Filippo Marinetti
celym menom
Filippo Tommaso Marinetti
, (*
22. december
1876
,
Alexandria
Egypt
? †
2. december
1944
,
Bellagio
Taliansko
) bol taliansky basnik, prozaik a dramatik, zakladate? a teoretik
futurizmu
.
Marinetti ?tudoval v
Pari?i
. Preto?e bol veducou osobnos?ou futurizmu, dokazal privies? tento smer k
fa?izmu
. V roku
1914
agitoval za vstup Talianska do vojny. Po?as
prvej svetovej vojny
bol dostojnikom
delostrelectva
. V roku
1919
zalo?il zoskupenie
Fasci politici futuristi
, ktore ?oskoro za?alo spolupracova? s
Benitom Mussolinim
.
Po ?tudiach u francuzskych
jezuitov
urobil Marinetti maturitu v
Pari?i
a v
?eneve
dosiahol doktorat. V Pari?i stravil ?al?ie dva roky (
1895
–
1896
). Stretol tam skupinu spisovate?ov z okruhu ?asopisu ?La Plume“, ktory inicioval pou?ivanie vo?neho ver?a a bol zasiahnuty hnutim in?pirovanym hrou ?Kra? Ubu“ od
Alfreda Jarryho
. Basnici z tejto skupiny
Catulle Mendes
a
Gustave Kahn
sa stali znami svojou poemou ?Les vieux marins“.
Marinetti napisal a uverejnil rozne zbierky poezie a tie? divadelne hry ?Le roi Bombance“ (Kra? Bombance) ?Les Poupees electriques“ (Elektricke babiky), v ktorych vytvoril prvy obraz
robota
. Hrali ich v Pari?i a vypravu k nim robil maliar a
teozof
Paul E. Ranson
. ?Le roi bombance“ apelovala na my?lienky
socialistickych
vodcov
Filippo Turati
,
Enrico Ferri
a
Arturo Labriola
, ku ktorym mal Marinetti blizko. Labriola napisal k tejto hre
recenziu
.
V
1904
zalo?il Marinetti revue ?Poesia“ v talian?ine, v ktorej publikovalo ve?a francuzskych autorov a tie? poeti, ktori vytvorili prvu
futuristicku
skupinu:
Paolo Buzzi
,
Libero Altomare
,
Gian Pietro Lucini
,
Federico De Maria
,
Enrico Cavacchioli
,
Aldo Palazzeschi
… Ilustracie k nim dodavali
Alberto Martini
a
Romolo Romani
.
V
1905
napisal poemu ?A l'automobile“, ktora oslavovala ?demona rychlosti“. V oktobri
1905
uskuto?nil rozhovor o vo?nom ver?i, ktory publikoval v
1909
v edicii spolu s ?Manifestom futurizmu“.
V januari
1909
uverejnil v Taliansku slavny ?Manifest futurizmu“, ktory bol skuto?nym aktom zrodu tohto avantgardneho smeru a ktory pozna?il literaturu
20. storo?ia
.
20. februara
1909
vy?iel tento
manifest
v
Pari?i
v
Le Figaro
. Vy?iel aj v
Boletin de Instruccion publica de Mexico
, prelo?eny a komentovany Amadom Nervom, v revue ?Democratia de Cracovie“, prelo?eny do rumun?iny a komentovany Mihailom Draganescuom, a v ?al?ich talianskych ?asopisoch. Ich uverej?ovanie bolo propagovane
plagatmi
, ?o komentoval
Frankfurter Zeitung
. Marinetti v nich vyhlasoval prichod novej estetiky rychlosti a industrialnej modernosti, v ?om mo?no citi? vplyv
Octave Mirbeaua
. Pod?a neho ?La splendeur du monde“ je obohacovana novou krasou: krasou rychlosti. Mal aj seriu predna?ok ku svojim ?itate?om, tie? usporaduval futuristicke soire vo viacerych talianskych mestach. Uverejnil zarove? mnoho inych manifestov, z ktorych je znamy
Technicky manifest futuristickej literatury
.
V
1910
inscenoval hru pod?a svojho prveho romanu ?Mafarka le futuriste“, v ktorej priviedol na scenu mechanickeho pod?loveka, ktory odletel smerom k slnku.
Vo futuristickom hnuti prijal aj maliarov po?as jednej konferencie futuristickej spolo?nosti v
Milane
(Famiglia Artistica de Milan) a urobil z nich jej ?lenov. Boli to:
Umberto Boccioni
,
Carlo Dalmazzo Carra
,
Romolo Romani
,
Aroldo Bonzagni
a
Luigi Russolo
. Boccioni, Russolo a Carra redigovali tie?
Manifest futuristickych maliarov
vo februari 1910.
Marinetti povolal do spolo?nosti aj hudobnikov, napriklad Balilla Pratella, ktory napisal
Manifest futuristickych hudobnikov
.
Futuristicke soire organizoval po celom
Taliansku
, boli to skuto?ne predstavenia, v priebehu ktorych publikum vypiskalo umelcov a hadzalo do nich ovocie a odpadky. V
Benatkach
Marinetti vyhodil do vy?ky hodin na namesti sv. Marka letaky a proklamoval:
Zapudime benatsku starobylos? anemicku a vy?erpanu staro?nymi po?itkami, zapudime Benatky cudzich milencov snobizmu a v?eobecnej imbecility...
Fa?ista, nacionalista a vojnovy ?tva?
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Od januara 1909 podporoval
iredentizmus
v manifeste ?Trieste, poudriere d'Italie“. Finan?ne dotoval revue ?La Demolizione“ blizku
Bakuninovi
a Sorelovi, ktora uverejnila texty od Marinettiho, Buzziho a Luciniho. Revolu?ni syndikalisti
Ottavio Dinale
a
Alceste De Ambris
zverejnili svojich ?anarchistov umenia“. Marinetti robil konferencie nazvane
Potrebnos? a krasa nasilia
v platku ?Burza prace v Neapole“, v ?Dome robotnikov v Parme“ alebo v ?Kru?ku socialistov“ v Milane.
Marinetti napriek svojej extremnosti bol vzdialeny od anarchistickeho hnutia a podporoval taliansku vojnu v Libyi. V 1910 sa zu?astnil na zalo?eni asociacie ?Associazione Nazionale d'Avanguardia“, ustanovenu
anarchistami
a
nacionalistami
, ktori sa vzdialili
revolu?nym syndikalistom
. Potom sa separoval od hnutia Lucini a basnici Tommei a Cardile ho prestali tie? podporova?.
V
1912
bol vojnovym kore?pondentom po?as konfliktu s Tureckom a Bulharskom. Marinetti ako vodca provoka?nej avantgardy za?al ospevova? odvahu, energiu, agresivny pohyb, technicku revoluciu, brutalitu v?etkych umeleckych foriem. Zbli?il sa s nacionalistami a bojoval za vstup Talianska do vojny. Anga?oval sa v
1915
ale bol raneny v 1917.
V marci
1919
sa zu?astnil spolu s futuristom Mariom Carlim a agitatorom
Mussolinim
medzi 119 osobami zalo?enia prvej fa?istickej organizacie ?Bojove talianske zvazky“ (Fasci italiani di combattimento), ?o bola prva europska fa?isticka organizacia.
V roku
1923
sa o?enil s Benedettou Cappaovou, s ktorou mal tri dcery.
Po dlhom lete
hydroplanom
nad zalivom
La Spezia
v
1929
napisal manifest
Manifesto dell'Aeropittura futurista
, ktory podpisali aj Balla, Fortunato Depero, Prampolini, Dottori,
Benedetta Cappa
, Fillia, Tato a Somenzi a publikovali v ?Gazzetta del popolo“
22. septembra
1929
v ?lanku nazvanom
Prospettive di volo.
V
1929
, z dovodu podpory fa?istickeho re?imu prijal menovanie ?lenom ?Talianskej akademie“ vytvorenej v roku
1926
Benitom Mussolinim
. V roku
1930
bol vyznamenany
Radom rytiera ?estnej legie
vo Francuzsku. Talianska vlada v tomto ?ase vysielala ?ivu kritiku proti degenerovanemu umeniu, ktore Marinetti obhajoval. Znovu sa anga?oval v roku
1942
vo vojne, no pod?ahol chorobe. Stiahol sa k
jazeru Como
, kde zomrel na zlyhanie srdca v
Bellagio
v roku
1944
. Jeho man?elka Benedetta zomrela v
Benatkach
v
1977
.
Marinetti spo?iatku pisal francuzsky, neskor taliansky. V roku
1909
vydal
manifest futurizmu
. Uka?ka z neho:
| ?
|
- Chceme ospevova? lasku k nebezpe?enstvu, navyk na energiu a smelos?
- Zakladnymi prvkami na?ej poezie budu odvaha, zmu?ilos? a revolta
- Literatura a? doteraz velebila my?lienkovu nehybnos?, extazu a spanok, my chceme velebi? uto?ny nepokoj, horu?kovitu nespavos?, poklus, nebezpe?ny skok, facku a ranu pas?ou
- Prehlasujeme, ?e nadhera sveta bola obohatena novou krasou: krasou rychlosti. Pretekarsky automobil so svojou kapotou ozdobenou hrubymi rurkami podobnymi hadom s vybu?nym dychom..., revuci automobil, ktory ako by sa rutil po karta?ovych nabojoch, je kraj?i ako Nike zo Samotrakie. (…)
- Basnik sa musi vybi? va?nivo, briskne a marnotratne, ak chce znasobi? nad?ene zanietenie pre prvotne ?ivly (…)
|
“
|
- Zkaza
- Osvobozena slova
- Sopky
- Filippo Tommaso Marinetti,
Le Futurisme
, poznamky a predhovor Giovanni Lista, L’Age d’Homme, Lausanne, 1980
- Filippo Tommaso Marinetti,
Les Mots en liberte futuristes
, predhovor Giovanni Lista, L’Age d’Homme, Lausanne, 1987
- Marinetti et le futurisme
, basne, etudy, dokumenty, ikonografia, predhovor Giovanni Lista, ?ivotopis
Giovanni Lista
, L’Age d’Homme, Lausanne, 1977
- Antonino Reitano
,
L'onore, la patria e la fede nell'ultimo Marinetti
, Angelo Parisi Editore, 2006
- Carlo Schirru
,
Per un’analisi interlinguistica d’epoca: Grazia Deledda e contemporanei
, Rivista Italiana di Linguistica e di Dialettologia, Fabrizio Serra editore, Pisa-Roma, Anno XI, 2009, p. 9 ? 32
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov
Filippo Tommaso Marinetti
na ?eskej Wikipedii a
Filippo Tommaso Marinetti
na francuzskej Wikipedii.