Elyzejsky palac

Suradnice : 48° 52′ 13″ s.?., 2° 18′ 59″ v.d.

Elyzejsky palac ( franc. Palais de l'Elysee ) je budova v centre Pari?a , od roku 1873 sidlo francuzskeho prezidenta.

Nachadza sa severne od rieky Seina v 8. obvode v blizkosti Avenue des Champs-Elysees a Place de la Concorde .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Palac dal postavi? v rokoch 1718 - 1722 Henri-Louis de la Tour d'Auvergne , grof z Evreux. Stavite?om bol pod?a svojich planov architekt Armand-Claude Mollet .

Po smrti prveho majite?a v roku 1753 ziskala palac Madame de Pompadour , ktora dala jeho interiery prerobi?. Anglicky park bol pod?a jej predstav zva??eny a roz?ireny o kolonady , arkady a labyrint . V tej dobe bola u? roky oficialnou metresou kra?a ?udovita XV. , ktory rezidenciu v roku 1764 zdedil a vyu?ival ju na ubytovanie svojich oficialnych nav?tev a neskor ako obrazare?. V roku 1773 palac predal bankarovi, ale jeho vnuk ?udovit XVI. ho ziskal v roku 1786 naspa? a daroval svojej sesternici, vojvodkyni Bourbonskej.

Po?as Ve?kej francuzskej revolucie bola vojvodky?a v aprili 1793 uvaznena a palac s novym menom Hotel de Bourbon bol najskor prazdny a neskor vyu?ivany ako sklad nabytku a vazenie. V roku 1797 ho vojvodky?a ziskala naspa?, ale neskor odi?la do exilu do ?panielska a predala ho podnikate?skej rodine. V rokoch 1798 - 1805 v ?om boli sukromne byty.

V roku 1805 palac dostali Napoleonova sestra Caroline s man?elom Joachimom Muratom a ve?kolepo ho prestavali. E?te dnes sa hlavne schodi?te (l’escalier d’honneur) vola ?Muratovo schodi?te“ (Escalier Murat) a plesova sala ?Muratov salon“. Prezident Georges Pompidou zvolaval do Muratovho salonu zasadnutia francuzskej vlady (Conseil des Ministres). V roku 1806 Napoleon menoval Murata ve?kovojvodom z Kleve a Bergu a v roku 1808 kra?om Neapola . Z tohto dovodu Napoleon prevzal palac, ktory v roku 1809 daroval po rozvode svojej byvalej man?elke Josephine de Beauharnais , ktora ho vlastnila do roku 1812 . Po bitke pri Waterloo tu Napoleon 22. juna 1815 podpisal svoju abdikaciu .

V roku 1816 sa palac vratil do vlastnictva Bourbonovcov a ?udovit XVIII. ho daroval svojmu ?erstvo ?enatemu synovcovi Karolovi Ferdinandovi , vojvodovi z Berry, ktory sa sem nas?ahoval s man?elkou Mariou Karolinou . Po smrti vojvodu v roku 1820 ho prevzal ?udovit Filip Orleansky , posledny francuzsky kra?.

Narodne zhroma?denie vyhlasilo palac dekretom v roku 1848 za sidlo buduceho prezidenta Druhej republiky . Trvalo ?tyri roky ne? ?udovit Napoleon Bonaparte (synovec Napoleona Bonaparte ), bol zvoleny za prveho prezidenta, ale v roku 1852 sa po ?tatnom prevrate vyhlasil za cisara. A? v roku 1870 po zajati v prehratej prusko-francuzskej vojne bol zvrhnuty a vo Francuzsku bola vyhlasena po tretikrat republika . Aj ke? prvy prezident Tretej republiky , Adolphe Thiers , e?te uplne neuradoval z Elyzejskeho palaca, bol od roku 1873 definitivne oficialnym sidlom uradu hlavy ?tatu. Prezidentovo sidlo, s nabytkom od dizajnera Philippa Starcka , je na prvom poschodi.