Kapitol

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
O budove Kongresu Spojenych ?tatov pozri Kapitol (sidlo kongresu) .
Piazza de Campidoglio ? Kapitolske namestie s poh?adom na fasadu Palazzo Senatorio
Sedem pahorkov Rima

Kapitol ( lat. Colis Capitolinus , tal. Campidoglio ) je najvy??im a najznamej?im zo v?etkych siedmich pahorkov, na ktorych bol postaveny staroveky Rim . Povodne na ?om bolo stredisko nabo?enskeho ?ivota. Pahorok tvoria dva kopce, medzi ktorymi je v su?asnosti Kapitolske namestie.

Poloha a opis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nachadza sa medzi Forom Romanom a Martovym po?om . Na jednom pahorku stal chram zasvateny bohovi Jupiterovi Kapitolskemu ? Tempio di Giove Ottimo Massimo. Jeho stavbu inicioval piaty rimsky kra? Tarquinius Priscus a v ?ase jeho vystavby bol pova?ovany za najva??i a najkraj?i chram v meste. Zachovalo sa z neho len nieko?ko zrucanin.

Na druhom pahorku, kde je teraz bazilika Santa Maria in Aracoeli ( Panny Marie na oltari nebies ) bol chram zasvateny jeho man?elke Juno a ich dcere Minerve .

K pahorku sa via?e ve?ke mno?stvo udalosti z historie starovekeho Rima. Prave tu sa skryl Brutus a jeho komplicovia po vra?de Caesara . Po?as galskych najazdov na Rim v roku 390 pred Kr. bol Kapitol jednym z miest, ktore sa vyhli barbarskemu drancovaniu.

Po?as rokov 1536 a? 1546 zmenil Michelangelo Buonarroti na ?elanie pape?a Pavla III. celkovy vzh?ad Kapitolu. Na namestie v tvare lichobe?nika sa vstupuje pompeznym schodiskom, zvanym Cordonata , na upati ktoreho su umiestnene plastiky levov pochadzajuce z Egypta. Schodisko je zname aj svojimi ve?mi ?irokymi schodmi, ktore boli navrhnute tak, aby ??achtici nemuseli zosadnu? z ko?a pri ceste na namestie.

Schodisko Cordonata veduce na Kapitolske namestie a k bazilike Santa Maria in Aracoeli

Balustrada pri vrchole schodiska je zdobena gigantickymi jazdeckymi sochami dioskurov Kastora a Polluxa , sochami rimskeho cisara Kon?tantina I. a jeho syna Kon?tantina II. , takzvanymi Mariovymi trofejami , teda uka?kami barbarskych zbrani z 1. storo?ia a dvoma mi?nikmi z via Appia . Namestie zdobila kedysi slavna jazdecka socha cisara Marca Aurelia pochadzajuca z 2. storo?ia. V roku 1538 ju tu premiestnili z Lateranu vraj v rozpore s povodnym projektom Michelangela. Ke??e panovala domnienka, ?e socha predstavuje cisara Kon?tantina, prveho kres?anskeho cisara, ako jedina sa zachovala bez po?kodenia po?as ni?enia pohanskych pamiatok. V su?asnosti je original sochy umiestneny v Palazzo Nuovo a na Kapitolskom namesti stoji od roku 1997 jej bronzova kopia.

Jazdecka socha Marca Aurelia, 176 ? 177, pozlateny bronz, vy?ka 424 cm

Namestie je obkolesene tromi palacmi. Na ?ele namestia stoji Palazzo Senatorio (Senatorsky palac), vpravo od neho Palazzo dei Conservatori (Palac konzervatorov) a v?avo Palazzo Nuovo (Novy palac). V su?asnosti su v nich expozicie Kapitolskych muzei (Musei Capitolini), v ktorych su ulo?ene rozsiahle zbierky umenia a archeologickych artefaktov.

Severnu ?as? Kapitolu ohrani?uje Piazza Venezia (Benatske namestie) s neprehliadnute?nym Narodnym pamatnikom Viktora Emanuela II.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Kapitol

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]