Informa?na technologia

Vyraz informa?na technologia alebo informa?ne technologie (angl. information technology alebo star?ie information technologies ) mo?no definova? ako:

systemy, zariadenie, komponenty a softver, ktore/-y su potrebne na zabezpe?enie vyh?adavania (retrieval), spracovania a ukladania informacii vo v?etkych centrach ?udskej ?innosti (domov, urad, tovare? at?.), a ktorych/-eho pou?itie vo v?eobecnosti vy?aduje pou?itie elektroniky alebo podobnej technologie ^[1]
?iroka oblas? tykajuca sa v?etkych h?adisk riadenia a spracovania informacii, najma vo ve?kej organizacii alebo podniku ^[2]
prostriedky a metody slu?iace na pracu s datami a informaciami ^[3]
technika (vypo?tova, telekomunika?na, prenosova a organiza?na), ktora slu?i na spracovanie informacii, ako aj jej programove vybavenie a organiza?ne usporiadanie. ^[4]
v u??om zmysle metody, postupy a sposob zberu, uchovania, spracovania, overovania, vyhodnocovania, selekcie, distribucie a v?asneho doru?enia potrebnych informacii vo vy?adovanej forme a kvalite, v ?ir?om slova zmysle aj technicke a programove prostriedky, ktore zabezpe?uju, pripadne podporuju realizaciu vy??ie uvedenych ?innosti ^[5]
system metod, programov, postupov, aktivit, ktorymi sa realizuje maximalne vyu?itie blizkych i vzdialenych zdrojov, a to prostrednictvom komunikacie v po?ita?ovych sie?ach s cie?om najs? optimalne rie?enie stanovenych problemov, alebo dosiahnu? svoje zamery, ?i uspokoji? svoje potreby. ^[6]

Stredoeuropsky termin informa?na technika sa pou?iva bu? ako synonymum terminu informa?na technologia alebo sa (spravnej?ie) obmedzuje na fyzicku (organiza?nu, vypo?tovu, reprograficku a a pripadne aj telekomunika?nu) techniku pou?ivanu pri praci s informaciami. ^[7]

Elektronicke spracovanie dat [ upravi? | upravi? zdroj ]

Datove ulo?isko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dierne pasky pou?ite v prvych po?ita?och reprezentovali data. Prve elektronicke po?ita?e, ako napriklad Colossus pou?ivali dierne pasky - dlhy pasik papiera, na ktorom boli data znazornene seriami dierok. Techniku, ktora je dnes u? zastarala. Elektronicke datove ulo?iska, ktore su pou?ivane v dne?nych po?ita?och vznikli po druhej svetovej vojne, ke? forma pamate s oneskorenou linkou bola vyvinuta na odstranenie ?umu z radarovych signalov. Prve prakticke vyu?itie tohto bola oneskorena pama? s ortu?ou. Prve digitalne ulo?isko bola Williamsova trubica, ktora bola zalo?ena na ?tandardnej obrazovke (su?iastke). Av?ak informacie ulo?ene v nej a v pamati s oneskorenou linkou boli nestale a teda museli by? priebe?ne obnovovane, inak boli stratene pri odpojeni napajania. Najskor?ia forma energeticky nezavislych po?ita?ovych pamati bola bubnova magneticka pama?, vynajdena v roku 1932 a pou?ita v po?ita?i Ferranti Mark 1, prvom svetovom komer?ne dostupnom univerzalnom po?ita?i.

IBM predstavilo prvy pevny disk v roku 1956, ako komponent v ich po?ita?ovom systeme 305 RAMAC. Va??ina dne?nych digitalnych dat je stale ulo?enych magneticky na pevnom disku, elektronicky na diskoch SSD alebo opticky na mediach ako BluRay, DVD. Do roku 2002 va??ina informacii bola ulo?ena na analogovych zariadeniach, ale od roku 2002 kapacita digitalnych ulo?isk prekonala analogove po prvykrat. Od r. 2007, takmer 94% dat vo svete boli uchovavane digitalne: 52% na pevnych diskoch, 28% na optickych zariadeniach, a 11% na digitalnych magnetickych paskach. Predpokladalo sa, ?e svetova kapacita na ukladanie informacii na elektrickych zariadeniach narastla z 3 exabajtov v r. 1986 na 295 exabajtov v r. 2007, zdvojnasobujuc sa zhruba ka?de 3 roky.

Databazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Databazove systemy sa objavili v r. 1960 na vyrie?enie problemu s ukladanim a opatovnym ziskanim ve?kych mno?stiev dat rychlo a presne. Prvy z tychto systemov bol od firmy IBM a bol to system na spravovanie informacii (po angl. Information Management System)(IMS), ktory je stale ?iroko pou?ivany aj po viac ako 60 rokoch. IMS uklada data hierarchicky, ale v r. 1970s Ted Codd navrhol alternativny rela?ny pama?ovy model zalo?eny na teorii mno?in a predikatovej logike a znamom koncepte tabuliek s riadkami a st?pcami. V r. 1981 bola vydany prvy komer?ne dostupny system riadenia bazy dat (SRBD, anglicky RDBMS) spolo?nos?ou Oracle.

V?etky SRBD sa skladaju z komponentov, ktore umo??uju aby v nich ulo?ene data mohli by? spristupnene viacerym pou?ivate?om zarove?, pri?om udr?uju ich integritu. V?etky databazy maju spolo?ne to, ?e ?truktura dat (to, z ?oho sa skladaju tabu?ky a ako su prepojene) je ulo?ena separatne od dat samotnych.

V nedavnych rokoch sa programovaci jazyk XML stal popularnou formou na reprezentovanie dat. Hoci XML data mo?u by? ulo?ene v normalnom suborovom systeme, su be?ne dr?ane v rela?nych databazach aby mohli vyu?i? ich "rokmi overenu robustnu implementaciu dokazanu teoriou i praxou." XML , ako nasledovnik SGML (Standard Generalized Markup Language), z dovodu svojej textovej ?itate?nosti ponuka vyhodu zrozumite?nosti ako pre stroje, tak aj pre ?udi.

Ziskavanie dat [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rela?ny databazovy model predstavil programovaci jazyk SQL , zalo?eny na rela?nej algebre .

Pojmy " data " a " informacie " nie su synonyma. Akeko?vek ulo?ene bity predstavuju data, ale informacie sa z nich stavaju a? vtedy, ke? tieto data zoskupime a dame im vyznam (data su napr. pismena, ktore same o sebe nedavaju zmysel, ale ak ich vhodne zoskupime do slov, za?nu zmysel dava?). Va??ina svetovych digitalnych dat je ne?trukturovanych a uchovavanych v mno?stve rozdielnych formatov, dokonca aj v ramci jednej organizacie. Datove sklady za?ali by? rozvinute od roku 1980 aby zlu?ili tieto roznorode udajove formaty. Pova??ine obsahovali data vy?a?ene z roznych zdrojov, vratane vonkaj?ich zdrojov ako Internet, aby umo?nili system na podporu rozhodovania (DSS).

Prenos dat [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prenos dat ma 3 aspekty: vysielanie, ?irenie, a prijem. Prenos mo?eme vo v?eobecnosti pova?ova? za vysielanie, v ktorom informacie su vysielane jednosmerne od odosielate?a k adresatom alebo ako obojsmernu komunikaciu s oddelenym kanalom pre prijem a vysielanie dat.

XML bol ?oraz viac pou?ivany ako sposob na vymenu dat od za?iatku 21. storo?ia, ?pecialne pre strojovo orientovane interakcie ako su tie zapojene vo webovo orientovanych protokoloch ako SOAP , opisujuci "data v pohybe lep?ie, ne? data v pokoji".

Manipulacia dat [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hilbert a Lopez identifikuju exponencialne tempo rastu technologickych zmien (druh Moorovho zakona): kapacita po?ita?ov pre spracovanie aplika?ne-?pecifickych informacii na po?et obyvate?ov (Zeme) sa zhruba zdvojnasobila ka?dych 14 mesiacov medzi rokmi 1986 - 2007; kapacita univerzalnych po?ita?ov na po?et obyvate?ov sa zdvojnasobila ka?dych 18 mesiacov po?as 2 rovnakych desa?ro?i; globalna telekomunika?na kapacita na po?et obyvate?ov sa zdvojnasobila ka?dych 34 mesiacov; svetova kapacita ulo?isk na po?et obyvate?ov potrebovala zhruba 40 mesiacov (ka?de 3 roky) na zdvojnasobenie; a na mno?stvo prenesenych informacii na po?et obyvate?ov sa zdvojnasobilo ka?dych 12.3 rokov.

Masivne mno?stva dat su ukladane po celom svete ka?dy de?, ale pokia? nie su analyzovane a spravne reprezentovane, tak sa v podstate prebyvaju v tom ?o bolo nazvane datove hroby: "datove archivy ktore su zriedkavo nav?tevovane". Na vyrie?enie tohto problemu mo?e slu?i? Dolovanie dat ? " proces nachadzania zaujimavych vzorcov a vedomosti z va??ieho mno?stva dat" ? ktore sa objavilo v poslednych rokoch 20. storo?ia.

Databazove problemy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zatia? ?o sa technologia stava ka?dym d?om viac sofistikovanou, narastaju problemy s bezpe?nos?ou, preto?e ka?dy sa spolieha na ukladanie informacii do po?ita?ov viac ne? inokedy. S datami a databazami stavajucimi sa viac spo?ahlivej?imi v biznisoch a organizaciach, je to pova?ovane za zaklad tych biznisov a organizacii, z toho dovodu vyplyvajuc vo vyvoji roznych technologickych oddeleni ako IT oddelenia a zamestnancov.

Pozd?? s IT oddeleniami a zamestnancami, sa tie? nachadzaju rozne typy agentur ktore "posil?uju" pracovne sily. Oddelenie DHS je jedno z tych prikladov ktore sa presvied?aju aby v?etky organizacie mali v?etky rozne potreby na pridanie infra?truktury a bezpe?nosti na ich ochranenie v buducnosti od roznych vyziev ktore na nich ?akaju. Rozvetvujuc od DHS, mnoho programov su na mieste ako aj ku stavaniu povedomia po?ita?ovej bezpe?nosti cez organizaciu ale bo pracovnu silu.