| M?stek
|
Stanica metra
 |
| Poloha
|
|---|
| 50°05′02″S
14°25′24″V
/
50,083784°S 14,423339°V
/
50.083784; 14.423339
Suradnice
:
50°05′02″S
14°25′24″V
/
50,083784°S 14,423339°V
/
50.083784; 14.423339
|
| ?tvr?
| Nove M?sto
,
Praha 1
|
|---|
| Ulica
| Vaclavske namestie
|
|---|
| Dopravca
| DPP
|
|---|
| Tarifne pasmo
| P
|
|---|
| Technicke udaje
|
|---|
| Typ stanice
| razena st?pova, prestupna
|
|---|
| Po?et nastupi??
| 4
|
|---|
| Projektant
| : DP-Metroprojekt Praha,
vestibuly:
Vojensky projektovy ustav Praha
 : DP-Metroprojekt Praha
|
|---|
| Architekt
| :
Ing. arch. Jarmil Srpa,
Ing. arch. Robin Hanus,
Ing. arch. Zden?k Volman,
Ing. arch. Josef Kales
:
Ing. arch. Jarmil Srpa,
pe?ia zona:
Ing. arch. Miroslav Suchy
|
|---|
| Historia
|
|---|
1978
1985
| Otvorenie na linke
Otvorenie na linke
|
|---|
Pra?ska doprava
Pra?ske metro
·
Stanice pra?skeho metra
|
Bo?na lo? stanice na trase linky
Pozostaty stedovekeho mostika, pod?a ktoreho dostala stanica svoje meno
M?stek
je jedna z troch prestupnych stanic
pra?skeho metra
. Nachadza sa na linkach
a
. Nachadza sa priamo pod
Vaclavskym namestim
a
rovnomennou kri?ovatkou
v centre
Prahy
.
U? v prvych projektoch bola zmienka o linke metra, ktora by viedla pod
Vaclavskym namestim
a neasanovanou ?as?ou
Stareho M?sta
. Vedenie dne?nych liniek
a
sa objavilo u? aj v ?al?ich projektoch z
20.
a
30. rokov 20. storo?ia
[1]
, a tak bolo jasne, ?e v mieste ich kri?ovania bude treba vybudova? prestupnu stanicu. S jej vystavbou sa za?alo a? v prvej polovici
70. rokov
. Nova stanica umiestnena v osi Vaclavskeho namestia bola umiestnena 29 m pod povrchom, pri?om pri vystavbe sa vyu?il podchod pod vtedaj?ou ru?nou dopravnou kri?ovatkou.
Na linke
bola stanica M?stek otvorena
12. augusta
1978
.
[2]
V tej dobe to bola jedina razena st?pova stanica v pra?skom metre. Jej vystavba stala 697 milionov
K?s
.
[2]
Cestujuci na linke
mohli stanicu vyu?iva? a? od roku
1985
, v ramci sprevadzkovania useku I.B. Do strednej lode stanice na linke
bolo treba nain?talova? prestupne
eskalatory
, ktore do istej miery obmedzili priestor pre cestujucich.
Cela vystavba stanice na linke
v rokoch
1977
a?
1985
stala 552 milionov
K?s
.
[3]
a vynutila si premiestnenie sochy
Josefa Jugmanna
?alej od stredu namestia.
Stanica ma tri lode. Jej stredny tunel je dlhy 167 m a ma spolu 24 parov st?pov. Nachadza sa 29 m pod povrchom a ma dva vystupy ? jeden vychadza
eskalatorovym
tunelom do podpovrchoveho vestibulu, ktory sa nachadza pribli?ne v polovici Vaclavskeho namestia a druhy vedie obdobne pod kri?ovatkou
[M?stek
. Najprv tu boli namontovane
sovietske
eskalatory
, ktore boli v roku
1993
vymenene.
Stanica je oblo?ena konvexnymi a plochymi
hlinikove
dosky v dominantnom odtieni ?ltej farby ?champagne“. St?py su oblo?ene hnedym
mramorom
a lemuju ich zlate prelisovane pruhy. Obrovske priestory vestibulu pod ulicou Na M?stku su vyplnene obchodmi, pri?om im dominuje zachovany
mostik
, umiestneny za zabradlim a ?tylovo nasvieteny. Vo vestibule sa nachadza aj
vitra?
zobrazujuca spolupracu medzi krajinami
RVHP
.
Stanica sa nachadza medzi stanicami
Starom?stska
a
Muzeum
.
Nachadza sa pod
Ulicou 28. ?ijna
, 10 m pod urov?ou nastupi??a na linke
a celkovo 40 m pod povrchom. Stanica ma tri lode so st?pmi a prevy?enou strednou lo?ou s razenymi prestupnymi chodbami. Ma jeden vystup a vestibul. Nastupi?tia zdobi
keramicky
pruh nesuci nazov stanice a biely
smaltovany
plech
, ktorym su oblo?ene steny.
Stanica sa nachadza medzi stanicami
Narodni t?ida
a
Nam?sti Republiky
.
Po?as povodni v roku
2002
do?lo k zaplaveniu dolnej ?asti stanice na linke
a to v smere od
Namestia Republiky
. Nastupi?te sa sice naplnilo vodou, ale hladina nejaku dobu ?alej nestupala po prestupnych chodbach smerom k nastupi?tiam na linke
, ke??e boli uzatvorene tlakove uzavery. Nakoniec v?ak tlak vody prerazil prie?ku a voda sa dostala aj do vy??ej ?asti stanice odtia? do celeho useku I.A.
[4]
[5]