Frakcia ?ervenej armady

Frakcia ?ervenej armady
	U?as? na Nemeckej jeseni
	; ; ; Znak Frakcie ?ervenej armady ? ?ervena hviezda , samopal Heckler & Koch MP5 a napis RAF
Existencia	1970 - 1998
Opera?ne ; uzemie	Zapadne Nemecko
Ideologie	Marxizmus-leninizmus ; Maoizmus ; Antikapitalizmus
Velite?	Andreas Baader ; Gudrun Ensslin ; Ulrike Meinhof ; Horst Mahler ; Siegfried Haag ; Brigitte Mohnhaupt ; Christian Klar ; Wolfgang Grams ; Birgit Hogefeld

Frakcia ?ervenej armady ( nemecky Rote Armee Fraktion , skratkou RAF ) bola nemecka ?avicova teroristicka skupina najviac aktivna v rokoch 1970 ? 1993 . Po?as tohto obdobia zapri?inila smr? 34 ?udi. Najviac unosov a vra?d uskuto?nili v roku 1977, ?im vyvolali jednu z naj?a??ich kriz v historii Zapadneho Nemecka nazvanu Nemecka jese? . Samotni ?lenovia sa ozna?ovali ako komunisticka mestska partizanska skupina. Zalo?ili ju v roku 1970 Andreas Baader , Gudrun Ensslinova , Horst Mahler , Ulrike Meinhofova a ?al?i.

Povod [ upravi? | upravi? zdroj ]

Povod skupiny sa da najs? v ?tudentskom hnuti v zapadnom Nemecku koncom 60.rokov . Pokojne protesty sa zmenili na nepokoje 2. juna 1967 , ke? Mohammad Reza Pahlavi , iransky ?ach so svojou man?elkou Farah Diba, nav?tivil Zapadny Berlin . Po jednom dni prudkych protestov exilovych Irancov podporovanych nemeckymi ?tudentmi, nav?tivil ?ach Berlinsku operu, kde sa zhroma?dili demon?tranti. Po?as demon?tracie policajt Karl-Heinz Kurras zozadu zblizka zastrelil byvaleho ?tudenta, 25 ro?neho Benna Ohnesorga . ^[1] (V roku 2009 sa ukazalo, ?e Kurras bol tajnym spolupracovnikom vychodonemeckej Stasi ). Reakciou na to bol vznik nieko?kych radikalnych skupin ako Hnutie 2. juna , ?i skupina okolo Andreasa Baadera. Neskor (11. aprila 1968) bol spachany atentat na najpopularnej?ieho vodcu ?tudentov Rudiho Dutschkeho . Dutschke atentat pre?il s ?a?kym poranenim mozgu. Okrem toho, k radikalizacii tie? prispelo, ?e policajt Kurras bol v roku 1967 oslobodeny pre nedostatok dokazov ale demon?tranti boli odsudeni na mesiace vazenia.

Andreas Baader , jeho priate?ka Gudrun Ensslinova , Thorwald Proll a Horst Sohnlein na protest proti vojne vo Vietname v noci 2. aprila 1968 ?asovanymi zapalnymi bombami podpalili dva obchodne domy Schneider a Kaufhof vo Frankfurte nad Mohanom . Sposobili ?kodu 673 204 mariek ale nikto nebol zraneny. O dva dni boli zatknuti a nasledne odsudeni na 3 roky. Ich advokati Otto Schilly (neskor?i minister vnutra) a Horst Mahler (neskor?i ?len RAF) dosiahli reviziu procesu a po 14 mesiacoch podpa?a?ov prepustili. V novembri 1969 v?ak sud potvrdil povodny rozsudok ale Baader a Ensslinova u? utiekli do Francuzska, neskor do Talianska.

Vznik RAF [ upravi? | upravi? zdroj ]

V aprili 1970 bol pri fingovanej dopravnej kontrole zatknuty Baader. Ako sa ukazalo neskor, zradil ho Peter Urbach , ktory mu zaobstaral prvu pi?to? Browning kalibru 9 ale zarove? bol tajnym spolupracovnikom (V-Mann) Uradu na ochranu ustavy (nem. Verfassungsschutz). Baadera vo vazeni nav?tevovali pravnik Horst Mahler , sympatizujuca novinarka Ulrike Meinhofova a pod falo?nou identitou aj h?adana Gudrun Ensslinova , ktori planovali jeho utek. Baader bol predvolany 14. maja 1970 do In?titutu pre socialne otazky (nem. Deutsche Zentralinstitut fur Soziale Fragen ), preto?e ho tam vy?iadala novinarka Meinhofova pod zamienkou, ?e potrebuje ziska? informacie do pripravovanej knihy. Meinhofova a jej ozbrojena skupina, prepadla policajnu ochranku (?a?ke strelne poranenie utrpel Georg Linke ) a Baader utiekol zo ?tudovne in?titutu oknom.

Utekom Baadera z vazenia vznikla prva generacia RAF niekedy ozna?ovana ako ?Skupina Baader-Meinhofova“. RAF nebola nikdy formalne zalo?ena ale 5. juna 1970 v ?asopise Agit 883 vy?iel ?lanok s nazvom Vybudova? ?ervenu Armadu , ktory sa poklada za jej programove vyhlasenie. V tomto manifeste Meinhofova pou?ila prvykrat nazov "RAF" a ako logo ?ervenu hviezdu so samopalom Heckler & Koch MP5 . Nova organizacia sa nazyvala frakcia , preto?e sama seba pokladala za su?as? medzinarodneho hnutia utla?anych.

Frakcia (novinarmi nazyvana aj gang) sa rychlo rozvinula do jednej z najlep?ie organizovanych a naju?innej?ich teroristickych organizacii v zapadnej Europe. V juni a juli 1970 dostali v Jordansku od palestinskej organizacii Fatah vojensky vycvik, potom sa vratili do Nemecka a v rokoch 1970 ? 1972 uskuto?nili seriu prepadnuti bank a bombovych utokov. Pobyt v Jordansku priniesol zmenu v ?trukture RAF, ke? vedenie od Mahlera prevzal vybu?ny Andreas Baader, na ktoreho v?ak mala vyrazny vplyv u? od za?iatku jeho priate?ka Gudrun Ensslinova. ^[2] Prave ona je preto niektorymi pova?ovana za skuto?nu veducu osobnos? prvej generacie RAF.

Novinarka Meinhofova sa v?ak ako verejne znama osobnos? stala najviac h?adanou ?lenkou RAF, preto?e jej fotografie mali v?etky media. ?asopis Bild zverejnil aj rontgenovu snimku operacie hlavy, ktorej sa Meinhofova podrobila. Nosite? Nobelovej ceny za literaturu ?avi?iar Heinrich Boll do ?asopisu Spiegel napisal ?lanok o "boji 6 proti 60 000 000", v ktorom pre Ulriku ?iadal isty druh imunity a ferovy proces, ak by sa rozhodla vzda? sa. Kritizoval kri?iacke ?a?enie ?asopisu Bild proti RAF, ktore nazval "?isty fa?izmus". ^[2] Vyzva k zlo?eniu zbrani nepadla na urodnu podu. 11. maja 1972 spustila RAF seriu bombovych utokov, ktore si vy?iadali ?tyroch m?tvych a desiatky zranenych. Cie?om utoku bolo aj vydavate?stvo Bildu - firma Axel Springer v Hamburgu.

Po intenzivnom patrani boli v roku 1972 v?etci ustredni predstavitelia RAF pozatykani.

Strach z terorizmu [ upravi? | upravi? zdroj ]

5. septembra 1972 sa udial Mnichovsky masaker (po?as olympiady) ke? bolo unesenych a nasledne zavra?denych 11 izraelskych ?portovcov. Unos mala na svedomi palestinska teroristicka skupina ?ierny september . Strach z terorizmu ovplyvnil aj Majstrovstva sveta vo futbale 1974 organizovane v Nemecku. ^[3]

RAF nebola z?aleka jedinou takou organizaciou, spomenu? treba aj Revolu?ne bunky boli napriklad zodpovedne za unos letu Air France 139 v roku 1976, ktory sa skon?il legendarnou operaciou Entebbe , ako aj za celkovo takmer 300 bombovych utokov v Nemecku. ^[4]

Vazenie a sud v Stammheime [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od roku 1975 boli teroristi RAF preva?ani do ?pecialneho vazenia Stammheim , ktore sa nachadza v severnej ?asti Stuttgartu a ktoreho rekon?trukcia prave pre tieto u?ely trvala tri roky a vy?iadala si postavenie sudnej budovy priamo vo vazeni. ?tat to stalo 12 milionov mariek. Budova bola opancierovana a vladli tam najprisnej?ie bezpe?nostne opatrenia. V de? za?atia procesu s teroristami (21. maja 1975) uzavreli nad ?ou vzdu?ny priestor a v uliciach hliadkovala jazdecka policia. Nemci pova?ovali vodcov RAF Andreasa Baadera, Ulriku Meinhofovu, Gudrun Ensslinovu a Jana-Carla Raspeho za najnebezpe?nej?ich ?udi v krajine. ^[5] Ukazalo sa v?ak, ?e Nemecko nebolo na takyto sud pripravene. Oh?adom vaznenia ?lenov RAF toti? u? dlho predtym vznikali ve?ke kontroverzie, ke??e vazneni teroristi sa sna?ili budi? dojem, ?e su politickymi vaz?ami, ?o sa im aj v?aka zaujmu medii darilo aspo? u ?asti spolo?nosti. ?asto dr?ali protestne hladovky. U? predtym (v novembri 1974 ) na nasledky jednej z nich zomrel Holger Meins .

Sud neprebiehal hladko. Obhajoba predniesla desiatky namietok proti zaujatosti sudu (85-krat do januara 1977). Aj ?tat siahol k menej vyberanym prostriedkom. Odvolal takmer v?etkych obhajcov, ktorych si vybrali ob?alovani, pokra?oval v procese aj za nepritomnosti obvinenych a nechal odpo?uva? rozhovory obhajcov s ich klientmi. ^[5]

Napriek prisnemu re?imu a vazneniu v samotkach (ako sa neskor ukazalo tie? odpo?uvanych) sa Meinhofova 9. maja 1976 v cele obesila. ?pekuluje sa, ?e dovodom bolo, ?e bola ostrakizovana ostatnymi z RAF, predov?etkym Gudrun Ensslinovou, sice menej slavnou, ale v skuto?nosti veducou postavou RAF. O pri?inach jej smrti v?ak vtedy medzi verejnos?ou kolovali pochybnosti, mnohi verili, ?e ju dali zavra?di? nemecke urady.

Pred za?iatkom procesu schvalil nemecky parlament Bundestag zmeny v trestnom poriadku, ktore umo?nili aby obhajcovia, u ktorych bolo podozrenie, ?e posobili ako spojky medzi vaznenymi a druhou generaciou RAF, mohli by? vylu?eni z procesu. Bol na to dobry dovod. 7 aprila 1977 bol zavra?deny Federalny generalny prokurator Siegfried Buback , ktory bol zodpovedny za podmienky vo vazeni. 28 aprila 1977 sa po 192 d?och skon?il proces rozsudkom, v ktorom boli zostavajuci traja (Baader, Ensslingova, Raspe) odsudeni na do?ivotie za viacnasobne vra?dy, pokusy o vra?du a zosnovanie teroristickej skupiny.

Ako sa neskor ukazalo, niektore vypovede proti ob?alovanym boli krive ( Karl-Heinz Ruhland , Gerhard Muller ) a vedene Nemeckou spolkovou kriminalnou policiou (nem. Bundeskriminalamt - BKA ). Ob?alovani sa branili tym, ?e bojovali proti vojne vo Vietname a zapojenia sa Nemecka do vojny ako partnera USA, ?o sposobilo, ?e sa s nimi udajne vo vazeni stretli aj agenti americkej CIA aj NSA . Nezhody vo vypovediach, pochybnosti o spravodlivom priebehu procesu, ako aj kon?pira?ne teorie o smrti niektorych ?lenov RAF prispeli k tomu, ?e napriek odsudeniu mali teroristi stale dos? ve?a sympatizantov, ktori sa sna?ili o ich prepustenie, ?o vyvolalo va?nu krizu nazvanu Nemecka jese? (1977).

Druha generacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Nemecka jese?

Prave v suvislosti s vaznenim a procesom proti ?lenom RAF vzi?la s radov jej odhodlanych sympatizantov druha generacia RAF, ktorej aktivity suviseli hlavne s pokusom o prepustenie vaznenych ?lenov. Medzi jej ustrednych predstavite?ov patril spo?iatku napr. pravnik Siegfried Haag , ktory povodne pracoval ako Baaderov a Meinsov obhajca, neskor to boli hlavne Brigitte Mohnhauptova , ?i Christian Klar . Aktivity druhej generacie vyvrcholili udalos?ami, ktore sa stali suhrnne zname ako Nemecka jese? . 30 jula 1977, bol zastreleny Jurgen Ponto , ?ef Dresdner Bank . V septembri 1977 uniesli Hannsa-Martina Schleyera , prezidenta Nemeckeho zvazu zamestnavate?ov a po?adovali prepustenie vaznenych ?lenov RAF. V rovnakom ?ase skupina arabskych teroristov uniesla lietadlo spolo?nosti Lufthansa na ceste z Malorky a ich po?iadavkou bolo takisto prepustenie ?lenov RAF a tie? dvoch ?lenov ?udoveho frontu pre oslobodenie Palestiny . Po?iadavky neboli splnene a v noci zo 17. na 18. oktobra 1977 na letisku v Mogadi?i oslobodila rukojemnikov z lietadla ?pecialna protiteroristicka jednotka GSG 9 . Nasledujuci de? rano boli vo svojich celach najdeni m?tvi vodcovia prvej generacie Baader , Ensslinova a Jan-Carl Raspe ( Irmgard Mollerova s va?nymi bodnymi zraneniami v hrudi pre?ila) . Pod?a neskor?ich vy?etrovani v noci spachali samovra?du (su spolo?ne pochovani na cintorine Dornhaldenfriedhof v Stuttgarte ). Uneseny Schleyer bol zastreleny a jeho m?tvola bola najdena 19. oktobra 1977 v kufri auta vo Francuzsku. Skupina neskor pokra?ovala v utokoch proti policajnym a americkym vojenskym cie?om, hoci u? v men?ej miere. Za?iatkom 80. rokov skupinu opustilo mnoho ?lenov, niektori z nich dostali novu identitu vo Vychodnom Nemecku . V roku 1982 bolo tie? viacero veducich ?lenov zatknutych, vratane Brigitte Mohnhauptovej a Christiana Klara .

Tretia generacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tretia generacia RAF spustila svoje aktivity v polovici 80. rokov a zamerala sa hlavne na atentaty . Medzi ich obete patri priemyselnik Ernst Zimmermann , ?len predstavenstva Siemensu Karl-Heinz Beckurts a veduci odboru na ministerstve zahrani?ia Gerold von Braunmuhl . Obe?ou posledneho uspe?neho atentatu RAF sa 1. aprila 1991 stal Detlev Karsten Rohwedder , riadite? ?tatnej organizacie Treuhand zodpovednej za privatizacie vychodonemeckych podnikov. V marci 1993 podnikla RAF bombovy utok na stavbu novej vaznice vo Weiterstadte . Kratko potom mali by? na zaklade udani tajneho agenta, ktory prenikol do RAF zatknuti Birgit Hogefeldova a Wolfgang Grams . Pri zatykani na stanici v roku 1993 v meste Bad Kleinen bol zabity jeden policajt a Wolfgang Grams, ktory ho zastrelil, udajne spachal samovra?du. Po tychto udalostiach RAF u? svoje aktivity nikdy neobnovila. Pod?a faxu poslaneho agenture Reuters 20. aprila 1998 bola RAF definitivne rozpustena. Na zozname najh?adanej?ich osob v Nemecku su stale e?te traja ?lenovia z 3. generacie RAF: Ernst-Volker Staub , Daniela Kletteova a Burkhard Garweg .

Utoky RAF [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nasledujuci zoznam neobsahuje v?etky nasilne ?iny spajane s RAF (ako napr. nahodne prestrelky s policajtmi, ?i prepady bank), ale len planovane teroristicke akcie proti konkretnym cie?om.

11. maj 1972 ? bombovy utok na velite?stvo americkej armady vo Frankfurte nad Mohanom , 1 americky vojak m?tvy, 13 zranenych
12. maj 1972 ? utoky na policajne stanice v Augsburgu a Mnichove , 5 zranenych
16. maj 1972 ? bombovy utok na auto federalneho sudcu Wolfganga Buddenberga, zranena jeho ?ena
19. maj 1972 ? utok na budovu vydavate?stva Axela Springera v Hamburgu , 17 zranenych
24. maj 1972 ? dva bombove utoky na zaklad?u americkej armady v Heidelbergu , 3 m?tvi vojaci, 5 zranenych
24. april 1975 ? 6-?lenne komando RAF prepadlo zapadonemecku ambasadu v ?tokholme a zobralo jej zamestnancov ako rukojemnikov, po?adujuc prepustenie zadr?iavanych ?lenov RAF, akcia sa po za?ahu policie skon?ila smr?ou dvoch rukojemnikov a dvoch teoristov
7. april 1977 ? vra?da generalneho prokuratora Siegfrieda Bubacka a jeho dvoch spolujazdcov
30. jul 1977 ? pri pokuse o unos zavra?deny riadite? Dresdner Bank Jurgen Ponto
5. september 1977 ? unos prezidenta Nemeckeho zvazu zamestnavate?ov Hanns-Martina Schleyera, pri unose boli zabiti v?etci ?tyria ?lenovia jeho ochranky, samotny Schleyer bol zavra?deny 18. oktobra 1977
13. oktober 1977 ? prislu?nici ?udoveho frontu pre oslobodenie Palestiny uniesli let Lufthansa 181, ne?lo teda priamo o utok RAF, bol v?ak nimi objednany
25. jun 1979 ? utok na americkeho velite?a NATO Alexandra Haiga , dvaja jeho bodyguardi zraneni
31. august 1981 ? bombovy utok na americku zaklad?u Ramstein, 14 zranenych
15. september 1981 ? raketometny utok na auto velite?a pozemnych sil USA v Europe, generala Fredericka J. Kroesena, ktory spolu s jeho troma bodyguardmi vyviazol so zraneniami

18. december 1984 ? neuspe?ny pokus o bombovy utok proti dostojnickej ?kole NATO v Oberammergau , bomba bola odhalena a zne?kodnena
1. februar 1985 ? vra?da ?efa MTU Aero Engines Ernsta Zimmermanna v Gautingu
8. august 1985 ? bombovy utok na americku letecku zaklad?u Rhein-Main ne?aleko Frankfurtu nad Mohanom, 2 m?tvi a 11 zranenych, de? predtym bol kvoli ziskaniu vstupnej identifika?nej karty uneseny a zavra?deny americky vojak Edward Pimental
9. jul 1986 ? zavra?denie mana?era firmy Siemens Karla Heinz Beckurtsa, pri utoku zahynul aj jeho vodi?
10. oktober 1986 ? vra?da tajomnika ministerstva zahrani?ia Gerolda von Braunmuhla
30. november 1989 ? vra?da riadite?a Deutsche Bank Alfreda Herrhausena, vzh?adom na vysoku sofistikovanos? utoku a alibi podozrivych sa u? v su?asnosti RAF neuvadza ako podozriva z tohto ?inu, pachatelia ostavaju neznami
1. april 1991 ? vra?da Detleva Karsten Rohweddera v jeho dome v Dusseldorfe
27. marec 1993 ? 4-?lenne maskovane komando RAF preniklo do novopostavenej vaznice vo Weiterstadte, premohlo 10 stra?nikov a rozlo?ilo po budove 200 kg vybu?nin, ktore nasledne odpalili a budovu takmer uplne zni?ili, utok sa zaobi?iel bez zranenych, materialne ?kody sa odhaduju na vy?e 50 mil. eur

RAF a ?esko-Slovensko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je zname, ?e minimalne ?as? teroristov druhej generacie RAF bola tajne podporovana vychodonemeckou tajnou slu?bou Stasi , ktora im umo?nila ujs? prave do NDR, kde im poskytla novu identitu. ?eskoslovenske spravodajske slu?by sa udajne podie?ali na druhotnej podpore, napriklad tym, ?e v prvej polovici 80. rokov umo?nili trom teroristom z RAF utek z SRN do NDR cez ?SSR. ^[6] Pod?a tvrdeni niektorych autorov v?ak bola rola socialistickeho ?eskoslovenska ( ?tB ) v podpore ?avicovych extremistov v zapadnej Europe e?te va??ia (vyzbrojovanie a stretnutia s palestinskymi teroristami v Prahe), tieto obvinenia sa v?ak doteraz nepodarilo jednozna?ne potvrdi?.

V roku 1994 ?esky maliar Josef ?a?ek vystavil v pra?skej galerii Behemot seriu kontroverznych portretov h?adanych ?lenov poslednej generacie R.A.F. ^[7], ktore vytvoril rok pred tym pri svojom pobyte vo ?vaj?iarsku a ktore boli in?pirovane zatykani v Bad Kleinen v juni 1993. Vystava vzbudila ve?ky ohlas.