Zaklad erbu kardinala
Slavnostna reverenda kardinalskeho zboru
Kardinali Svatej rimskej cirkvi
tvoria osobitne kolegium v
Katolickej cirkvi
, ktoremu prislucha pravo postara? sa o vo?bu
rimskeho ve?k?aza
pod?a normy osobitneho prava.
Historia zboru kardinalov sa za?ala pisa? v samotnych po?iatkoch kres?anskej cirkvi. Okolo 4. storo?ia si pape? vyberal okruh k?azov, ktorym zveroval osobitne liturgicke, administrativne alebo diplomaticke ulohy. Spo?iatku tento zbor nemal ?pecialne pomenovanie; od 7. storo?ia sa tito k?azi ozna?ovali ako
cardinales
. Od roku 1059 sa ich vysadou stala vo?ba noveho pape?a, t. j.
konklave
.
V 13. ? 15. storo?i ich po?et dosahoval maximalne tridsa?. Pape?
Pius V.
(pape?om v rokoch 1566 – 1572) stanovil po?et kardinalov na 70, ?o zru?il a? v druhej polovici 20. storo?ia pape?
Jan XXIII.
V roku
1975
Pavol VI.
zvy?il ich po?et na 120 a
Jan Pavol II.
v oktobri
2003
vymenovanim 31 novych kardinalov zvy?il ich po?et na 194. V ?ase konklave, ktore zvolilo za pape?a
Benedikta XVI.
bolo kardinalov 183.
Pavol VI.
zaviedol vekovy limit pre kardinalov, ktori mo?u voli? noveho pape?a. Tak?e v oboch konklave v roku
1978
(
august
a
oktober
) a aj
konklave v roku 2005
mohli voli? noveho pape?a len kardinali, ktori v de? vo?by e?te nedov??ili osemdesiat rokov ?ivota. V poslednom konklave v roku
2005
bolo kardinalov voli?ov 117. V su?asnosti ma kardinalsky zbor dvestodevatnas? ?lenov (z toho je 114 z Europy, 26 z Ju?nej Ameriky, 31 zo Severnej Ameriky, 22 z Azie, 21 z Afriky a 5 z Oceanie).
Novovymenovani ?lenovia kardinalskeho zboru su za?leneni medzi rimske duchovenstvo a ako taki sa podie?aju na vo?be svojho noveho biskupa, t. j. pape?a, ?o je vlastne nadviazanie na tradiciu, kedy si zastupcovia rimskeho kleru priamo volili biskupa. Ka?dy z novovymenovanych kardinalov sa o. i. automaticky stava ?tatnym ob?anom
Vatikanu
.
Tych, ktori maju by? povy?eni na kardinalov, si pape? slobodne vybera spomedzi mu?ov, ustanovenych aspo? v posvatnom rade
presbyteratu
, ktori vynikaju u?enos?ou, mravmi, nabo?nos?ou, ako aj rozumnos?ou v spravovani veci. Ti, ktori e?te nie su
biskupmi
, musia prija? biskupsku konsekraciu (vysviacku), pokia? nedostanu
di?penz
od tejto konsekracie od rimskeho biskupa (prikladom bol ?esky kardinal
Toma? ?pidlik
). Kardinali pomahaju
pape?ovi
bu? kolegialne, ke? su zvolavani, aby prerokovali dole?ite otazky alebo ako jednotlivci, ke? v rozli?nych uradoch, ktore zastavaju, poskytuju pomoc
rimskemu biskupovi
predov?etkym v ka?dodennej starostlivosti o celu
katolicku cirkev
. Kardinali zastavaju funkcie priamo vo
Vatikane
, ale va??ina z nich spravuje aj
diecezu
alebo
arcidiecezu
.
Kardinali nosia zvy?ajne ?iernu
reverendu
, ale ta je lemovana jasne ?ervenou farbou a aj gombiky na nej su ?ervene, ?alej maju okolo pasa ?ervene
cingulum
a na hlave
solideo
rovnakej farby. Slavnostny odev je z va??ej ?asti jasne ?erveny. Hlavu si pokryvaju ?ervenymi ?iapo?kami zv. birety (v minulosti nosili ?iroke kardinalske klobuky).
Su?as?ou kardinalskeho menovania je udelenie buly, listiny, ktorou im je prideleny jeden z rimskych kostolov ako tzv. titularny kostol (napr. kardinal
Jozef Tomko
mal titularny kostol Baziliku
Santa Sabina all'Aventino
).
Kolegium kardinalov sa ?leni na tri rady:
biskupsky
,
k?azsky
,
diakonsky
.
Kardinal biskup
; sem patri 6 kardinalov. Tymto kardinalom pape? udelil titul niektorej z primestskych cirkvi.
Kardinal k?az
; najpo?etnej?ia skupina kardinalov. Tito dostavaju za svoj titul niektory z chramov, ktore sa nachadzaju v Rime. Tito kardinali zastavaju svoje posty vo svojich
diecezach
, ?i
arcidiecezach
.
Kardinal diakon
; sem patria novovymenovani kardinali, ktori budu zastava? niektoru z funkcii v
Rimskej kurii
. Po desiatich rokoch im mo?e pape? udeli? titul kardinala k?aza. Kardinal, prechadzajuci na zaklade opcie z diakonskeho radu do k?azskeho radu, dostava miesto pred v?etkymi tymi kardinalmi k?azmi, ktori boli po ?om prijati za kardinalov.
Z kardinalov, ktorym bola udelena niektora z primestskych cirkvi (kardinali biskupi) a jedine ti volia spomedzi seba
dekana
a vicedekana posvatneho kolegia kardinalov. Dekan je na ?ele kardinalskeho zboru, ale ani on a ani vicedekan nemaju ?iadnu riadiacu moc nad ostatnymi kardinalmi. Kardinal dekan je
prvy medzi rovnymi
(
Primus inter pares
). Predna?a prihovor v mene celeho kardinalskeho zboru pred
rimskym ve?k?azom
; napriklad pri prile?itosti nejakeho vyro?ia, ktoreho sa pape? do?iva. Vo?bu dekana a vicedekana odobruje samotny pape?.
Teraj?im dekanom kardinalskeho zboru je Jeho Eminencia,
Giovanni Battista kardinal Re
.
Je zvykom, ?e pri menovani novych kardinalov si meno (niekedy aj mena) pape? ponecha pre seba a nezverejni ho. Takemuto kardinalovi hovoria, ?e je tajny alebo utajeny;
lat.
In pectore
. Ten, koho meno nebolo zverejnene a
pape?
si ho ponechal v srdci, nema zatia? ?iadne prava a povinnosti kardinalov. Ke? sa v?ak jeho meno zverejni, va??inou pri ?al?om menovani novych kardinalov, nadobuda v?etky prava a povinnosti kardinala. Jeho menovanie sa datuje od toho d?a ako si pape? jeho meno ponechal v tajnosti.
Od roku
1630
sa kardinali oslovuju titulom
Eminencia
. Titul kardinal sa zvy?ajne dava za krstne meno a pred priezvisko; napriklad cele oslovenie
kardinala Tomka
bolo ?Jeho Eminencia, Jozef kardinal Tomko, emeritny
prefekt
Kongregacie pre evanjelizaciu narodov
“. Pri rozhovore s kardinalom sa hovori ?Va?a Eminencia“.
Erb Jozefa kardinala Tomka
Pape?skej vo?by v roku
2005
, z ktorej nakoniec vzi?iel pape?
Benedikt XVI.
, sa slovenski kardinali nezu?astnili, preto?e obaja u? mali viac ako 80 rokov.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Kardinal