Georg Wilhelm Friedrich Hegel
(*
27. august
1770
,
Stuttgart
? †
14. november
1831
,
Berlin
) bol
nemecky
filozof
, predstavite?
nemeckej klasickej filozofie
, autor systematickej teorie dialektiky (
Dialektika
). Vyznamnym sposobom ovplyvnil myslenie o ?tate.
Hegelov otec bol vy??im uradnikom vo vojvodovych slu?bach. Predkovia sa v
16. storo?i
z nabo?enskych dovodov vys?ahovali z katolickeho
Rakuska
do luteranskeho Wurtemberska.
Hegel nav?tevuje latinsku ?kolu v
Stuttgarte
, potom absolvuje s vybornym prospechom
gymnazium
taktie? v Stuttgarte. Ako gymnazialny ?tudent sa zoznamuje s vtedy ?ivymi my?lienkovymi prudmi osvietenstva a humanistickeho klasicizmu, ktory v antike nachadzal autenticke stelesnenie slobody, ?ivotnej harmonie a vzdelanosti ducha. Dennikove zaznamy, pisane po nemecky a po latinsky, prezradzaju, ?e sa Hegel ?ivo zaujimal najma o dejiny ? jeho ob?ubenymi
autormi
boli grecky dejepisec
Thukydides
a rimsky historik
Tacitus
. Hegel tie? ?ital Sofoklove tragedie, filozoficke spisy
Platonove
,
Aristotelove
,
Epiktetos
,... Ducha osvietenskeho nazerania na svet ?erpal
z diel
Lessinga
, Klopstocka, Wielanda,
Mendelssohna
,...
Hegel vstupuje ako ?tipendista na malu nie ve?mi vyznamnu
univerzitu
v
Tubingene
, zameranu predov?etkym na ?tudium teologie. ?tudoval tu najprv filozofiu a potom teologiu. V Tubingen u? Hegel ani z?aleka nebol niekdaj?im vzornym ?tudentom.
Ve?ka francuzska revolucia
premenila tubingenskych ?tudentov na horlivych vyznava?ov jej idei. Hegelovymi blizkymi priate?mi su tu Holderlin a Schelling: spolu nav?tevuju
Politicky klub
, kde sa ?itali francuzske noviny a va?nivo debatovalo o potrebe slobodneho a mravneho vy??ieho poriadku v
Europe
. Autori, ktorych Hegel ?ita po?as tubingenskeho obdobia:
Platon
, Herder, Jocobi, Schiller, Montesquieu, Kant, Rousseau....
Hegel prijima v Berne (
1793
) miesto domaceho
u?ite?a
u zamo?neho a vzdelaneho patricija Steigera, ktory mal bohatu kni?nicu. Hegel mal Steigerovu kni?nicu plne k dispozicii. Venuje sa predov?etkym Kantovi, od ktoreho filozofie o?akaval podnety k revolu?nej premene
Nemecka
. Hegel sa hlasi k radikalnemu republikanstvu. Zasady
antickej
demokracie bude mo?ne uskuto?ni? aj v podmienkach su?asneho Nemecka. Neuskuto?nite?nos? tejto heroickej iluzie si Hegel uvedomil o nieko?ko rokov neskor?ie. Hegel
preklada po francuzsky napisany pamflet ?vaj?iarskeho advokata J. J. Carta do nem?iny: Cart napadol oligarchicku vladu v
Berne
z pozicii bur?oazneho chapania prava. Hegel v komentari, ktory napisal k svojmu prekladu, ostro kritizuje feudalne aristokraticke in?titucie. Z bernskeho obdobia pochadzaju aj ?al?ie tri texty napisane v duchu osvietenskej kritiky a spolo?enskeho radikalizmu:
?udove nabo?enstvo a kres?anstvo
(
1793
-94),
Pozitivnos? kres?anskeho nabo?enstva
(
1795
-96) a
Najstar?i fragment systemu nemeckeho idealizmu
(
1796
/
97
)
- Vertrauliche Briefe Ueber das vormalige Staatsrechtliche Verhaltnis des Waadtlandes (Payes de Vaud) zur Stadt Bern
,
1798
/preklad z francuz?tiny; anonymne
- Komentar k nemeckemu vydaniu
Skumania o zakladoch politickej ekonomie
od J. Stuarta,
1799
- Die Differenz des Fichteschen und Schellingschen Systems der Philosophie
,
1801
- Uber das Wesen der philosophischen Kritik
,
1802
/?tudia
- Wie der gemeine Menschenverstand die Philosophie nehme
,
1802
/?tudia
- Verhaltnis des Skeptizismus zur Philosophie
,
1802
/?tudia
- Glauben und Wissen
,
1802
/?tudia
- Phanomenologie des Geistes
,
1807
/dokon?ene v noci 14. 10.
1806
- Wissenschaft der Logik
, (Logika ako veda 1, 2; Pravda; 1986)
1912
-
1916
- Enzyklopadie der Wissenschaften
,
1817
,
1827
,
1830
- Grundlinien der Philosophie des Rechts
(Zaklady filozofie prava),
1821
- Samtliche Werke
(Zobrane spisy, vydane priate?mi a ?iakmi),
1832
-
1845
- Philosophie der Religion
(Filozofia nabo?enstva), 2 zv.,
1832
- Geschichte der Philosophie
(Dejiny filozofie), 3. zv.,
1833
-
1836
- Asthetik
(Estetika),
1835
- Philosophie der Geschichte
(Filozofia dejin),
1837
- Jubilaumsausgabe
(Jubilejne vydanie, H. Glockner),
1927
an.
Hegelova definicia
?tatu
vychadza z teorie politiky zalo?enej na pravach: pod?a Hegela je ?tat uskuto?nenie mravnej idey.
Hegel nechape ?tat ako ?iste in?trumentalnu entitu, vytvorenu praktickym ?udskym zmyslom za u?elom podpory individualnych cie?ov, aj ke? ?tat obsahuje prvky ?subjektivnej slobody“ (hoci tieto vnimal ako hlavny uspech modernej spolo?nosti).
?tat je pre Hegela najma eticka entita, ktorej smerovanie je zakotvene v sieti ?udskych vz?ahov, ktore presahuju prianie akehoko?vek jedinca. (
konzervativizmus
).
Tato eticka entita ma tri ?momenty“ ktorych totalita zahr?uje mnohotvarnu prirodzenos? ?udskeho ?ivota:
- Rodina, ktora je charakterizovana
partikularistickym altruizmom
.
- Spolo?nos?, ktora je charakterizovana svojim
univerzalnym egoizmom
.
- ?tat, ktory je charakteristicky spojenim dvoch predchadzajucich v
univerzalny altruizmus
.
?tat je nadradeny rodine aj ob?ianskej spolo?nosti. Pri koncipovani ?tatu Hegel zdoraz?uje ulohu vole.
Aj napriek svojmu idealizmu je Hegel proti Platonskej dualite, popiera rozdiel medzi tym, ?o je, a to, ?o by malo by?. (?o je rozumne, je aj uskuto?nite?ne).
Existencia ?tatu u Hegela je predov?etkym pre zabezpe?enie slobod jednotlivcov, pod ?tatom rozumie najma politicky zorganizovanu spolo?nos?, je proti nasilnym zasahom ?tatu (teda nezastaval
totalitny ?tat
).
Hegel ma abstraktny ?tyl, a preto zdanlivo nedotknute?ny provincionalnou poni?enos?ou, a zarove? predsa len plny ?ivej predstavivosti schadzajucej ku konkretnym detailom politiky, umenia a mravneho ?ivota s takym povabom a nadychom hlbokeho poznania, ?e si to e?te v?dy zasluhuje uctu.
V Hegelovom systeme prebyva duch neskorej romantiky a dokonca aj jeho naj?udnej?ie podoby posobia akosi dojemne melancholicky. Pre Hegelovych su?asnikov sa tato vlastnos? a autorita, ktoru si ?ou ziskal, prejavovala najo?ividnej?ie vo filozofii dejin. Tvorila tu ?as? Hegelovho systemu, ktora azda najlep?ie vysvet?ovala osobitne postavenie noveho ?loveka 19. storo?ia.
Hegelova estetika h?ada dialekticke rozpory vnutri axiomatiky estetickych hodnot s cie?om odhali? objektivne principy, ktore podmie?uju vyvoj krasy a jej realizacie v oblasti umenia.
Krasa je zmyslove zdanie prejavu idey.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.