Sidlo hlavneho uradu Gestapa na
Prinz-Albrecht-Straße
v Berline (1933).
Gestapo
alebo plnym menom
Geheime Staatspolizei
[gehajme ?tatspolicaj] (doslovne po slovensky:
Tajna ?tatna policia
) bola nacisticka in?titucia vytvorena ako nastroj
teroru
, na prenasledovanie odporcov
nacizmu
. Zalo?il ju
Hermann Goring
v
Berline
26. aprila
1933
. V ramci reorganizacii nacistickych represnych zlo?iek bola v roku 1939 postupne za?lenena do
Reichssicherheitshauptamtu
(RSHA), kde tvorila jeho Urad VI. Reorganizacia nijako nezni?ila jeho ve?ky vyznam v priebehu vojny, mala v?ak za nasledok mierny zmatok v kompetenciach a duplicitne zameranie s inymi podobne zameranymi slu?bami (napr.
Abwehrom
).
[1]
V roku
1946
bola v
Norimberskom procese
uznana za vinnu ako zlo?inecka organizacia.
Narodnosocialisticka nemecka robotnicka strana
(NSDAP) sa vo vo?bach 14. septembra 1930 stala druhou najsilnej?ou nemeckou politickou stranou. Tento vysledok umo?nil prvy krat vodcom NSDAP dosta? sa do vedenia ?tatu. H. Goring sa stal ministrom vnutra
Pruska
. Z tejto pozicie sa rozhodol zmeni? prusku policiu, na stranicky riadenu a s opravnenim uskuto??ova? tajne (
geheime)
operacie.
Goring v sebe neustale ?ivil viziu ohrozenia Nemecka ?avicovou revoluciou, ktora by si za vzor zobrala
revoluciu v Rusku
v roku 1917. Dospel k zaveru, ?e urad 1A, ktory sa staral o bezpe?nos? ?tatu, musi by? nutne zrekon?truovany. Hlavnu ulohu pri reorganizacii uradu mal zohra?
Rudolf Diels
. Goring musel ?eli? rade obmedzeni, na druhej strane mu v?ak bol podriadeny hlavny stan policie v Berline, ktory disponoval rozsiahlou kartotekou so starostlivo vedenymi zlo?kami, ktore sa tykali roznych osobnosti. S vyu?itim informacii z tohto zdroja Goring bezodkladne za?al krutu ?istku. Za?al v radoch samotnej pruskej policie. Dostojnici z doby starej republiky boli odvolavani zo svojich postov, aby na ich miesta nastupili nacisti. Hlavna kampa? vysluchov a teroru v?ak pod?a o?akavania bola namierena proti komunistom.
[2]
26. aprila
1933
Goring svojim vynosom vytvoril
Geheime Staats Polizeiamt,
ktory bol neskor premenovany na Geheime Staatspolizei. Nastup Gestapa ako oficialneho ?tatneho organu na scenu hitlerovskeho Nemecka vysti?ne vyjadril britsky novinar Douglas Reed. Napisal, ?e "ke? sa Nemecko prebudilo do novej doby, u? neplatila zasada nedotknute?nosti obydlia. ?udia mohli by? zatknuti a ich dom bol zabaveny tajnymi policajtmi v civile. Mo?nos? dovolania sa pomoci na policii neexistovala, ob?ania mohli by? bez ?asoveho obmedzenia dr?ani vo vazbe bez vydania
sudneho rozhodnutia
. Sukromny majetok mohol by? zabaveny, sukromna slovna, ?i pisomna komunikacia podliehala kontrole. Ob?ania sa nemohli otvorene zhovara? s inymi ?u?mi rovnakych zaujmov, nemecke noviny u? davno nevyjadrovali slobodne nazory." Toto li?enie postihuje najva??ie zmeny, ku ktorym do?lo v marci 1933 po vo?bach, v ktorych navzdory atmosfere teroru a represii nacisti neziskali absolutnu va??inu (43,9 % hlasov), mohli v?ak po?ita? s podporou
?ierno-bielo-?ervenej Bojoveho frontu
(ziskal 8 % hlasov).
[3]
Moc Gestapa, ktora sa dovtedy sustredila v Berline, sa roz?irila do v?etkych policajnych utvarov Pruska. Napriek tomu, ?e sa zdalo, ?e komunisti su uml?ani, Goring bez prestavky pracoval na roz?irovani svojho imperia.
[4]
Butler, Rupert (2015) (?e?tina),
Gestapo
, Praha: Svojtka&Co,
ISBN
978-80-256-1778-6
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Gestapo