Ju?ny Sudan

	Juhosudanska republika
Vlajka	Znak
	Narodne motto : ; ?Justice, Liberty, Prosperity“ ; (Spravodlivos?, Sloboda, Prosperita)
	?tatna hymna : ; South Sudan Oyee!
Hlavne mesto	Juba ; 4°51′ s.?. 31°36′ v.d.
Najva??ie mesto
Uradne jazyky	angli?tina ;
?tatne zriadenie ; Prezident	republika ; Salva Kiir Mayardit
Vznik	9. jul 2011
Susedia	Etiopia , Ke?a , Uganda , Kongo , Stredoafricka republika , Sudan
Rozloha ; • celkova ; • voda (%)	; 619 745 km² ( 42 .) ; km² ( %)
Po?et obyvate?ov ; • odhad ( 2016 ) ; • hustota (2016)	; 12 230 730 ( ? .) ; ; 13,33/km² ( 214 .)
Mena	juhosudanska libra (SSP)
?asove pasmo ; • Letny ?as	( UTC +3) ; bez zmeny ( UTC +3)
Internetova domena	.ss
Smerove telefonne ?islo	+249

Suradnice : 7°S 30°V / 7°S 30°V / 7; 30

Ju?ny Sudan (angl. South Sudan), dlhy tvar Juhosudanska republika ( Republic of South Sudan ), je ?tat v severovychodnej Afrike . Osou ?tatu je Biely Nil a povrch z ve?kej ?asti tvoria tropicke lesy , poda je tu ove?a urodnej?ia ne? v Sudane . Najvy??im vrchom je Kinyeti (3 187 m n. m.) ne?aleko ?tatnej hranice s Ugandou . Odhaduje sa, ?e na tomto uzemi v roku 2008 ?ilo 8 260 490 obyvate?ov. Hlavnym mestom Ju?neho Sudanu je Juba , v ktorej ?ije asi 244 000 obyvate?ov.

Ju?ny Sudan susedi na juhu s Ugandou a Ke?ou , na juhozapade s Demokratickou republikou Kongo . Na zapade susedi so Stredoafrickou republikou a na vychode s Etiopiou . Na severe so Sudanom .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ju?ny Sudan sa v minulosti vyvijal diametralne odli?ne ako severna ?as? Sudanu. A? do roku 1946 sa obe ?asti Sudanu vyvijali samostatne. Potom za?ala ustredna vlada v Chartume, ktora bola v?dy ovladana moslimami zo severu, znevyhod?ova? ju?ne oblasti ?tatu. V ju?nej ?asti Sudanu prebehli dve ve?ke ob?ianske vojny. Prva sa odohrala v rokoch 1955 a? 1972. Druha ob?ianska vojna v rokoch 1983 a? 2005 si vy?iadala takmer 2 miliony m?tvych a ve?ke mno?stvo ute?encov. Pri?inou tejto vojny bolo nasilne zavedenie islamskeho prava ?aria v celej krajine, ?o vyvolalo odpor kres?anskeho a animistickeho obyvate?stva juhu krajiny. Vojna sa skon?ila mierovou zmluvou 9. januara 2005. Ju?nej ?asti krajiny bola priznana autonomia a pod?a zmluvy sa mali deli? aj vynosy z ropy v Ju?nom Sudane medzi ustrednu vladu v Chartume a Ju?ny Sudan v pomere 50 : 50. V roku 2011 sa pod?a dohody uskuto?nilo referendum o nezavislosti ju?nej ?asti Sudanu. V referende sa drviva va??ina obyvate?ov vyslovila za samostatnos?, ktora bola vyhlasena 9. 7. 2011. Ju?ny Sudan je ?lenskou krajinou OSN a Africkej unie .

Politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po skon?eni druhej ob?ianskej vojny bola v decembri 2005 prijata do?asna ustava. Okrem toho bolo na uzemi regionu zru?ene islamske pravo a ustanovene nove organy exekutivy a legislativy .

Prvym prezidentom sa stal 9. jula 2005 John Garang , zastaval v?ak tento urad iba necely mesiac, preto?e 30. jula zahynul pri nehode. Novym prezidentom sa stal general Salva Kiir Mayardit , ktory bol zarove? viceprezidentom ustrednej sudanskej vlady v Chartume Viceprezidentom je od 25. augusta 2013 James Wani Igga.

Zakonodarny zbor Ju?neho Sudanu tvori 170 ?lenov, ktori su menovani prezidentom juhosudanskej vlady. Najsilnej?ie postavenie v ?om ma Sudanske ?udove hnutie za oslobodenie so 70% podielom. Hnutie vzniklo v roku 1983 a po?as druhej ob?ianskej vojny fungovalo ako politicka odno? Sudanskej ?udovej oslobodeneckej armady. V su?asnosti predstavuje najvyznamnej?iu politicku stranu Ju?neho Sudanu.

9. januara 2011 sa na uzemi ju?neho Sudanu uskuto?nilo referendum pod medzinarodnym doh?adom. V referende sa 98,83 % obyvate?ov juhu krajiny vyslovilo pre samostatnos?. Vysledky referenda akceptovala aj sudanska vlada v Chartume. Samostatnos? noveho ?tatu bola slavnostne vyhlasena 9. jula 2011. Nezavislos? noveho ?tatu akceptuju mnohe ?taty sveta (USA, Rusko, ?ina, India, Kanada, Dansko, Norsko, Ju?na Afrika, Egypt, ?panielsko, Nemecko, ako aj centralna sudanska vlada). Zatia? sa diskutuje o nazve noveho ?tatu. Od 9. jula 2011 je Ju?ny Sudan samostatnym ?tatom.

Administrativne rozdelenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na uzemi ?tatu Ju?ny Sudan sa nachadza celkovo 10 ??tatov“ (vilajetov), ktore vznikli rozdelenim troch ?provincii“, ktore existovali v Sudane v rokoch 1948 ? 1973 (a v rokoch 1991 ? 1994 ako ??taty“):

Equatoria (Al-Istiwa'ija) ? Western Equatoria, Central Equatoria, Eastern Equatoria
Bahr al Ghazal (Bahr al-Gazal) ? Western Bahr al Ghazal, Norhtern Bahr al Ghazal, Lakes a Warrap
Upper Nile (A'ali an-Nil) ? Jonglei, Unity a Upper Nile

Nº	Anglicky nazov	Arabsky nazov	Rozloha (km²)	Po?et obyvate?ov S?itanie 2008 (*)	Hlavne mesto
1	Western Bahr al Ghazal	Garb Bahr al-Gazal (Gharb Bahr al-Ghazal)	93 900	333 431	Wau (Waw)
2	Northen Bahr al Ghazal	?amal Bahr al-Gazal (?amal Bahr al-Ghazal)	33 558	720 898	Aweil (Awejl)
3	Unity	Al-Wahda	35 956	585 801	Bentiu (Bantju)
4	Upper Nile	A'ali an-Nil	77 773	964 353	Malaka (Malakal)
5	Warrap	Warab	31 027	972 928	Kuajok /Kuacjok (Kwad?ok)
6	Jonglei	D?unkali (D?unqali)	122 479	1 358 602	Bor (Bur)
7	Lakes	Al-Buhajrat	40 235	695 730	Rumbek (Rumbik)
8	Western Equatoria	Garb al-Istiwa'ija (Gharb al-Istiwa'ija)	79 319	619 029	Yambio (Jambiju)
9	Central Equatoria	Al- Istiwa'ija al-wusta	22 956	1 103 592	Juba (D?uba)
10	Eastern Equatoria	?ark al-Istiwa'ija (?arq al-Istiwa'ija)	82 542	906 126	Torit
	celkovo		619 745	8 260 490

(*) Fonte: Resultado provisorio do censo de 2008 em www.citypopulation.de
e 5th Sudan Census 2008 em www.unsudanig.org

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obyvate?stvo Ju?neho Sudanu tvoria preva?ne ?erno?ske kmene, ktore vyznavaju kres?anstvo a animizmus. Pod?a udajov organizacie Pray for Sudan sa ku kres?anstvu hlasi okolo 39,6 % obyvate?ov Ju?neho Sudanu. Presne udaje nie su k dispozicii. Kres?anstvo je reprezentovane rimskokatolickou cirkvou a episkopalnou cirkvou Sudanu ( anglikani ).
Rimskych katolikov je asi 22 % z celkoveho po?tu obyvate?ov ?tatu (z kres?anov tvoria asi dve tretiny veriacich). ?iju najma v Equatorii. Vatikan bol jednym z prvych ?tatov, ktore uznali nezavislos? Ju?neho Sudanu. Krajina ma aj prvu svaticu a je ?ou reho?na sestra Jozefina Bakhita (asi 1869 - 1947), ktoru v roku 2000 kanonizoval pape? Jan Pavol II.
Z ostatnych kres?anskych cirkvi tu ?iju aj pentekostalisti, baptisti , metodisti , ale aj prislu?nici koptskej (pravoslavnej) cirkvi. Protestantov je asi 18 %, hlavne anglikanov a pentekostalistov. Prvi kres?anski misionari pri?li do krajiny po?as britskej spravy (najprv protestanti a neskor aj rimski katolici ). Najviac kres?anov ?ije medzi prislu?nikmi kme?a Azande , ktori ?iju hlavne na juhozapade ?tatu (pri hraniciach s Kongom). Za najva??iu etnicku skupinu mo?no pova?ova? Dinkov (4 miliony obyvate?ov). Hlasia sa preva?ne k animizmu, ale ?as? vyznava aj kres?anske nabo?enstvo. ?iju v oblasti na zapad od rieky Biely Nil. Z tejto etnickej skupiny pochadza aj prezident Ju?neho Sudanu. Druhym najpo?etnej?im je kme? Nuer . Pod?a s?itania z roku 2008 tvoria: Dinkovia 41%, Nuer 10%, Azandeovia 7%, Bariovia 5%, Arabi 4%, ?ilukovia 4%, ini 29%. Animizmus vyznava si 48,4 % obyvate?ov krajiny a k islamu sa hlasi asi 12 % obyvate?ov.
Najroz?irenej?im jazykom Ju?neho Sudanu je tzv. d?ubska arab?ina , ktora slu?i ako spolo?ny jazyk obyvate?ov. Oficialnym jazykom je aj angli?tina , pou?ivana v ?kolstve a sprave ?tatu.

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ju?ny Sudan patri po dlhych ob?ianskych vojnach, ktore rozvratili jeho ekonomiku, k hospodarsky zaostalym regionom Afriky. Ani centralna vlada v Chartume nemala zaujem tento stav zlep?i?. Ju?ny Sudan v?ak produkuje 85 % produkcie sudanskej ropy , z ktorej prijmy sa v?ak na zaklade mierovej zmluvy rovnomerne delia medzi centralnu vladu v Chartume a autonomnu vladu v meste Juba. Napriek tomu v?ak tvoria a? 98 % prijmov Ju?neho Sudanu. Okrem ropy sa na uzemi noveho ?tatu nachadzaju zasoby ?eleznej rudy, chromu, zinku, striebra a inych rud.

Po?nohospodarstvo je ve?mi zaostale a uspokojuje hlavne vlastnu potrebu noveho ?tatu. Pestuje sa najma p?enica , bavlna , mango , podzemnica olejna , banany, bataty, sezam a ?al?ie plodiny. Infra?truktura ?tatu je ve?mi zaostala a sustre?uje sa hlavne pozd?? rieky Biely Nil . Asfaltovych ciest je minimum.