zakladna jednotka:
weber
, zna?ka jednotky Wb
Rozmer jednotky:
Wb =
m
2
·
kg
·
s
-2
·
A
-1
v
sustave SI
, inak aj
V
·
s
alebo
T
·
m
2
.
- Ak je plocha, ktorej magneticky tok sa po?ita, rovinna,
- ,
- kde
B
je ve?kos? magnetickej indukcie homogenneho magnetickeho po?a,
S
je plocha a
α
je
uhol
, ktory
zviera
normalovy vektor
plochy s
vektorom
magnetickej indukcie.
- Ak je plocha v?eobecna a magneticke pole nehomogenne, potom
- .
- Pre valcovu cievku s N zavitmi a prierezom S, ktorej os zviera s induk?nymi ?iarami homogenneho magnetickeho po?a uhol α, je magneticky induk?ny tok dany vz?ahom
- ,
- magneticky tok v cievke v prostredi s kon?tantnou permeabilitou je priamo umerny elektrickemu prudu prechadzajucemu touto cievkou.
- kde
L
je
induk?nos?
cievky.