Katedrala Notre-Dame (Pari?)

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Notre-Dame v Pari?i
(Cathedrale Notre-Dame de Paris)
Chram Matky Bo?ej v Pari?i ,
Notre-Dame
katedrala
Zapadna fasada ? hlavny vchod; zvonarska ve?a je hore v?avo
Patrocinium: Matka Bo?ia
?tat Francúzsko Francuzsko
Region Ile-de-France
Department Pari?
Mesto Pari?
Mestska ?as? Ile de la Cite
Nabo?enstvo kres?anstvo
 - cirkev rimskokatolicka
 - provincia Pari?ska cirkevna provincia
 - dieceza Pari?ska arcidieceza
Suradnice 48°51′11″S 2°20′59″V  /  48,853°S 2,3498°V  / 48.853; 2.3498
D??ka 128  m
?irka 48  m
Vy?ka
 - najvy??ej ve?e 69  m
?al?ie udaje  
 - po?et lodi 5
 - po?et ve?i 2
 - po?et kupol 0
?tyl gotika
Vystavba 1163  – 1345
 - rekon?trukcia 1845  – su?asnos?
Francúzsko s vyznačenou polohou kostola
Francuzsko s vyzna?enou polohou kostola
Wikimedia Commons: Cathedrale Notre-Dame de Paris
Webova stranka: http://www.notredamedeparis.fr/
OpenStreetMap: mapa
Portaly, ktorych su?as?ou je tato stranka:

Katedrala Notre-Dame v Pari?i alebo zastarano Chram Matky Bo?ej v Pari?i (po francuzsky Cathedrale Notre-Dame de Paris , hovorovo Notre-Dame ) je rimskokatolicky katedralny chram Pari?a , postaveny v gotickom ?tyle, nachadzajuci sa v centre mesta v ile de la Cite . Po po?iari 15. aprila 2019 pri?la o strednu ve?u, strechu i stredoveke vitra?ove okna. [1]

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva katedrala Pari?a vznikla v druhej polovici 6. storo?ia zapadne od dne?nej budovy. Vystavba dne?nej katedraly trvala od roku 1163 do roku 1345 a za?al ju ?udovit VII. V tom ?ase bol Pari? len biskupstvom.

V 19. storo?i ju re?taurovali pod vedenim Viollet-le-Duca . O vystavbe Notre Dame rozhodol pari?sky biskup Maurice de Sully v roku 1159, zakladny kame? katedraly polo?ili v roku 1163 a jej vystavba trvala 182 rokov, celkovo ju dostavali v roku 1345 . Neskor pre?la rozsiahlou rekon?trukciou.

Ide o ranogoticku stavbu, ktora sa stala zakladom a in?piraciou pre ?al?ie vyznamne goticke stavby, predov?etkym sakralne stavby nielen vo Francuzsku , ale aj v celej Europe . Je jedine?na nielen svojim vzh?adom, ale aj celkovou kon?trukciou a architekturou. Tvori ju 5 lodi ? jedna hlavna a ?tyri bo?ne. Su?as?ou zapadnej fasady su tri hlavne vchody, nad prostrednym dominuje vitra?ove okno rozetoveho tvaru. Nad hlavnymi vchodmi sa ty?ia dve predne hlavne ve?e ? zvonice.

Katedrala Notre Dame je zaradena medzi svetove kulturne dedi?stvo UNESCO .

V roku 1804 sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pape?om.

Katedrala stoji na mieste, ktore u? takmer 2000 rokov slu?i nabo?enskym kultom. V 4. storo?i na jej mieste stal galsko-rimsky chram zasvateny Jupiterovi, neskor v 6. storo?i u? kres?anska bazilika.

Po?as Ve?kej francuzskej revolucie v roku 1793 katedralu zni?ili a vyrabovali revolucionari, ktori tie? roztopili drahe kovy na oltaroch. Rozbili v?etkych 28 soch biblickych kra?ov na prie?eli budovy, preto?e ich pova?ovali za francuzskych kra?ov. Po revolucii hrozilo, ?e stavbu so zburanymi stenami a vytl?enymi oknami zburaju. Do osudu katedraly v?ak ?ikovne zasiahol spisovate?, Pari?an Victor Hugo a jeho roman Chram Matky Bo?ej v Pari?i publikovany v roku 1831 . Toto dielo vyvolalo taky ve?ky zaujem o osud chramu, ?e v?aka nemu sa podarilo ziska? peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.

Po?iar [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?iar 15. aprila 2019.
Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Po?iar katedraly Notre-Dame v Pari?i

15. aprila 2019 okolo 18.50 SEL? katedralu postihol ni?ivy po?iar, pri ktorom sa o 19.20 pari?skeho ?asu zrutila stredna ve?a ( sanktusnik ) a postupne zhorela strecha.

V kostole bolo ulo?enych mnoho vzacnych relikvii nevy?islite?nej hodnoty, na??astie sa ich v?etky podarilo zachrani? aj s hlavnym oltarom Panny Marie, povodnym organom ? jednym z najznamej?ich a najva??ich organov na svete s asi osemtisic pi??alami, ktory v tridsiatych rokoch 18. storo?ia zhotovil Francois Thierry. Zachranena bola aj T??ova koruna Je?i?a Krista a ine.

Pri?iny po?iaru zatia? nie su zname. Z doteraj?ieho vy?etrovania ale vyplyva, ?e pri?ina po?iaru suvisela s tym, ?e katedrala bola prave v stave rozsiahlej rekon?trukcie.

Na zachrane kostola pracovalo pribli?ne 400 hasi?ov, [2] po?iar sa podarilo celkovo uhasi? o 3.30 SLE? nasledujuceho d?a. [3]

Francuzsky prezident Emanuel Macron pris?ubil, ?e strechu katedraly a strednu ve?u nanovo postavia. Po?iar Notre-Dame znovu zvy?il zaujem o knihu Victora Huga Chram Matky Bo?ej v Pari?i .

Drevenu kostru katedraly, ktora pozostavala predov?etkym z duboveho dreva, tvorili aj stromy zo?ate e?te v rokoch 1160 a? 1170 , kostra tak predstavovala jednu z najstar?ich ?asti celej kon?trukcie.

Pri obhliadke a revizii v roku 2016 ?pecialisti upozor?ovali na mo?nos? vzniku po?iaru z dovodu obrovskej vrstvy prachu, tie? starych presu?enych tramov, stareho elektrickeho vedenia a nedostato?neho protipo?iarneho zabezpe?enia. Situaciu vyhodnotili za kriticku a ?ivot ohrozujucu, no nikto tomu nevenoval dostato?nu pozornos?, pri?om sa katastrofe dalo predis?. [4] [5] [6] [7]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. EL-BAWAB, Nadine. Paris' Notre Dame Cathedral on fire [online]. www.cnbc.com, 2019-04-15, [cit. 2019-04-15]. Dostupne online.
  2. CNN, Joshua Berlinger. Why the Notre Dame fire was so hard to put out [online]. CNN, [cit. 2019-04-16]. Dostupne online.
  3. Day after devastating Notre Dame Cathedral fire, millions in donations pour in [online]. USA TODAY, [cit. 2019-04-16]. Dostupne online. (po anglicky)
  4. A.S, Petit Press. Slavna katedrala Notre-Dame v Pari?i hori, zadna ve?a sa zrutila [online]. svet.sme.sk, [cit. 2019-04-15]. Dostupne online.
  5. AZET.SK. ONLINE: V Pari?i hori katedrala Notre-Dame, hlavna ve?a sa u? zrutila [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-04-15]. Dostupne online.
  6. Minuta po minute [online]. dennikn.sk, [cit. 2019-04-15]. Dostupne online.
  7. A.S, Petit Press. Notre-Dame pri?la o strechu aj ve?u, hasi?i ju zachranili pred kolapsom (minuta po minute) [online]. svet.sme.sk, [cit. 2019-04-17]. Dostupne online.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]