Elliðaar
rieka
?tat	Island
Mesto	Reykjavik
Zdrojnica
- poloha	jazero Elliðavatn , Reykjavik
- vy?ka	10  m
- suradnice	64°05′37.2″S 21°47′31.2″Z  /  64,093667°S 21,792000°Z  / 64.093667; -21.792000
Ustie	zaliv Elliðaarvogur ( Atlanticky ocean )
- vy?ka	0  m
- suradnice	64°8′2″S 21°50′9″Z  /  64,13389°S 21,83583°Z  / 64.13389; -21.83583
D??ka	4,8  km
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Elliðaar je rieka na Islande , pretekajuca cez hlavne mesto Reykjavik .

Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nazov je zlo?ene slovo zo zakladneho slova "a" ( po islandsky tok ), a slova "Elliði" (pod?a knihy Conquest sa takto nazyvala lo? jedneho z prvych osadnikov Islandu z 9. storo?ia ).

Tak vzniklo slovo "Elliði" + "a" = Elliðaar .

Opis toku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dva pramene vyvierajuce v sope?nom pohori Blafjoll sa po sutoku stanu riekou Suðura . Ta neskor vytvori men?ie jazero Helluvatn , ktore je su?as?ou va??ieho jazera Elliðavatn . Rieka Elliðaar sa stava riekou, a? ke? opu??a jazero Elliðavatn nachadzajuce sa na juhovychode Reykjaviku v prirodnej rezervacii Heiðmork . Rieka ?alej te?ie severnym smerom, a? kym sa neoddeli na dve ramena, kedy zmeni smer na zapad. Pri suradnici 64°6′58.84″S 21°49′25.09″Z  /  64,1163444°S 21,8236361°Z  / 64.1163444; -21.8236361 za?inaju dve ramena obkolesova? mestsky park Ellðaardalur , ktory rieku sprevadza pravoto?ivou zakrutou na sever. O kilometer ?alej sa ramena tesne pred ustim spoja, a v zapati sa vlievaju do zalivu Elliðaarvogur , ktory je su?as?ou Atlantickeho oceanu .

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? oddavna vlastnici rieky predavali vlastnicke prava na lov lososov v rieke, lebo losos bol, a v?dy bude ve?mi drahe maso. V stredoveku rieka patrila Augustinianom, ktori mali svoj kla?tor postaveny na ostrove Viðey ne?aleko hlavneho mesta Reykjavik . Po reforme v 16. storo?i sa rieka stala majetkom danskeho kra?a. V roku 1853 dansky kra? predal prava rieky na mu?a z Reykjaviku , na pana s menom Kaufmann Ditlev Thomsen . Hne? ako jeho syn zdedil tieto prava, tak uchadza?ov o rieku bolo ve?mi ve?a, a aj preto sa 14 rokov konal sudny spor. V rokoch 1900 a 1906 bola rieka pridelena istemu panovi menom Payne , ktory za?al so zales?ovanim okolia rieky. Prikazal vysadi? jed?e , brezy a borovice . Neskor v roku 1921 sa cele uzemie rieky dostalo pod spravu hlavneho mesta Reykjavik . Mesto e?te v tom roku postavilo dovtedy druhu vodnu elektrare? v krajine. Doteraz je tato elektrare? v prevadzke.

Dolina rieky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Udolie Ellðaardalur je jednym z rekrea?nych oblasti Reykjaviku s pe?ou alebo cyklistickou trasou. V okoli rieky sa da najs? plavecky bazen, maly ly?iarsky vlek, ale aj sa tu da povozi? na ko?och. Najdete tu aj muzeum s nazvom Arbæjarsafn v Arbær, v ktorom sa rozpravaju pribehy, ale aj legendy o tejto rieke.

Zaklad udolia, ako aj pohorie Blafjoll , v ktorom pramenia dve zdrojnice, ktore sa zlievaju do rieky Suðura → jazero Elliðavatn → Elliðaar bol vyvrasneny vulkanickou reupciou spred 4500 rokov.

Fauna a flora [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okolie rieky je zalesnene jed?ou , brezami a borovicami .

Ve?mi zaujimave a rozmanite tu najdete druhy vtakov , ka?ic , dokonca aj labuti . Mate tu k dispozicii viac ako 60 druhov vtakov ( spevave , s?ahovave, at?...) a 8 druhov ka?ic.

Tento ?lanok tykajuci sa geografie je zatia? ? vyhonok “. Pomo? Wikipedii tym, ?e ho doplni? a roz?iri?.