George Gordon Noel Byron
(*
22. januar
1788
,
Londyn
,
Spojene kra?ovstvo
? †
19. april
1824
,
Mesolongi
,
Grecko
), znamy ako
Lord Byron
, bol
anglicky
basnik
, predstavite?
romantizmu
.
Narodil sa v rozvratenej aristokratickej rodine, ktora bola spriaznena s rodom
Stuartovcov
, ako syn Johna Byrona a Catherine Gordonovej. Vyrastal v
?kotskom
pristave
Aberdeen
, kam sa jeho matka pres?ahovala kratko po jeho narodeni. Rodi?ia ne?ili spolu a jeho otec zomrel, ke? mal len tri roky, pri?om ich zanechal uplne bez prostriedkov. Hystericka matka ho zah??ala striedavo prejavmi prehnanej lasky a divokej zurivosti, a tak v?aka tomu z neho pomaly za?al vyrasta? samotar. Nako?ko bol od narodenia postihnuty a krival, jeho ve?kou va??ou sa stali knihy. Miloval
cestopisy
a
historicke
knihy. Jeho pestunka ho oboznamila so v?etkymi tradi?nymi
?kotskymi
rozpravkami a legendami. Ako desa?ro?ny zdedil po bezdetnom strykovi ve?ky majetok a titul lorda. Odi?iel na svoje panstvo
Newstead
v
Nottinghame
a odtia? odi?iel do ?koly v
Harrow
, kde vynikal nad svojimi rovesnikmi
?portovymi
vysledkami i du?evne. Tam na?iel svoju prvu lasku ? Mary Chaworthovu, ktora v?ak jeho city neopatovala. Neskor odi?iel na univerzitu v
Cambridge
?tudova? politicke pravo, a tu na?iel i priate?ov na cely ?ivot, akymi boli
John Cam Hobhouse
, C. B. Davies a C. S. Matthews.
U? v druhom ro?niku za?al Byron vydava? svoje prve
basnicke
pokusy pod nazvom
Hours of Idleness (Hodiny ne?innosti)
. Zbierka mala medzi jeho priate?mi a medzi ?tudentmi ve?ky uspech, hoci neskor vy?la v
Edinburghu
zdrvujuca kritika, ktora ho ve?mi nazlostila. Reakciou na ?u je jeho satira
Anglicki bardi a ?kotski recenzenti
, v ktorej ostro a nespravodlivo kritizoval v?etkych vyznamnych
anglickych
i
?kotskych
basnikov
(
Robert Southey
,
William Wordsworth
,
Samuel Taylor Coleridge
), za ?o sa im neskor ospravedlnil.
Cesta na Vychod a vznik diela
Putovanie Childa Harolda
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Byron sa po ukon?eni ?tudii v Cambridge (jul 1808) vratil na panstvo v Newstaede kde stravil takmer rok. Ke? v januari 1809 Byron dosiahol plnoletos? (vo veku 21 rokov), ujal sa v marci svojho miesta v Snemovni lordov anglickeho parlamentu. Anglicka mlade? nad?ene uvitala
francuzsku revoluciu
v roku
1789
, no
jakobinsky
teror u? menej, a po?as vlady
Napoleona
sa v nich rozduchalo vlastenectvo.
Na jar roku 1809 sa rozhodol odcestova? do zahrani?ia. Chcel nav?tivi? najma
Grecko
, ktoreho dejiny poznal z knih. Grecko ho napokon uplne po?arilo a osobne spoznanie tejto krajiny a jej obyvate?ov ho v zavere ?ivota priviedlo k rozhodnutiu pripoji? sa k zapasu za oslobodenie Grecka spod osmanskej nadvlady.
Byrona na ceste sprevadzal jeho priate? zo ?tudii v Cambridge
John Cam Hobhouse
. Z Anglicka vyplavali koncom juna do Portugalska. Ke??e na
Pyrenejskom polostrove
prave prebiehala vojna medzi francuzskou Napoleonovou armadou a ?panielskymi partizanmi, nemohli cestova? po
?panielsku
(
Portugalsko
v?ak bolo ?erstvo oslobodene anglickou armadou pod velenim generala Arthura Wellesley-ho). Po prichode do
Lisabonu
sa cestovatelia cez
Sevillu
a
Cadiz
vydali do
Gibraltaru
, odtia? sa preplavili lo?ou na
Maltu
. Na malom ostrove Byron stravil nieko?ko ty?d?ov, za?al sa tu u?i? arabsky. Nasledne sa vydal do
Albanska
, bol hos?om na dvore Aliho pa?u v Janine (aj
Ioannina
). Pe?o pokra?oval v ceste do
Aten
, pri?om po ceste nav?tivil
Patras
a
Delfy
. Zimu na prelome rokov 1809 a 1810 stravil v
Atenach
. Nasledne cestoval do
Istanbulu
, kde pobudol nieko?ko ty?d?ov (od za?iatku maja a? do konca jula). Hobhouse sa z
Istanbulu
vratil priamo do Anglicka (o spolo?nej ceste publikoval v roku 1813 cestopis s nazvom
A journey through Albania and other provinces of Turkey in Europe and Asia
) a Byron sa v lete roku 1810 vratil do
Aten
, kde ?il ako hos? v kla?tore francuzsko-talianskych kapucinov. Nieko?kokrat sa vydal na
Peloponezsky polostrov
(dobovo Morea), kde sa v meste
Patras
nakazil malariou a takmer zomrel. Spa? do Anglicka sa rozhodol vrati? v v juli 1811. Kratko po navrate nahle zomrela jeho matka.
[1]
Aby zabudol na svoj smutok za matkou a jednym z najstar?ich priate?ov ? Matthewsom (utopil sa) ? pripravil vydanie basne v dvoch spevoch, ktora je zarove? i poetickym dennikom z jeho cesty ?
Putovanie Childa Harolda
, alebo niekedy nazyvana aj
Child Haroldova pu?
. V nasledujucom roku predniesol v snemovni svoj prvy prejav, ktory mu priniesol uspech. Bol menovany do vyboru, ktory menil trest smrti na pokutu alebo vazenie. Tento jeho politicky uspech tak trochu zatla?il do uzadia uspech jeho
Putovania Childa Harolda
. Do tej doby prehliadany Byron a stal osobnos?ou a bol pozyvany do v?etkych salonov.
Spoznal Caroline Lambovu, ?enu, ktora sa do neho zamilovala a prenasledovala ho v?ade, kam sa pohol, dokonca sa i v naznakoch poku?ala o samovra?du, no pre neho bola len jednou z mileniek. Po ?tyroch rokoch sa stretol so svojou nevlastnou sestrou Augustou, ktora si s nim, na rozdiel od svojho man?ela, dobre rozumela, dokonca a? tak dobre, ?e ke? sa jej v aprili
1814
narodila dcera Elizabeth Medora, bolo ve?mi pravdepodobne, ?e jej otcom bol Byron, ktory Auguste venoval mnohe zo svojich basni.
Za?iatkom roku
1815
sa o?enil s bohatou dedi?kou a nadanou poetkou
Annou Izabelou Milbankovou
, ich man?elstvo v?ak nebolo ??astne. Na rozdiel od Byrona, ktory zastaval nazor, ?e ka?dy z man?elov si mo?e is? vlastnou cestou, sa rozhodla zachrani? jeho hrie?nu du?u, ?o sa jej v?ak nemohlo podari?. Byron na?alej udr?oval vz?ah s mnohymi ?enami, medzi nimi i s nevlastnou sestrou Augustou, a mal pocit, ?e ho man?elka stale sleduje a obmedzuje. Koncom roka
1815
sa im narodila dcera
Augusta Ada
, ale u? po mesiaci odi?la Annabella k rodi?om a po?iadala o povolenie k rozluke, s ?im Byron musel suhlasi?. Koncom aprila roku
1816
musel Byron kvoli ?kandalu sprevadzajucemu jeho rozvod opusti?
Anglicko
.
Neskor sa stretol s
Claire Clairmontovou
, nevlastnou sestrou
Mary Godwinovej
, vtedy e?te len priate?ky mladeho anglickeho basnika
Percy Bysshe Shelleyho
, s ktorym sa v?aka nej zoznamil, hoci si s ?ou neodpustil maly romanik. Byron odi?iel do
Belgicka
, kam za nim pri?la Claire i so sestrou a Shelleym, a oznamila mu, ?e je tehotna, no vz?ah k nemu to nevylep?ilo, ale prave naopak, z jeho zaujmu zostala len nechu?. Shelley mu naopak bol sympaticky na prvy poh?ad. Spolu nav?tevovali
Chillonsky hrad
, ktory Byrona in?piroval k napisaniu basne
Chillonsky vaze?
.
Zo
?vaj?iarska
odi?iel najprv do
Milana
, a odtia? cez
Veronu
do
Benatok
. Na jar v roku
1818
tam za nim pri?li Shelley, Mary i Claire s ich dcerou Allegrou, no Byron bol ochotny sa o dceru stara?, ale jej matku nechcel ani vidie?. V
Taliansku
Byron spoznal 19-ro?nu Terezu, ktora sa musela vyda? za 60-ro?neho grofa Guiccioliho, a ?oskoro sa stala Byronovou milenkou. Tereza po ?ase po?iadala pape?a o rozvod a ?ila s Byronom. Ten zatia? svoju mali?ku dcerku Allegru umiestnil do ?enskeho kla?tora, a Shelleyovcom napisal, ?e je to len do?asne.
Postupne sa zhor?ovali aj Byronove vz?ahy k jeho vydavate?ovi Murrayovi, no napriek tomu e?te vydal dielo
Kain
, ktore poburilo
britsku
spolo?nos?, preto?e sa prili? dotykalo za?itych konvencii. Posledne spevy
Dona Juana
a
Vidinu sna
v?ak u? vydal
John Hunt
.
Na jar roku
1822
dostal Byron spravu, ?e jeho dcera Allegra ochorela, no hoci jej poslal svojho najlep?ieho lekara a Shelleyho, Allegra napokon zomrela. E?te v lete toho roku zomrel aj Shelley, ke? sa plavil na svojej malej plachetnici ?Ariel“ cez zatoku Livorna.
Toskanska
vlada nariadila jeho spalenie.
Nedlho po jeho smrti sa Byron s Terezou pres?ahovali do
Janova
. Tam pracoval na ?al?ich spevoch
Dona Juana
, ale v h?bke du?e citil, ?e jeho dni v Taliansku sa kon?ia. Nechcel Tereze ubli?i?, ale svoj ?al?i ?ivot si tam u? nedokazal predstavi?, hoci sa nechcel vrati? ani do
Londyna
. V roku
1823
sa va?ne zaoberal pripravami na pomoc
greckemu
povstaniu proti
tureckej
nadvlade. Za?al kona? ako
politik
a diplomat. Ke? pristal pri
Mesalongi
, priviezol strelivo, lieky i peniaze pre vojakov. O svojom osude si nerobil nijake iluzie, pri?iel do Grecka zomrie?. Predstavoval si, ?e zomrie v boji, no vo februari 1823 dostal zachvat podobny
m?tvici
. Nieko?ko dni na to prechladol a ? napriek usiliu lekarov -zomrel (pod?a niektorych zdrojov zomrel na
malariu
alebo
reumaticku
horu?ku
). Ostala po ?om len jeho nesmrte?na poezia a poves? ve?neho tulaka a rebela.
Byronova
poezia
sa vyzna?uje revolu?nym duchom, odra?a silne citove za?itky, sustre?uje sa na vnutorny svet hrdinu trpiaceho hlbokou
melancholiou
. Byronov hrdina poh?da konven?nou moralkou, obhajuje spravodlivos? a je pomstite?om bezpravia. Tu?ba jeho hrdinov po slobodnom vyvoji ?loveka, tu?ba utiec? a zarove? aj odhodlanie zu?astni? sa narodnooslobodzovacich bojov je pre neho charakteristicka rovnako ako burlivactvo, krajny
individualizmus
, boj za slobodu narodov,
titanizmus
(hrdina sa citi silny nies? zodpovednos? za premenu spolo?nosti).
Romanticky
hrdina je pre autora prostriedkom na vyjadrenie vlastnych nazorov a pocitov. Autor sa so svojim hrdinom otvorene stoto??uje. Dielo sa tak stava
romantickou
sebavypove?ou
spisovate?a
. Aj pri zobrazovani hrdinov sa zameriaval na vykres?ovanie ich du?evnych stavov. Jazyk literarneho diela obsahuje prvky hovorovej re?i, lebo do
literatury
boli uvadzane postavy z ni??ich spolo?enskych vrstiev. Poku?al sa prebudi? narodne povedomie, preto ?asto vychadzal z minulosti naroda. Bohaty prame? podnetov nachadzal spolu s
romantikmi
v ?udovej slovesnosti. Je tvorcom basnickej
poviedky
, ktora okrem deja obsahuje vlastne uvahy a basnikove city. Jej vplyv sa prejavil v
slovanskej
literature
(u nas je to napr.
Janko Kra?
,
Jan Botto
, v
?eskej
literature
napr.
Karel Hynek Macha
).
Byron, 1830
- 1807
?
Hodiny ne?innosti (Hours of Idleness)
, prvotina, basnicka zbierka
- 1809
?
Anglicki bardi a ?kotski recenzenti (English Bards and Scotch Reviewers)“, satiricka base?
- 1816
?
Piese? pre ludditov (Song for the Luddites)
, base? je vyrazom rozhor?enia robotnikov proti vykoris?ovaniu
- 1813
?
D?aur (The Giaour)
,
poema
- 1813
?
Nevesta z Abydu (The Bride of Abydos)
, poema
- 1814
?
Korzar (The Corsair)
, poema
- 1814
?
Lara
, poema
- 1816
?
Parisina
, poema
- 1816
?
Chillonsky vaze? (The Prisoner of Chillon)
, base? preniknuta tu?bou po slobode
- 1816
?
Obliehanie Korintu (The Siege of Corinth)
, poema
- 1818
?
Beppo
, basnicka poviedka
- 1819
?
Mazeppa
, poema kritizovana najma pre nabo?ensky skepticizmus
- 1823
?
Ostrov (The Island)
, satiricka skladba in?pirovana veronskym kongresom
- 1823
?
Bronzovy vek (The Age of Bronze)
- 1821
?
Kain (Cain)
? filozoficka hra
- 1817
?
Manfred (Manfred)
? filozoficka hra, kde Manfred, ?ijuci na svojom hrade vo ?vaj?iarskych Alpach o polnoci vyu?ije svojich tajomnych du?evnych schopnosti a privola vesmirnych duchov, ti mu ponuknu dlhy vek a silu. To Manfred odmieta a ?iada duchov, aby mu dali zabudnutie, taku moc v?ak nemaju, a tak mu vy?aria prekrasnu ?enu. Manfred omdlieva, je prenesena kliatba a potom hlboko preci?uje udel ?loveka.
- 1815
?
Hebrejske melodie (Hebrew Melodies)
, kratka zbierka lyrickych basni
- 1816
?
Sen (The Dream)
, base?
- 1816
?
Childe Haroldova pu?
, dielo za?ina ako satira na rytierske romany a pokra?uje ako basnikov dennik z jeho ciest
- 1818
–
1820
?
Don Juan
, nedokon?eny ver?ovany satiricky roman (epos), v ktorom sprevadza hrdinu po celom svete
- 1821
?
Marino Faliero, do?a benatsky (Marino Faliero, Dodge of Venice)
- 1821
?
Dvaja Foscariovci (The Two Foscari)
- 1822
?
Werner
, tragedia
- 1821
?
Sardanapal (Sardanapalus)
- 1822
?
Nebo a zem (Heaven and Earth)
- 1817
?
Tassov ?alospev (The Lament of Tasso)
, dramaticky monolog o basnikovi, ktory sa za?ubil do Leonory d’Este
- 1824
?
Premena mrzaka (The Deformed Transformed)
, nedokon?ena tragedia
- Danteho proroctva (The Prophecy of Dante)
, dramaticky monolog
- ↑
MAUROIS, Andre:
?ivotopis lorda Byrona.
Praha 2000 (2. vyd.), s. 89 – 105.
- KUNEC, Patrik: Najslavnej?i filhelen : Basnik Byron zomrel e?te pred prvym bojom. In:
Historicka revue
, ro?. XXXII, 2021, ?. 5, s. 14 – 21.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.