z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Sirne fumaroly
sopky
White Island
na
Novom Zelande
.
Fumarola
(z
lat.
fumus
-
dym
,
dymi?
) je forma prejavu
sope?nej ?innosti
(v podstate je to indikator aktivneho vulkanizmu danej oblasti). Su to trhliny, alebo
?prieduchy“
v zemskom povrchu, cez ktore unikaju do okolia
plyny
s teplotou 200 a? 800 °C. Chemicke zlo?enie plynov je nasledovne:
vodne pary
(H
2
O), oxidy siry (SO
2
a SO
3
),
oxid uhli?ity
(CO
2
),
chlorovodik
(HCl),
sirovodik
(H
2
S).
Terminom
solfatara
sa ozna?uju fumaroly, produkujuce preva?ne sirne zlu?eniny. Fumaroly sa va??inou nevyskytuju osamotene, ale zdru?uju sa do
?fumarolovych poli“
, ?asto sprevadzanych inymi hydrotermalnymi aktivitami (
gejzirmi
,
horucimi prame?mi
a
bahennymi sopkami
). Motorom, ktory poha?a emisie plynov a par, je pritomnos?
magmy
, resp. neutuhnutych
intruzii
(vo v?eobecnosti miest so zvy?enym geotermalnym gradientom), nachadzajucej sa blizko povrchu, z ktorej unikaju plyny, pripadne teplo zohrieva spodne vody.
Ve?ke fumarolove polia sa nachadzaju na
Alja?ke
v okoli sopky
Novarupta
(zname aj ako
Udolie desa?tisicov dymov
), v
Yellowstone
(
USA
) a
Campi Flegrei
(
Taliansko
).
Commons ponuka multimedialne subory na temu
fumaroly
.
