Elektri?ka KT8D5
Klasicka elektri?ka Tatra vo vozovni
Historicka elektri?ka T1
Sku?obne jazdy vykonavala v Plzni aj nova elektri?ka ?koda 14 T ur?ena pre Prahu
Plze?
, ?tvrte najva??ie mesto v
?esku
, prevadzkuje
elektri?kovu dopravu
. Prevadzkovate?om su
Plze?ske m?stske dopravni podniky
(PMDP) vlastnene mestom.
Elektri?ky
sa podie?aju na celkovom objeme verejnej dopravy v meste asi 45%, tvoria tak chrbticu dopravneho systemu mesta. D??ka siete je 20,3 km.
Rozchod ko?aji
?ini 1 435 mm.
V 19. storo?i sa
Plze?
v?aka novym priemyselnym podnikom rozrastala tak rychlo, ?e potrebovala akutne rie?enie zlo?itej dopravnej situacie. Ako vhodna pri?la mestu elektri?ka, ktorej plany predlo?il
Franti?ek K?i?ik
. Jeho firma potom so ?kodovymi zavodmi realizovala aj vystavbu trati, ktorych prevadzka na prvom useku bola slavnostne spustena
29. juna
1899
. Cela sie? sa skladala z troch jednoko?ajovych trati (
Bory
?
Lochotin
,
Skvr?any
?
Nepomucka t?ida
,
Nam?sti
?
Plynarna
). Tra? viedla aj ju?nou ?as?ou dne?neho Namestia republiky. Vozov?a s elektrar?ou bola umiestnena v byvalom cukrovare v Cukrovarskej ulici a elektri?ky prepravili ro?ne 800 tisic ?udi.
Po spusteni prevadzky bolo dodanych 20 motorovych voz?ov. Mechanicku ?as? vyrobil priemyselnik
Vaclav Bro?ik
, elektricku sam K?i?ik. U? nasledujuci rok bol voz?ovy park roz?ireny o 5 motorovych vozidiel a 4 vle?ne vozne.
V rokoch
1910
a
1923
bola tra? k Plynarni pred??ena a? do Doudlevke, hoci to bola najmenej vyu?ivana linka. ?islovanie liniek bolo zavedene v roku
1925
. Usek na
Nepomuckou t?idu
bol na konci 20. rokov zdvojko?ajneny. O nieko?ko rokov neskor boli pred??ene aj trate vo Skvr?anoch a na Slovanoch. K
15. junu
1929
bola sprevadzkovana druha jednosmerna elektri?kova tra? na Namesti republiky na severnej strane. Za druhej svetovej vojny bola sprevadzkovana dne?na vozov?a Slovany.
Rozrastal sa aj voz?ovy park, objavili sa elektri?ky nove aj odkupene od pra?skych elektrickych podnikov. V druhej polovici 30. rokov sa za?ali objavova? aj prve slu?ky, v?aka ktorym tak mohli by? dodane prve jednosmerne vozne. Po vzniku protektoratu museli by? tieto elektri?ky prestavane na pravostranne.
Po druhej svetovej vojne bol zdvojko?ajneny usek do Skvr?an a v roku
1949
bola zru?ena elektri?kova tra?
Lochotin
?
Doudlevce
, ktora bola nahradena trolejbusmi. ?as? tejto trate sa pou?ivala a? do roku
1994
na spojenie Ustrednych dielni v Cukrovarskej ulici so zvy?kom ko?ajovej siete.
Na prelome 50. a 60. rokov sa za?ali stava? nove sidliska, ktore vy?adovali dopravne spojenie, ?o sa stalo impulzom pre ?al?i rozvoj elektri?kovej dopravy. Na
Sv?tovar
bola sprevadzkovana elektri?kova tra? v roku
1962
, sidlisko Skvr?any bolo pripojene v roku
1973
. Ko?utka a Bolevec na severe mesta maju elektri?kovu tra?, ktora nahradila nevykonnu trolejbusovu dopravu od 80. rokov, len chvi?u po tom, ?o tu vzniklo rozsiahle sidlisko. Bolevecka tra? v?ak nebola v tomto ?ase dokon?ena cela, ale iba z polovice. V dne?nej podobe vratane severnej ?asti slu?ila verejnosti a? od roku
1990
.
Po vojne bolo nakupenych e?te nieko?ko jednosmernych voz?ov a nieko?ko star?ich elektri?iek z Prahy. Prevadzka dvojnapravovych elektri?iek skon?ila v Plzni ako v prvom meste vtedaj?ieho ?esko-Slovenska v roku
1963
. V 50. rokoch boli dodane prve moderne ?tvornapravove vozne koncepcie
PCC
,
Tatra T1
. Na za?iatku 60. rokov ich nasledovali elektri?ky
Tatra T2
a o nie?o neskor aj legendarna
Tatra T3
, ktora sa stala zakladom voz?oveho parku plzenskych elektri?iek. Plze? bola poslednym mestom v ?esku, kde dojazdili vozne T1, a to v aprili
1987
. O dva roky neskor bolo dodanych aj 12 troj?lankovych vozidiel
Tatra KT8D5
.
Po prevrate v roku
1989
u? nedo?lo v rozsahu elektri?kovej siete k ?iadnym va??im zmenam, iba linkove vedenie sa zmenilo tak, ?e z povodnych piatich su v prevadzke tri linky. Zasadnymi zmenami pre?iel voz?ovy park. Objavili sa prve modernizacie elektri?iek (
?koda 01 T
,
Tatra T3R.P
), vyrobu elektri?iek navy?e spustila plzenska ?koda, ktora do svojho mesta dodala 11 nizkopodla?nych vozidiel
?koda 03 T
. V ramci sku?obnych jazd vyrobcu sa na ko?ajovej trati objavili aj ?al?ie typy, ako napr.
?koda 10 T
pre
americky
Portland
, alebo
?koda 14 T
pre Prahu. Vo vozovni Slovany je odstaveny aj prototyp elektri?ky
?koda 05 T
, ktory nie je vhodny na pravidelnu dopravu
Svojho ?asu existoval navrh previes? elektri?kovu tra? veducu priamym centrom mesta pod zem, podobnym sposobom, ako sa planuje v Brne. Po?italo sa aj s elektri?kovou tra?ou na sidlisko Doubravka, dnes sa uva?uje o pred??eni trate z Borov k ne?alekej priemyselnej zone.
- Vozov?a Slovany
- Vozov?a Skvr?any (nebola postavena, hoci sa v 80. rokoch planovala)
PMDP vlastni aj ?tyri historicke vozidla ? povodna elektri?ka K?i?ik ? Bro?ik z roku
1899
, vozidlo
Tatra T1
z roku
1956
, voze?
Tatra T2
z roku 1958 a voze?
Tatra T3
z roku 1976.