| Honore d’Urfe, grof de Chateauneuf, markiz du Valromey, pan de Virieu-le-Grand
|
Portret Honore d’Urfe publikovany v 3. vydani
L’Astree
v roku 1623
|
| Osobne informacie
|
|---|
| Narodenie
| 11. februar
1567
|
|---|
|
| Marseille
,
Francuzsko
|
|---|
| Umrtie
| 1. jun
1625
(58 rokov)
|
|---|
|
| Villefranche-sur-Mer
,
Francuzsko
|
|---|
| Narodnos?
| francuzska
|
|---|
| Zamestnanie
| vojak, basnik, romanopisec
|
|---|
| Man?elka
| Diane de Ch?teaumorand
|
|---|
| Dielo
|
|---|
| ?anre
| roman-rieka,
stanca
,
sonet
,
poema
|
|---|
| Obdobie
| barokova literatura
|
|---|
| Temy
| pastoralne pribehy z okolia Forezu
|
|---|
| Literarne hnutie
| bukolicka proza, barokova poezia
|
|---|
| Debut
| La Sireine ? poema
|
|---|
| Vyznamne prace
| L’Astree
? roman
|
|---|
| Ovplyvneny
| |
|---|
| Ovplyvnil
|
- barokovy roman, cely ?aner romanu
|
|---|
| Podpis
|  |
|---|
| Poznamky
| zakladate? L'Academie Florimontane
|
|---|
| Odkazy
|
|---|
 | Honore d’Urfe
(multimedialne subory na commons)
|
|---|
|
Honore d’Urfe
,
grof
de Chateauneuf,
markiz
du Valromey, pan de Virieu-le-Grand (*
11. februar
1567
,
Marseille
? †
1. jun
1625
,
Villefranche-sur-Mer
,
Francuzsko
) bol francuzsky
barokovy
romanopisec, ktory napisal prvy
roman-rieka
s nazvom
L’Astree
.
Narodil sa v Marseille, centre
Provensalska
v ??achtickej rodine spojenej s domom savojskych po svojej matke rodenej de Savoie-Tende. Honore ?tudoval u
jezuitov
. Ke??e bol aktivny typ, zapojil sa do spolku
Katolicka liga
a zostal nav?dy verny vojvodovi de Nemours. Rozviedol sa s Anne d’Urfe a zosoba?il so svojou sesternicou Dianou de Ch?teaumorand, dobyl Forez a dal sa menova? od vojvodu de Nemours
generalporu?ikom
vlady vo
Foreze
.
V roku
1604
napisal pastoralnu poemu
La Sireine
, ktorou branil teoriu platonickej lasky zo svojho predo?leho dielka
Les epitres morales
.
V roku 1607/8 zalo?il so svojimi priate?mi
Akademiu Florimontan
(l’Academie Florimontanes), prvu vedecku spolo?nos? v Savojsku.
Honore d’Urfe,
rytina
od Pietera Baillou z roku 1590 pod?a Van Dycka
Honore d’Urfe je znamy hlavne v?aka svojmu
romanu
L’Astree
, prvy roman-rieka, pastoralny dobrodru?ny roman in?pirovany ?iasto?ne jeho vlastnym ?ivotom. Roman vychadzal na pokra?ovanie od roku 1607 do 1627. Ma ?tyri diely a je in?pirovany
helenizmom
,
Vergiliom
a kurtoaznymi basnikmi. Roman ma vy?e 5000 stran, je rozdeleny na pa? ?asti, pri?om ka?da ma 12 knih. Preto?e d’Urfe skonal v roku
1625
, jeho tajomnik
Balthazare Baro
dokon?il vydanie ?tvrtej ?asti v rokoch 1632 ? 1633. Neskor,
Pierre Boitel de Goubertin
editoval piatu a ?iestu ?as?.
Autor padol po?as vojnoveho ?a?enia proti
?panielsku
bojujuc na strane savojskeho vojvodu.
Roman
L’Astree
je formalne prozaicky utvar dop??any poeziou. D’Urfeho poezia pozostava z viacerych ?anrov: Je to
stanca
,
sonet
a poema.
- Stances d’Hylas
(Stance o Hylasovi)
- Elle feint de m’aimer
(Robi ma za?ubenym)
- Comparaison d’une fontaine a son deplaisir
(Prirovnanie fontany ku svojmu ne??astiu)
- Je voudrais bien etre vent quelquefois
(Chcel by som by? vetrom niekedy)
- La Triomphante Entree de Magdeleine de La Rochefoucaud a Tournon
, 1583 (Triumfalny prichod Magdaleny de La Rochefoucauld do Tournonu)
- Epitres morales
, 1603 (Epi?toly o moralke)
- La Sireine
, 1604 (Sirena)
- L’Astree
, 1607
- La Savoysiade
, 1609 (Savojsiada)
- Paraphrases sur les cantiques de Salomon
, 1618 (Parafrazy na ?alamunove spevy)
- La Sylvanire ou la Morte vive
, 1625 (Sylvanire alebo ?iva m?tva)
Roman
L’Astree
sa stal jednym z najva??ich literarnych uspechov
17. storo?ia
. Stal sa popularnym ?itanim na v?etkych dvoroch Europy, a samozrejme na francuzskom kra?ovskom dvore. Vplyv romanu je vyrazny, napriklad na hry
Moliera
a operne diela. Pastiersky ?tyl zasiahol aj do vyroby zna?koveho porcelanu s nazvom
celadon
pod?a mena mu?skej hlavnej postavy romanu. Pastierska idylika ako ?tyl vytrvala a? do
rokoka
do obdobia
Marie-Antoinetty
.
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Honore d'Urfe
na francuzskej Wikipedii.