Vojna o Falklandy
Mapa pohybov britskych namornych sil.
Datum 2. april 1982  ?  14. jun 1982 Miesto Falklandy , Ju?na Georgia a Ju?ne Sandwichove ostrovy a okolity vzdu?ny i namorny priestor Casus belli dlhodoby uzemny spor o Falklandy a Ju?nu Georgiu Vysledok britske vi?azstvo
Protivnici
Spojene kra?ovstvo Falklandy	Argentina
Velitelia
Sir John Fieldhouse , Sir John Woodward , Margaret Thatcher	Leopoldo Galtieri , Mario Menendez , Ernesto Crespo
Straty
258 zabitych 777 zranenych	649 zabitych 1 068 zranenych
Historicky portal

Vojna o Falklandy (angl. Falklands War , ?p. Guerra de las Malvinas ) bol ozbrojeny konflikt medzi Spojenym kra?ovstvom a Argentinou v roku 1982 na uzemi Falklandskych ostrovov , Ju?nej Georgie a Ju?nych Sandwichovych ostrovov a v okolitom vzdu?nom aj namornom priestore. Oficialne vojna nebola vyhlasena ani jednou stranou.

Pri?iny vojny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vojna bola vysledkom dlhodobeho sporu medzi Spojenym kra?ovstvom a Argentinou o uzemie Falklandskych ostrovov (Argentin?anmi ozna?ovanych ako Malviny). Ide o hornate ostrovy v Ju?nom Atlantiku, asi 480 km od Argentinskeho pobre?ia. O toto uzemie od 17. storo?ia zapasili ?panieli , Angli?ania , Francuzi aj Argentin?ania . Spojene kra?ovstvo dr?alo ostrovy od roku 1833. Argentinsky autoritativny vodca Juan Manuel de Rosas dokonca v 30. a 40. rokoch 19. storo?ia navrhoval Britanii, nech ostrovy od Argentiny odkupi. Briti na to v?ak nikdy nepristupili, preto?e ostrovy u? beztak dr?ali pod svojou kontrolou.

Ani v neskor?om obdobi sa Argentina nikdy nevzdala svojich narokov na suostrovie. V roku 1965 dokonca Argentin?ania na pode OSN vyjadrili nazor, ?e by sa mali Falklandy pova?ova? za britsku koloniu. V roku 1976 sa v Argentine dostala k moci vojenska junta , ktora krajinu postupne priviedla do rozsiahlej ekonomickej krizy, ?o viedlo za?iatkom roku 1981 k ve?kym ob?ianskym nepokojom. V decembri 1981 sa dostala k moci nova junta pod vedenim generala Leopolda Galtieriho , brigadiera Basilia Lami Doza a admirala Jorge Anaya . Anaya bol dlhodobym zastancom rie?enia sporu so Spojenym kra?ovstvom o Falklandy vojenskym zasahom.

Galtieriho vlada dufala, ?e pomocou vojnovych operacii odvrati pozornos? obyvate?stva od chronickych hospodarskych problemov krajiny a re?imu, ?i od poru?ovania ?udskych prav. Tieto opatrenia by tie? posilnili jej slabnucu legitimitu. Argentinske noviny La Prensa ?pekulovali krok-za-krokom, nad planom, ktory by za?al preru?enim dodavok na ostrovy, a po pripadnom neuspechu rokovani na pode OSN v priebehu roku 1982 by viedli k priamym bojovym operaciam.

Zhor?ujuce sa vz?ahy medzi Britaniou a Argentinou viedli k tomu, ?e 19. marca 1982 skupina argentinskych obchodnikov s kovovym ?rotom (medzi ktorymi boli aj prislu?nici namornictva) vzty?ila Argentinsku vlajku na ostrove Ju?na Georgia . Pobre?ne plavidlo britskej Royal Navy HMS Endurance nasledne vyrazilo z pristavu Stanley na Falklandoch k Ju?nej Georgii. Argentinska junta, obavajuca sa posilnenia britskych pozicii v Ju?nom Atlantiku, preto rychlo nariadila pripravu vylodenia na Falklandy na 2. aprila. Briti varovania o argentinskej aktivite vobec nebrali na zrete?. 1. aprila 1982 americky prezident Reagan varoval argentinskeho prezidenta Galtieriho, ?e vojensky zasah na Falklandoch naru?i vzajomne vz?ahy oboch krajin.

Argentinska invazia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kodove ozna?enie argentinskeho utoku znelo operacia Rosario. 2. aprila 1982 sa argentinskym ?pecialnym jednotkam podarilo bez va??ieho odporu doby? hlavne mesto Falkland Stanley a odzbroji? miestnu posadku. Miestna posadka tvorena britskou namornou pechotou pod vedenim majora Mikea Normana kladla iba formalny odpor. Argentinske jednotky pri tom mali za ulohu obsadi? hlavne mesto bez toho, aby sposobili britskej jednotke straty na ?ivotoch.

Britska reakcia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Spojene kra?ovstvo, na ?ele s premierkou Margaret Thatcherovou , nasledne odpovedalo vojensky aj diplomaticky. Po dohode s Europskym spolo?enstvom uvalili europske krajiny na Argentinu ekonomicke sankcie. Invaziu na Falklandy odsudila aj Bezpe?nostna rada OSN , ktora po?iadala Argentinu nech svoje vojska stiahne. Konanie Argentiny podporovala va??ina juhoamerickych krajin s vynimkou ?ile , ktore malo tie? uzemne spory v oblasti ostrova Beagle Channel . Toto bol jeden z vyznamnych faktorov, ktory ovplyvnil priebeh vojenskych operacii, preto?e Argentin?ania z dovodu neistoty ponechali v?etky svoje elitne jednotky na hraniciach s ?ile.

Ruku v ruke s diplomatickymi krokmi Briti rychlo zostavili improvizovanu namornu jednotku, ktorej cie?om malo by? znovuobsadenie Falkland. Kodove ozna?enie znelo operacia Corporate. Velite?om britskych sil bol menovany admiral Sir John Fieldhouse . Do oblasti boli v dosledku zhor?ujucej sa situacie vyslane britske ponorky HMS Splendid a HMS Spartan u? 29. marca. Na podporu hliadkovej lode HMS Endurance bola vyslana aj zasobovacia lo? Fort Austin.

6. aprila bol na zasadani britskej vlady zlo?eny vojnovy kabinet, ktory mal ka?dy de? dozera? na vedenie bojovych operacii. U? 4. aprila bola do oblasti vyslana britska atomova ponorka HMS Conqueror . 7. aprila ju nasledovali lietadlove lode HMS Invincible a HMS Hermes . Nasledne boli do oblasti vyslane dopravne lode SS Canberra , vezuca na palube 3. brigadu Commandos, a RMS Queen Elizabeth 2 s 5. pechotnou brigadou. Cela britska flotila zah??ala 127 lodi (47 vojenskych lodi, 22 podpornych plavidiel a 62 obchodnych dopravnych lodi). Najva??ou slabos?ou britskych sil bol nedostatok leteckej podpory. Briti mali k dispozicii len 42 bojovych lietadiel (28 typu Sea Harrier a 14 typu Harrier GR.3). Naproti tomu Argentin?ania disponovali asi 122 bojaschopnymi vojenskymi lietadlami, z ktorych 50 boli stiha?ky a zvy?ok bol pou?ity pre priamu podporu pozemnych vojsk.

Protiutok Spojeneho kra?ovstva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do polovice aprila sa podarilo britskemu letectvu R.A.F. sprevadzkova? letecku zaklad?u na ostrove Ascension v strednom Atlantiku. 25. aprila 1982 britsky prapor namornej pechoty 42 Commando obsadil ostrov Ju?na Georgia. Do?lo k leteckym a namornym bojom medzi argentinskym a britskym letectvom a k vzajomnym leteckym utokom na lode nepriate?a. 2. maja britska ponorka HMS Conqueror potopila argentinsky ?ahky kri?nik ARA General Belgrano . Od 30. aprila do 12. juna Briti uskuto?nili seriu ?iestich leteckych utokov proti argentinskym poziciam na Falklandoch.

Argentinske letectvo 4. maja po?kodilo francuzskymi strelami AM39 Exocet britsky torpedoborec HMS Sheffield . Posadka ?a?ko po?kodenu horiacu lo? opustila. Ta sa potopila po 4 d?och. Argentin?ania pri ?al?ich naletoch zni?ili aj HMS Ardent (21. maja), HMS Antelope (24. maja), HMS Coventry a nakladnu MV Atlantic Conveyor (25. maja) nesucu dopravne vrtu?niky ( Chinook ), stavebne zariadenia na vybudovanie pristavacej drahy a stany. Strata lode Atlantic Conveyor bola z logistickeho h?adiska pre Britov ?a?kou stratou.

Britske jednotky o sile asi 4000 mu?ov sa na Falklandoch vylodili 21. maja v oblasti zatoky San Carlos na ostrove East Falkland . I?lo o britsku oboj?ivelnu bojovu skupinu pod vedenim komodora Michaela Clappa . Tvorili ju jednotky Commandos britskej armady a namornej pechoty a tie? vysadkove jednotky armady. Na britske jednotky viackrat zauto?ili nizko letiace argentinske lietadla. Briti postupovali dovnutra ostrova a 27. a? 28. maja obsadili letisko Goose Green .

1. juna sa ?al?ich 5000 britskych vojakov patriacich k 5. pechotnej brigade pod vedenim generalmajora Moora vylodilo na Falklandoch a v nasledujucich d?och postupne zatla?ili Argentin?anov k mestu Stanley. Boje o mesto Stanley trvali od 11. do 14. juna . 14. juna britske jednotky mesto Stanley dobyli. Argentinske jednotky sa vzdali.

Bojove operacie sa skon?ili kapitulaciou argentinskych sil d?a 14. juna 1982. Argentina stratila 655 m?tvych, zatia? ?o Spojene kra?ovstvo pri?lo o 255 padlych. Na Falklandoch zahynuli aj 3 ?eny ?  civilistky .

Vysledok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po neuspechu vo vojne bol argentinsky vojensky re?im nato?ko oslabeny, ?e v priebehu nasledujuceho roku sa v krajine opa? dostala k moci civilna vlada, ktora prinutila Galtieriho rezignova?. Naopak domaca podpora Margaret Thatcherovej vyrazne narastla.

Vojnu o Falklandy mo?no pova?ova? za konflikt podobny kolonialnym vojnam. Vojna v?ak mala viacero medzinarodnych dopadov. Konflikt zbli?il Argentinu a Kubu . Postoj USA a prezidenta Reagana na?trbil americku poziciu mediatora v konfliktoch medzi europskymi krajinami a ich byvalymi koloniami. Tieto kroky vyrazne zhor?ili vz?ahy medzi krajinami Latinskej Ameriky a USA, ktorych obyvate?stvo bolo pohor?ene tym, ?e USA podporili europsku krajinu pri utoku na latinskoamericky ?tat ^[1] .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Vojna o Falklandy

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Falklands War na anglickej Wikipedii.