Lavovy prud.
Lavova fontana.
Lava
je roztavena
hornina
vyvrhovana z kratera
sopky
po?as erupcie. Rozdiel medzi lavou a
magmou
je, ?e termin lava pomenuva roztavenu horninu na povrchu
Zeme
, naopak magma roztavenu horninu pod povrchom. Medzi lavou a magmou su aj ?al?ie rozdiely (obsah plynov, at?.) Teplota lavy je od 700 °C do 1 200 °C, je dos? viskozna.
| Chemicke zlo?enie lav
|
| Nazov
|
Obsah SiO
2
|
Obsah (Fe+Mg)
|
| (hm. %)
|
(hm. %)
|
| felzicka
|
> 70
|
~ 2
|
| intermediatna
|
~ 60
|
~ 3
|
| maficka
|
< 50
|
~ 4
|
| ultramaficka
|
< 40
|
8 - 32
|
Chemicke zlo?enie lavy ma vz?ah k jej teplote a spravaniu.
Vyvrete horniny
, z ktorych je tvorena lava mo?u by? rozdelene do troch skupin:
felzicke
, intermediatne a
maficke
. Lava mo?e ?alej obsahova?
xenolity
(ulomky neroztavenych hornin), pripadne aj utuhnute ?asti vlastnej taveniny. Utuhnutim lavy ur?iteho zlo?enia dostavame zodpovedajucu
horninu
. Rychlym utuhnutim taveniny sa tvori tzv. vulkanicke sklo - hornina bez vidite?nych kry?talov jednotlivych
mineralov
.
Felzicke lavy, napriklad
ryolitove
alebo
dacitove
maju vysoky obsah
kremika
,
hlinika
,
vapnika
,
sodika
a
draslika
. Su ve?mi viskozne a maju nizku teplotu. Pri utuhnuti v nich kry?talizuje preva?ne
kreme?
a
?ivce
. Erupcia felzickych lav prebieha explozivne, ?aste formy su lavove domy, pyroklasticke prudy a tufy.
Intermediatne lavy maju men?i obsah kremika a hlinika, zato sa zvy?uje obsah
?eleza
a
hor?ika
. Teplota lavy je vy??ia a tym je ni??ia jej
viskozita
. Erupcie su preva?ne explozivneho charakteru. Intermediatne lavy su charakteristicke pre va??inu
stratovulkanov
. Pri kry?talizacii sa zva??uje obsah tmavych mineralov:
pyroxenov
a
amfibolov
, hornina sa nazyva
andezit
. Pre andezity je charakteristicky vyskyt porfyrickych vyrastlic kry?talov -
fenokrystov
Maficke lavy maju maly obsah kremika a hlinika, zato ve?ky obsah ?eleza a hor?ika. Ich erupcie su pokojne, maju vysoku teplotu (nad 900 °C) a nizku viskozitu - tvoria
bazaltove
horniny s vyskytom
olivinu
. Maficke magmy su produkovane
?titovymi vulkanmi
.
Ultramaficke magmy maju nizky obsah kremika, vysoky obsah hor?ika a vysoke teploty (1500 °C). Su zname len z davnej minulosti Zeme (
komatiity
), v su?asnosti sa u? netvoria.
Pod tymto pojmom sa skryvaju lavy, ktorych zlo?enie sa zna?ne odli?uje od be?nych lav:
Tuhnuci lavovy prud typu Aa.
Podu?kova lava.
Viskozita je hlavne rozde?ovacie kriterium lav, preto?e determinuje ich spravanie.
Vysokoviskozne lavy maju nasledovne vlastnosti:
- Te?u ve?mi pomaly, maju tendenciu vytvara? polotuhe bloky
- Maju tendenciu uzatvara? plyny, ktoru vytvaraju po utuhnuti pory
- Suvisia s explozivnou erupciou, pyroklastickymi prudmi a tufmi
Viskozne lavy, ak vynechame pyroklasticke produkty, vytvaraju dve formy:
lavove domy
a kratke
lavove prudy
.
Nizkoviskozne lavy maju nasledovne vlastnosti:
- Te?u rychlo, vytvaraju lavove prudy, "rieky"
- Rozpustene plyny z nich unikaju pred utuhnutim
- Erupcie su pokojne, len zriedka tvoria pyroklasty
Nizkoviskozne lavy tvoria tri formy
‘A‘a
,
pahoehoe
a
podu?kove
lavy.
Niekedy vytvori extrudovana viskozna lava ve?ke, popraskane teleso s kupolovitym tvarom -
vulkanicky
(alebo
lavovy
)
dom
, ktory je vo vrchnej ?asti pokryty ulomkami hornin a popolom. Ak magma utuhne e?te v privodnom sope?nom komine, upcha ho, ?im sa v ?om zvy?i tlak. Narastanie tlaku ?asto sposobi katastroficku erupciu - vyvrhnutie mno?stva ve?kych mrakov vulkanickeho popola, prachu, pyroklastov. Prikladom lavoveho domu je dom vytvoreny erupciou sopky
Novarupta
na Alia?ke. Na
Slovensku
je pekny priklad domu ryolitove bralo
Szaboova skala
pri
?iari nad Hronom
, vytvorene
sope?nou ?innos?ou
v
tercieri
.
Laminarne
, niekedy aj
pasove prudy
nie su prili? ?asto sa vyskytujuce lavove formy. Vznikaju, ak pri pohybe lavy dolu svahom utuhne spodna a vrchna vrstva, pri?om vnutro ostava roztavene. Tymto sa vytvaraju listove utvary, ktore maju ve?mi chaoticku ?trukturu, nazyvanu autobrekcia.
'A'a
, alebo
Aa
lavy (ozna?enie pochadza z Havajskej
angli?tiny
a znamena ?stvrdnuta popraskana lava“) je jeden z troch zakladnych typov lavovych prudov. Charakteristicka je hruba, popraskana ?truktura, tvorena blokmi rozlamanej lavy, nazyvana aj
?kvara
. Vytvara sa postupnym chladnutim viskoznej?ieho lavoveho prudu a
?usadzovanim“
tuhych ulomkov na jeho povrchu. Tieto su postupom prudu dolu svahom una?ane aj na spodnu stranu prudu, teda vysledny, utuhnuty prud je tvoreny chaotickymi brekciami vlastnych ulomkov.
Nazov
pahoehoe
pochadza opa? z
Havaja
a znamena
?hladka, nerozlamana lava“
. Je to bazaltova lava s nizkou viskozitou, ktora vytvara lalokovite prudy a ine bizarne tvary.
Podu?kove lavy
su typicke utvary, vznikajuce vylevom magmy do podmorskeho prostredia. Pri kontakte s
vodou
povrch lavy okam?ite tuhne. Privod ?al?ej magmy z komina ma za nasledok vytvaranie kvapkovitych alebo vanku?ovitych tvarov tuhnucej lavy. Nako?ko va??inu povrchu Zeme tvori voda a dos? ve?a sopiek sa nachadza pri vode, je aj vyskyt tychto lavovych utvarov ?asty.
Stratovulkan
Stromboli
v
Stredozemnom mori
.
Lavovy tunel na
Havaji
.
Erupcie lavy vytvaraju viacere zaujimave utvary a terenne dominanty.
Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku:
sopka
Sopka
je zakladny utvar, ktory je vytvoreny erupciou lavy. Rozli?ujem dve zakladne formy: ploche
?titove sopky
, ktore su tvorene bazaltami, a strme vrstevnate ku?ele (
stratovulkany
) tvorene andezitmi a ryolitmi.
Su to male troskove ku?ele, tvorene okolo privodnych sope?nych kominov. Skladaju sa z tefry, vulkanickeho popola a prachu spe?enych pri explozivnej erupcii.
Lavove tunely vznikaju, ak rychlo te?uca lava na povrchu utuhne, ale pod povrchom je stale tekuta. V takejto rure si pokojne te?ie ?alej a chladne ove?a pomal?ie, tak sa daju najs? tunely dlhe aj 15 km (tercierny vulkanizmus v severnom
Queenslande
v
Australii
).
V krateroch niektorych sopiek sa permanentne nachadzaju jazera roztavenych hornin, bez toho aby eruptovali. Su to nasledovne sopky:
Commons ponuka multimedialne subory na temu
lava
Wikislovnik ponuka heslo
lava
.