Francuzska Indo?ina
L'Indochine francaise
Lien bang đong D??ng
vlajka
|
znak
|
|
| Geografia
|
|
|
|
Rozloha
|
750 000 km²
(v roku 1945)
|
| Obyvate?stvo
|
Narodnostne zlo?enie
|
|
|
|
|
|
|
|
| ?tatny utvar
|
|
|
|
|
|
|
Vznik
|
1887
(spojenim francuzskych protektoratov a priamych kolonii Tonkinu, Annamu, Ko?in?iny, Laosu a Kambod?e do spolo?nej federacie)
|
Zanik
|
|
| Predchadzajuce ?taty:
|
Nastupnicke ?taty:
|
|
Francuzska Indo?ina
(
franc.
L'Indochine francaise
,
viet.
Lien bang đong D??ng
) bolo uzemie patriace k
francuzskej kolonialnej ri?i
v
juhovychodnej Azii
na polostrove
Zadna India
. Kolonia Francuzska Indo?ina bola federaciou skladajucou sa zo ?tyroch hlavnych kolonialnych protektoratov:
Tonkinu
,
Annamu
,
Kambod?e
a
Laosu
a jednej priamej francuzskej kolonie
Ko?in?iny
.
Hlavnym mestom
Francuzskej Indo?iny bol
Hanoj
.
Francuzska Indo?ina vznikla v oktobri roku
1887
spojenim uzemi
Annamu
,
Tonkinu
,
Ko?in?iny
(z tychto skor?ich kolonialnych uzemi sa sklada dne?ny
Vietnam
) a
Kambod?skeho kra?ovstva
(tzv. ?kra?ovstvo“ bolo priamo zavisle na francuzskej kolonialnej moci). Po
francuzsko-siamskej vojne
sa v roku 1883 pripojil k Indo?ine aj
Laos
. V ?tyroch protektoratoch bola Francuzmi ponechana ur?ita moc v rukach miestnych vladcov, t. j. vietnamskych cisarov a laoskych a kambod?skych kra?ov. Miestny vladcovia mali de iure v rukach v?etku moc, ale v skuto?nosti boli len figurkami francuzskeho vplyvu v krajine.
Koniec 19. a za?iatok 20. storo?ia
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Francuzska Indo?ina medzi svetovymi vojnami
Od roku 1885 do roku 1895 vietnamsky revolucionar
Phan đinh Phung
viedol povstanie proti francuzskej kolonialnej moci. Jeho povstanie bolo sice potla?ene, ale
nacionalisticke
hnutie sa Francuzom vykoreni? nepodarilo, ba predov?etkym po?as
prvej svetovej vojny
zosilnelo. Ale v?etky povstania Vietnamcov aj pokusy o vyjednavanie nepriniesli ?iadny vysledok aspo? ?iasto?nej nezavislosti na francuzskom zamori.
10. februara
1930
do?lo k vzbure vietnamskych prislu?nikov francuzskych kolonialnych sil v pevnosti
Yen Bai
. ?Yen Baijske povstanie“ bolo podporovane Vietnamskou nacionalistickou stranou (
viet.
Vi?t Nam Qu?c Dan đ?ng
) a utoky povstalcov boli najva??im prejavom odporu proti nadvlade kolonistov od ?asov Phana đinh Phunga a ?Can Viongovho royalistickeho hnutia“ na konci
19. storo?ia
. Pokus o prevrat a vidina zvrhnutia cudzej nadvlady, za?aty v Yen Bai, ziskal ve?ky ohlas medzi ?irokymi masami vietnamskej populacie. Vietnamska nacionalisticka strana sa u? skor sna?ila tajnymi aktivitami podkopava? francuzsku vladu. Ale zvy?ujuci sa francuzsky preh?ad nad aktivitami nacionalistov prinutili vodcu skupiny podstupi? riziko a zinscenova? masivny vojensky utok v
delte ?ervenej rieky
v severnom Vietname.
V tridsiatich rokoch dvadsiateho storo?ia za?al
Siam
vyjednava? o navrateni uzemia, ktore obsadilo po siamsko-francuzskej vojne Francuzsko spa? k Siamu. Roku 1938
Francuzsko
suhlasilo s vypratanim
Angkor Watu
,
Angkor Thomu
,
Siem Reapu
a
Siem Pangu
. E?te pred uzavrenim dohody Siam nad spornymi oblas?ami prevzal kontrolu v o?akavani nadchadzajucej dohody v prospech Siamskeho kra?ovstva. Vyjednava?i oboch zu?astnenych stran odi?li k podpisaniu zmluvy o predani uzemia do
Tokia
.
V septembri
1940
, po pora?ke
Francuzska
v
druhej svetovej vojne
sa vlady vo Francuzsku ujal
fa?isticky
Vichysticky re?im
.
Japonsko
previedlo
invaziu do Indo?iny
a japonska armada prenikla do Tonkinu. Obsadenie oblasti Indo?iny dovo?ovalo Japonsku lep?ie prenika?
vo vojne s ?inou
na ?inske uzemie a bojova? s
?ankaj?kovou
armadou. Japonci ?alej viedli a udr?ovali ?tatny aparat Indo?iny namiesto Francuzov, ktori pred Japoncami ustupili z Indo?iny.
Thajsko
poznalo teraz slabos? Francuzov a pokusilo sa pripoji? svoje skor thajske uzemia, ktore Thajsku od?alo Francuzsko. V oktobri 1940 preto vypukla
thajsko-francuzska vojna
, ktora skon?ila 9. maja 1941, Japoncami sprostredkovanym, primerim.
9. marca
1945
, s oslobodenim
Francuzka
, ustupom
Nemecka
a prevahou
Spojenych ?tatov
v Pacifiku sa Japonci rozhodli prevzia? kontrolu nad celym uzemim Francuzskej Indo?iny. Japonska armada zahajila
druhu indo?insku kampa?
. Japonci Francuzsku Indo?inu dr?ali a? do augusta
1945
, kedy japonska vlada kapitulovala.
Indo?inske kolonialne mince z roku 1946
Po druhej svetovej vojne Francuzsko anulovalo siamsko-francuzsku zmluvu z roku
1938
a pokusilo sa znovu intervenova? do oblasti. Francuzska kolonialna armada v?ak narazila na odpor jednotiek
Viet Minhu
, koalicie
komunistov
a vietnamskych
nacionalistov
, vedenych
Ho ?i Minom
. Hnutie v roku 1945 prevzalo kontrolu preva?ne nad vidieckymi oblas?ami, preto?e vo ve?kych mestach poriadok stra?ili francuzske jednotky. Potom, ?o posledny vietnamsky cisar
B?o đ?i
abdikoval, Ho ?i Min
2. septembra
vyhlasil
Vietnamsku demokraticku republiku
, v ktorej ?ele sa postavil ako
prezident
. Ale e?te pred koncom septembra britske, francuzske a indicke jednotky, medzi ktorymi bojovalo aj mno?stvo zajatych japonskych vojakov, obnovili francuzsku vladu v oblasti. Tvrde boje nasledne vyustili v
prvu indo?insku vojnu
. V roku 1950 Ho ?i Min znovu deklaroval nezavislu Vietnamsku demokraticku republiku, ktorej vladu diplomaticky uznali komunisticke vlady
?iny
a
Sovietskeho zvazu
.
Boje medzi povstalcami a francuzskou armadou trvali a? do roku 1954, kedy Viet Minh zvi?azil v
bitke pri Dien Bien Phu
.
Dekolonizacia
viedla k rozdeleniu Francuzskej Indo?iny na
Severny Vietnam
, ovladany Viet Minhom a komunistami a
Vietnamsky ?tat
na juhu, podporovany
Spojenymi ?tatmi
,
Spojenym kra?ovstvom
a Francuzskom. Pora?ka pri Dien Bien Fu znamenala koniec francuzskej vlady nad juhovychodnou Aziou a nastupil vplyv USA v
Ju?nom Vietname
a ZSSR a ?iny na severe, ktory nakoniec neskor vyustil do
vojny vo Vietname
.
- Werner Draguhn/Peter Schier (Hrsg.): Indochina - Der permanente Konflikt? (1987).
- Oskar Weggel: Indochina - Vietnam, Kambodscha, Laos. (1990).
- Peter Scholl-Latour: Der Tod im Reisfeld - Dreißig Jahre Krieg in Indochina. (1980).