Epos o Gilgame?ovi
je jedna z najstar?ich epickych
basnickych skladieb
na svete. Po prvy raz v modernych dejinach sme sa s nim oboznamili z
asyrskych
hlinenych tabuliek
najdenych v meste
Ninive
v
A??urbanipalovej kni?nici
. Tieto tabu?ky pochadzali z polovice 7. storo?ia pred Kr. Neskor sa na?li star?ie zlomky eposu z obdobia
Babylonskej ri?e
z 18.-12. storo?ia pred Kr. aj star?ie
sumerske
predlohy z 20. storo?ia pred Kr.
Povodne sa text skladal asi z 3600-3800 ver?ov a bol ur?eny na predna?anie za sprievodu lyry a bubnov. Ve?a vyjavov z tohto eposu sa zachovalo v podobe soch a reliefov zobrazujucich hrdinske skutky kra?a
Gilgame?a
a ine napr. cesta naspa? do mesta. ?asti eposu su dole?ite aj v
chetit?ine
,
ugarit?ine
,
churrit?ine
a
elam?ine
.
Epos o Gilgame?ovi je o h?adani nesmrte?nosti. Je jeden z najznamej?ich vytvorov sumerskej kultury a vykres?uje osud ?loveka.
Gilgame? bol z dvoch tretin boh - po matke, bohyni
Ninsun
a z jednej tretiny ?lovek - po otcovi, kra?ovi Lugalbandovi. Napriek tomu, ?e mal aj bo?ske korene, bol smrte?ny, ale bol ove?a mocnej?i, ako oby?ajni ?udia a v myte ho vykres?uju ako despotu, ktory sice vystaval nadherne stavby, ale nadmerne za?a?oval obyvate?ov Uruku. Bol vladcom v
Uruku
a mesto dal obohna? vysokou hradbou. Panoval tvrdo, preto ?ud volal k bohom, aby stvorili bytos?, ktora by sa mu vyrovnala. Ta by ho skrotila a ?ud Uruku by si vydychol.
Bohy?a
Aruru
si vypo?ula ich prosby a stvorila
Enkidua
, divocha, ktory ?il v stepi a ?kodil lovcom. Ti vymysleli les?. Priviedli z Uruku
chramovu prostitutku
(akkad.
naditu
, gr.
hierodule
) a ona z Enkidua spravila ?udsku bytos? a odviedla ho do mesta. Tam Enkidu vyzval Gilgame?a na suboj, ktory sa skon?il ich spriatelenim, lebo obidvaja uznali kvality supera.
Spolo?ne sa vybrali do ?alekeho cedroveho lesa zabi? obludu Chuvavu, pri?inu v?etkeho zla na svete. S pomocou bohov sa im ju podarilo porazi?. Po tomto hrdinskom skutku samotna bohy?a
I?tar
zatu?ila sta? sa Gilgame?ovou man?elkou, ale ke??e bola prelietava, Gilgame? ju odmietol. Ohrdnuta I?tar z pomsty pustila na zem stra?neho nebeskeho byka, ktory rozdupal v?etko ?o mu stalo v ceste. No Gilgame? a Enkidu ho zabili.
Po tomto ?ine znel vyrok bohov: Enkidu musi zomrie?. Enkidu prek?aje I?tar a ten ochorie. Po nieko?kych d?och choroby zomrel a odi?iel do temneho podsvetia. Gilgame? ve?mi smutil a rozhodol sa, ?e on sa smrti vyhne a ziska pre seba ve?ny ?ivot. Rozhodol sa vyh?ada?
Utanapi?tima
, jedineho ?loveka, ktory pre?il potopu sveta.
Tu sa za?ina jeho cesta za nesmrte?nos?ou. Gilgame? po?as svojej pute prechadza rozli?nymi sku?kami inicia?neho razu.
Na tejto dlhej ceste na koniec sveta stretava ?udi-?korpionov, stra?cov vrchu Ma?u, kr?marku Siduri, ktora podava napoje bohom a napokon Ur?anabiho, prievoznika cez more smrti. Gilgame? napokon najde Utanapi?tiho v krajine Dilmune. Tam mu Utanapi?ta rozpovie pribeh o potope sveta, po?as ktorej dal spolu so svojou ?enou obe? bohom, v?aka ktorej ich bohovia nenechali v potope umrie?. Utanapi?ta potom Gilgame?a vyzve, aby ?es? dni a sedem noci nespal, no Gilgame? zlyha a zaspi. Utanapi?ta sa ho spyta, ?e ako chce zvi?azi? nad smr?ou, ke? nevie zvi?azi? ani nad spankom.
Ke? sa maju rozlu?i?, Utanapi?tova man?elka poprosi man?ela, aby dal Gilgame?ovi na cestu dar. Utanapi?ta mu teda povie o rastline nachadzajucej sa na dne mora, ktora v starobe vracia mlados?.
Gilgame? rastlinu najde a vracia sa s ?ou domov. Ne?aleko Uruku sa chce okupa? vo vode a pred tym, ako sa ide okupa?, polo?i rastlinu na zem. Priplazi sa ale had a rastlinu zoberie. Tak Gilgame? definitivne prichadza o nesmrte?nos?.
No bohovia mu radia, aby nezufal, aby si rad?ej namiesto h?adania nesmrte?nosti vychutnaval ?ivot pozemsky. Toto kon?tatovanie, ?e ?lovek nedoka?e najs? ve?ny ?ivot, ale svojim dielom a hrdinstvom si vie zabezpe?i? ve?nu slavu a ?i? v pamati ?udi, tvori zaver eposu.