?adovce
predstavuju najva??iu zasobare? sladkej
vody
na svete. Na snimke ?adovec v
Bafinovom zalive
v
Kanade
.
Kryosfera
(z
gr.
kryos
?
?ad
,
mraz
) ozna?uje tu ?as?
zemskeho
telesa, ktora je trvalo pokryta ?adom, alebo snehom. Zah??a oceansky ?ad na poloch,
snehovu
pokryvku v zimnych mesiacoch, ?adove ?iapky na vrcholoch vysokych hor, trvalo zamrznutu podu (
permafrost
) a
?adovce
. V Antarktide sa nachadza najva??i objem ?adu na Zemi, konkretnej?ie na Vychodoantarktickom ?adovom ?tite. Na severnej pologuli je najva??ie pokrytie ?adom a snehom v
januari
? a? 23 % povrchu. Kryosfera je su?as?ou globalnej
klimy
, hra dole?itu ulohu v systeme
zra?ok
, pri tvorbe
oblakov
, v
hydrologickom cykle
a vzniku vzdu?nych prudov.
Voda v tuhom skupenstve
sa na povrchu Zeme vyskytuje v podobe
snehu
, ako ?ad v
jazerach
,
riekach
,
?adovcoch
a v podobe ve?ne zamrznutej pody ?
permafrost
. ?as, po aky vydr?i voda v tuhom skupenstve v jednotlivych systemoch je rozny. Od sezonnych zale?itosti, ako je snehova pokryvka a zamrznuta voda vo va??ine riek a jazier, cez nieko?ko rokov sa roztapajuce ?adove kryhy v
oceanoch
a? po 10 000 ? 1 mil. rokov stare ?adovce (najstar?ie pochadzaju z
Antarktidy
).
Ve?ke uzemia, trvalo pokryte snehom a ?adom maju vy??iu odrazivos? slne?neho ?iarenia (
albedo
), priemerne hodnoty odrazivosti su ~80 ? 90 %. Vo vy??ich zemepisnych je vysoke albedo v jarnych a jesennych mesiacoch pri?inou ?astych zmien
po?asia
(
"blaznivy april"
).
Ve?ke klimaticke dopady ma aj ni??ia tepelna vodivos? ?adu a snehu oproti vzduchu (poznaju a vyu?ivaju to
eskymaci
, ktori si stavaju svoje zimne obydlia zo snehu, vo vnutri sa udr?uje prijate?na teplota). Zni?ena tepelna vodivos? vyrazne ovplyv?uje hydrologicky cyklus. V netrvalo zamrznutych oblastiach sa to prejavuje nezam?zanim pody pod ur?itou hranicou (napr. preto sa vodovodne potrubia ukladaju pribli?ne meter pod zem).
Jarne topenie sa snehu vy?aduje ve?ke mno?stvo energie, ?o vyvolava odozvy v
atmosferickych
systemoch a pravdpodobne zapri?i?uje letnu
monzunovu
aktivitu v
Eurazii
a juhozapade
USA
.
Zima vo
Finsku
Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku:
Sneh
Sneh
predstavuje najviac roz?irenu zlo?ku kryosfery, pokryva pribli?ne 47 mil. km
2
v zimnych mesiacoch a ~3 mil. km
2
v letnych mesiacoch. Va??ina snehu je lokalizovana na severnej pologuli. Sneh predstavuje dole?ite zasoby sladkej vody, najma v horskych oblastiach. Jeho jarne topenie zvy?uje hladinu
spodnej vody
v ni??ich oblastiach a
prietoky
vody v riekach (napr. 85 % ro?neho prietoku vody v rieke
Colorado
pochadza z topenia snehu).
Rie?ny a jazerny ?ad je produktom sezonneho zam?zania. Jeho celkova plocha je mala na to, aby mala nejaky globalny klimaticky dosah. Ale stale ovplyv?uje lokalne podmienky (vodne prietoky) a vykyvy po?asia (topenie snehu). Jazerny ?ad zasa ovplyv?uje cirkulaciu vody v jazere.
Jazero Jokulsarlon medzi morom a ?adovcom
Vatnajokull
(
Island
)
Morsky ?ad pokryva va??inu polarnych morskych oblasti. Satelitne snimky dokazuju neustale zmeny v hrubke polarnych ?adovcov. Na ju?nej pologuli plocha za?adnenia variruje od 3 ? 4 mil. km
2
vo februari po 17 ? 20 mil. km
2
v septembri. Na severnej pologuli je plocha viac stala, od 7 ? 9 mil. km
2
v septembri do 14 ? 16 mil. km
2
v marci.
Permafrost
(permanentne zamrznute uzemie) sa vyskytuje pri trvalych priemernych ro?nych teplotach nevystupujucich nad ?1 °C. Jeho hrubka sa plocha zavisi od roz?irenia vegetacie, hrubky snehovej pokryvky a vlhkosti. Jeho vplyv na klimu nie je celkom dobre preskumany.
?adovce
a uzemia trvalo pokryte ?adom predstavuju najva??ie zasoby sladkej vody (~ 77 % celkovych zasob). Pri roztopeni ?adovcov by sa hladina svetovych oceanov zdvihla pribli?ne o 80 m (z toho na
antarkticke
?adovce pripada asi 90 % a na
gronske
asi 10 %, ostatne ?adovce predstavuju nepatrne zlomky).
Denny monitoring roz?irenia snehu a ?adu (anglicky)