Tento ?lanok si vy?aduje roz?irenie, aby zodpovedal zakladnemu ?tandardu kvality. Pozrite si stranky z kategorie navody a ?tyl , pripadne diskusiu k ?lanku a ?lanok, prosim, dopl?te .

Dejiny Spojenych ?tatov americkych po?inaju prichodom prvych obyvate?ov ( Indianov a Eskimakov ) cez Beringiu , zaniknutu pevninu v oblasti dne?neho Beringovho prielivu zhruba 10 000 rokov pred na?im letopo?tom. Niektore archeologicke objavy nasved?uju mo?nos?, ?e na Coloradskej plo?ine ?ila neznama ?udska kultura u? v dobe pred asi 37 000 rokmi. ^[1]

Prve ?udske populacie sa postupne roz?lenili na stovky kme?ov a osidlili cele severoamericke uzemie. Po prvych prieskumnych cestach Europanov v 15. a 16. storo?i sem v 17. storo?i za?ali prichadza? europski, predov?etkym anglicki kolonisti. Okrem Angli?anov na severovychode sem prichadzali ?panieli, budujuci male osady na Floride a  juhozapade , a Francuzi, ktori sa usadzovali pozd?? rieky Mississippi a na pobre?i Mexickeho zalivu . Do sedemdesiatych rokov 18. storo?ia v trinastich britskych koloniach ?ilo dva a pol miliona ?udi. Po skon?eni francuzsko-indianskej vojny v ?es?desiatych rokoch britska vlada ulo?ila rad novych dani a odmietla argumenty kolonistov, ?e nove zdanenie musia schvali? oni sami. Odpor vo?i novym daniam, najma Bostonske pitie ?aju (1773), viedlo anglicky parlament k uverejneniu trestnych zakonov, ktore mali vies? k ukon?eniu samospravy v koloniach. Americki Patrioti (ako sa sami nazyvali) sa priklonili k politickej ideologii zvanej republikanstvo , ktore zdoraz?ovalo ob?iansku povinnos?, cnos? a opoziciu vo?i korupcii, luxusu a aristokraciu.

Ozbrojeny konflikt za?al v roku 1775 , ke? Patrioti vypudili zo v?etkych kolonii kra?ovskych uradnikov a usporiadali masove zhroma?denia. V roku 1776 vyhlasil Druhy kontinentalny kongres novy nezavisly narod, Spojene ?taty americke. S pomocou rozsiahlej finan?nej a vojenskej pomoci Francuzska a pod vedenim generala Georgea Washingtona zvi?azili americki Patrioti vo vojne za nezavislos? . Pari?ska zmluva z roku 1783 prisudila novemu ?tatu uzemie na vychod od rieky Mississippi, s vynimkou Floridy a  Kanady . Centralna vlada zriadena ?lanky Konfederacie nedokazala zabezpe?i? stabilitu, preto?e nedisponovala pravomocou vybera? dane a nemala ?iadneho vykonneho predstavite?a. V roku 1787 Kongres zvolal Ustavny konvent vo Philadelphii . Ten dal vzniknu? novej ustave , ktora bola ratifikovana v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnena Charta prav , zaru?ujuca neod?ate?ne prava. S Washingtonom ako prvym prezidentom a  Alexandrom Hamiltonom , jeho hlavnym politickym a finan?nym poradcom, vznikla silna ustredna vlada. Ke? sa stal prezidentom Thomas Jefferson , zakupil od Francuzska Louisianske teritorium , ?im sa zdvojnasobila ve?kos? Spojenych ?tatov. Druha a posledna vojna s Britaniou bola vybojovana v rokoch 1812 ? 1815.

Pod vplyvom presved?enia o  zjavnom predur?eni ( Manifest Destiny ) sa federalne uzemia za?ali roz?irova? na zapad, k  Pacifiku . Uzemie Spojenych ?tatov bolo v?dy ve?ke, ale po?et obyvate?ov bol spo?iatku pomerne maly, iba 4 miliony v roku 1790. Popula?ny rast v?ak bol rychly, v roku 1810 dosiahol 7,2 miliona obyvate?ov, v roku 1860 32 milionov, v roku 1900 76 milionov, 132 milionov v roku 1940 a 321 milionov v roku 2015. Hospodarsky rast z h?adiska celkoveho HDP bol e?te rychlej?i. Ale v porovnani s europskymi mocnos?ami bola vojenska sila naroda relativne obmedzena a? do za?iatku druhej svetovej vojny . Teritorialna expanzia bola motivovana usilim o ziskanie lacnej pody pre slobodnych farmarov a  otrokarov . Roz?irovanie otroctva sa stavalo ?oraz viac kontroverzne a vyvolavalo politicke a ustavne boje, ktore boli vyrie?ene kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zru?ene vo v?etkych ?tatoch severne od Mason-Dixonovej linie , ale Juh pokra?oval v profitovani na praci otrokov, predov?etkym pre vysoko ziskove vyvozy bavlny , v?aka ve?kom dopyte v Europe. V roku 1860 bol zvoleny za prezidenta republikan Abraham Lincoln , ktory svoju kampa? postavil na teme obmedzenia ?irenia otroctva a jeho postupnej likvidacii.

Sedem ju?nych ?tatov, zavislych na produkcii bavlny, sa ?tyri mesiace pred Lincolnovou inauguraciou odtrhlo a neskor zalo?ilo konfederaciu , ktora v?ak nedosiahla medzinarodneho uznania od ?iadneho ?tatu. Konfederacia v roku 1861 za?ala vojnu so Severom utokom na pevnos? Sumter . Nacionalisticke poburenie na severe ?ivilo dlhu a vy?erpavajucu americku ob?iansku vojnu (1861 ? 1865). Bojovalo sa z ve?kej ?asti na juhu, lebo ohromne materialne a ?udske zdroje Severu sa ukazali v dlhej vojne ako rozhodujuce. Vysledkom vojny bolo obnovenie Unie, zbeda?enia Juhu a zru?enie otroctva. V naslednej ere rekon?trukcie (1863 ? 1877) boli zakonne a hlasovacie prava roz?irene na oslobodenych otrokov. Federalna vlada ziskala ove?a va??iu moc a v?aka ?trnastemu dodatku Ustavy v roku 1868 dostala vyslovnu povinnos? chrani? individualne prava. Ke? v?ak v 70. rokoch 19. storo?ia bieli Demokrati znovu ziskali moc na juhu, ?asto v?aka zastra?ovaniu ?iernych voli?ov polovojenskymi skupinami, do?lo k prijatiu tzv. " Zakonov Jima Crowa ", zachovavajucich nadradenos? bieleho obyvate?stva a prijatie ustanovenia, zbavujuce volebneho prava va??inu Afroameri?anov a mnoho chudobnych bielych. Tato situacia pokra?ovala po cele desa?ro?ia a? do vzniku hnutia ob?ianskych prav v ?es?desiatych rokoch 20. storo?ia a prijatie federalnej legislativy k presadzovaniu ustavnych prav.

Na prelome 20. storo?ia sa Spojene ?taty stali poprednou svetovou priemyselnou ve?mocou v?aka prudkemu rozvoju podnikania na severovychode a  stredozapade a prichode milionov pris?ahovaleckych robotnikov a po?nohospodarov z Europy. Celo?tatna ?elezni?na sie? bola dokon?ena za pomoci prace ?inskych pris?ahovalcov, rozsiahle ?a?obne a priemyselne podniky industrializoval severovychod a stredozapad. Masova nespokojnos? s korupciou, neefektivnos?ou a tradicionalistickej politiky dala vzniknu? progresivnemu hnutiu , ktore po?as 90. rokov 19. storo?ia a? 20. rokov 20. storo?ia iniciovalo mnoho socialnych a politickych reforiem. V roku 1920 devatnasty dodatok Ustavy zaru?il volebne pravo ?ien . Potom nasledoval 16. a 17. dodatok z roku 1913, ktore stanovili prvy narodny da? z prijmov a priamu vo?bu americkych senatorov do Kongresu . Hoci boli Spojene ?taty po?as prvej svetovej vojny spo?iatku neutralne, v roku 1917 vyhlasili vojnu Nemecku a prispeli k vi?azstvu Spojencov v nasledujucom roku.

Era prosperity 20. rokov skon?ila krachom na newyorskej burze v oktobri 1929 a naslednym nastupom celosvetovej hospodarskej krizy trvajucej cele ?al?ie desa?ro?ie. Demokraticky prezident Franklin D. Roosevelt ukon?il obdobie republikanskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazyvane " Novy udel " pre pomoc, obnovu a reformu. Novy udel, ktory definoval moderny americky liberalizmus , zah??al pomoc pre nezamestnanych, podpory pre po?nohospodarov, system socialneho zabezpe?enia a minimalnu mzdu . Po japonskom utoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstupili Spojene ?taty do druhej svetovej vojny po boku Britanie, Sovietskeho zvazu, ?iny a ?al?ich spojeneckych narodov. USA financovali spojenecke vojenske usilie a pomohli porazi? nacisticke Nemecko na europskom bojisku. Vojnove usilie vyvrcholilo pou?itim novo vynajdenych jadrovych zbrani na japonske mesta , ?o prispelo k pora?ke cisarskeho Japonska.

Spojene ?taty a Sovietsky zvaz vy?li z druhej svetovej vojny ako vzajomne superiace superve?moci . Po?as studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojeni , vo vesmirnom pretekani , v roznych zastupnych vojnach a propagandistickych kampaniach. Americka zahrani?na politika bola po?as studenej vojny zalo?ena na podpore Zapadnej Europy a Japonska spolu s politikou zadr?iavania , ktora mala brani? ?ireniu komunizmu . To bol aj hlavny dovod vstupu Spojenych ?tatov do vojen v Korei a vo Vietname . V ?es?desiatych rokoch, z ve?kej ?asti v?aka sile hnutia za ob?ianske prava , bola prijata ?al?ia vlna socialnych reforiem presadzovanim ustavnych prav vo?by a slobody pohybu pre Afroameri?anov a ine rasovej men?iny. Studena vojna skon?ila s rozpadom Sovietskeho zvazu v roku 1991 a Spojene ?taty zostali jedinou svetovou superve?mocou.

Po studenej vojne sa Spojene ?taty zamerali na medzinarodne konflikty na Blizkom vychode v reakcii na vojnu v Zalive na za?iatku 90. rokov. Po?iatok 21. storo?ia pozna?ili utoky al-Kajdy z 11. septembra 2001 , ktore nasledovali vojny vedenej USA v Iraku a Afganistane . V roku 2008 postihla Spojene ?taty najhor?ia hospodarska kriza od ?ias Ve?kej krizy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomal?ieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storo?ia.

Predkolumbovska era [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj: Predkolumbovska kultura

Nie je s ur?itos?ou zname, ako alebo kedy domorodi Ameri?ania prvykrat osidlili americky kontinent a uzemie dne?nych Spojenych ?tatov. Pod?a preva?ujucej teorie ?udia migrovali z Eurazie cez Beringiu , pozemny most, ktory po?as doby ?adovej spajal Sibir s dne?nou Alja?kou , a potom sa roz?irili na juh po v?etkych americkych kontinentoch a pravdepodobne dorazili a? k hraniciam Antarktickeho polostrova . Tato migracia sna? za?ala u? pred 30 000 rokmi ^[2] a pokra?ovala a? do doby pred pribli?ne 10 000 rokmi, kedy pozemny most zaplavilo stupanie morskej hladiny, sposobene ukon?enim poslednej doby ?adovej. ^[3] Tito ranni obyvatelia, nazyvani Paleoameri?ania, sa ?oskoro roz?lenili do mnohych stoviek kulturne odli?nych narodov a kme?ov.

Predkolumbovska era zah??a v?etky podrobnej?ie delenie historie a prehistorie Ameriky pred vyznamnej?ou pritomnos?ou Europanov na americkych kontinentoch, po?nuc obdobim povodneho osidlenia v obdobi mladeho paleolitu a? k europskej kolonizacii v ranom novoveku. Kym z technickeho h?adiska sa vz?ahuje na obdobie pred plavbami Kri?tofa Kolumba v rokoch 1492 ? 1504, v praxi tento termin zvy?ajne zah??a historiu americkych domorodych kultur a? do ich podmanenia alebo vyznamneho ovplyvnenia Europanov, aj ke? sa to stalo po desa?ro?iach alebo dokonca storo?iach po prvom Kolumbovom pristati.

Vyvoj povodneho osidlenia pred prichodom Europanov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kultura domorodych Ameri?anov (indianov) mlad?ej doby kamennej sa obvykle necharakterizuje ako ?neoliticka“ (na rozdiel od kultur v Eurazii, Afrike a inde) ale ?leni sa do piatich faz, a iba do troch v pripade Severnej Ameriky: ^[4]

• Kamenne obdobie (Paleoindiani) (18000 pred Kr. ? 8000 pred Kr.) ? preva?oval lov ve?kej zveri. Priklady zah??aju kultury Clovis, Folsom, Dalton a i.
• Archaicke obdobie (8000 pred Kr. ? 1000 po Kr.) ? vzrastal vyznam zbera?stva, lovecky sposob ?ivota klesal na vyzname. Priklady zah??aju kulturu Archaic Southwest alebo kulturu Poverty Point.
• Post-archaicke obdobie (1000 ? su?asnos?) ? rozvoj dedinskeho po?nohospodarstva, stavba budov, pyramid at?. Zah??a napriklad kultury Pueblo, Mississippi, Hopewell, Freemont a ?al?ie.

Severnu Ameriku obsadili po?etne paleoindianske kultury. Niektore sa rozkladali okolo Ve?kych planin a Ve?kych jazier , na uzemi modernych Spojenych ?tatov americkych a Kanady, rovnako ako na pri?ahlych oblastiach na zapade a juhozapade. Pod?a oralnych dejin mnohe domorode narody Ameriky ?iju na tomto kontinente od svojho vzniku, ktory je opisany ?irokou ?kalou tradi?nych pribehov o stvoreni sveta . Ine kmene maju pribehy, ktore popisuju migraciu dlhou krajinou a cez ve?ku rieku, ktora je pova?ovana za rieku Mississippi . ^[5] Geneticke a lingvisticke data spajaju povodne obyvate?stvo tohto kontinentu s pravekymi obyvate?mi severovychodnej Azie. Archeologicke a lingvisticke udaje umo?nili vedcom objavenie niektorych migracii v ramci kontinentu.

Hlavne kultury [ upravi? | upravi? zdroj ]

Adenska kultura : bola to domoroda americka kultura, ktora existovala v ?ase od 1000 pred Kr. a? 200 pred Kr., V obdobi znamom ako rane obdobie Woodland. Adenska kultura zah??a pravdepodobne va??i po?et pribuznych indianskych spolo?enstiev, ktore zdie?ali pohrebne komplexy a ceremonialne systemy.

Kultura Coles Creek : tato kultura sa rozvijala v udoli dolneho toku Mississippi, ?asovo sa radi medzi poslednu fazu obdobia Woodland a nasledne obdobie kultury Plaquemine, ktorej je jej predchodcom. Obdobie je charakterizovane vzrastajucim u?ivanim plochych nasypov ako zakladov pod obydlia, usporiadanych okolo centralneho namestia, zlo?itej?ie politicke in?titucie a strategie ob?ivy, ktore boli stale zakotvene v pestovani povodnych domestikovanych plodin a lovu namiesto nepovodnej kukurice, ktora prevladla v naslednom obdobi mississippskej kultury Plaquemine. Kulturu povodne definoval pod?a jedine?nej vyzdoby ?amotovej keramiky archeolog James A. Ford po?as svojich prieskumov na archeologickom nalezisku Mazique.

Hohokamska kultura : bola to kultura sustredena okolo americkeho juhozapadu. ^[6] ?udia ranej kultury Hohokam zalo?ili rad malych osad pozd?? stredneho toku rieky Gila . Pestovali kukuricu, tekvicu a fazu?u. Komunity sa nachadzali v blizkosti kvalitnej ornej pody, pri?om v skor?ich dobach tejto kultury bolo be?ne suche po?nohospodarstvo . ^[6] Charakteristickym znakom tejto kultury je hrn?iarska technika paddle-and-anvil . Klasicke obdobie kultury zaznamenalo vzostup architektury a keramiky. Budovy na vyvy?enych zemnych mohylach boli zoskupene do dvorcov, obohnanych murom. Ploche mohyly boli stavane pozd?? toku rieky, rovnako ako zavla?ovacie kanaly, ?o nazna?uje, ?e tieto lokality boli spravnymi centrami, ktore rozde?ovali vodu a koordinovali prace na kanaloch. Za?ala vznika? polychromovana keramika a pochovavanie do zeme nahradilo predchadzajuce spa?ovanie m?tvych. Obchodovalo sa s mu??ami a inym exotickym tovarom. Socialne a klimaticke faktory viedli k upadku a opusteniu uzemia po roku 1400 n. L.

Kultura Starych Pueblanov (Anasaziovia): tato kultura pokryvala su?asny americky region ?tyroch rohov , zah??ajuce ju?ny Utah, severnu Arizonu, severozapadne Nove Mexiko a juhozapadne Colorado. ^[7] Predpoklada sa, ?e kultura Pueblanov sa aspo? z ?asti vyvinula z Osharskej tradicie, ktora sa zase vyvinula z kultury Picos. ?ili v obydliach roznych typov, medzi ktore patrili male rodinne zemnice, va??ie klanove stavby, ve?ka puebla (dedina) a domy v skalnych previsoch. Pueblani vytvorili komplexnu sie? osidlenia, ktore sa tiahli cez Koloradsku plo?inu a spajala stovky komunit a popula?nych centier. Kultura je pravdepodobne najlep?ie znama v?aka kamennym a zemnym obydliam postavenych v stenach skalnych previsov, najma po?as obdobia Pueblo II a Pueblo III.

Mississippska kultura : roz?irila sa v udoliach riek Ohio a Mississippi , jej stavby sa vyskytovali po celom juhovychode. Vytvorila najva??iu uzemnu plochu v Severnej Amerike severne od Mexika, najvyznamnej?im z nich v Cahokia , na pritoku rieky Mississippi v dne?nom ?tate Illinois.

Kultura Irokezov : Irokezska liga narodov alebo tie? "?udia z dlheho domu" so sidlom v dne?nej severnej a zapadnej ?asti ?tatu New York mala v polovici 15. storo?ia podobu konfederacie. Pod?a niektorych nazorov tato kultura prispela k formovaniu politickej podoby neskor?ich Spojenych ?tatov, vzh?adom na to ?e sa Irokezsky system podobny federacii odli?oval od silnych, centralizovanych europskych monarchii, ^{[8] [9]} tato my?lienka v?ak nie je v?eobecne akceptovana. ^[10]

Po?as vojen Irokezovia donutili nieko?ko kme?ov k odchodu na zapad, na uzemi, ktore bolo ich tradi?nou krajinou zapadne od rieky Mississippi. Kmene pochadzajuce z udolia rieky Ohio a ktore sa pres?ahovali na zapad, zah??ali ?ud Osage, Kaw, Ponca a Omaha. Do polovice 17. storo?ia sa znovu usadili vo svojich historickych krajinach na uzemi dne?neho Kansasu, Nebrasky, Arkansasu a Oklahomy. Kme? Osage bojoval s domorodcami jazyka Caddo , do polovice 18. storo?ia ich vytla?il a ovladol svoje nove historicke uzemie. ^[11]

Domorody vyvoj na Havaji [ upravi? | upravi? zdroj ]

Historia domorodych obyvate?ov na Havaji za?ina osidlenim Polynezanmi medzi 1. a 10. storo?im. Oblas? okolo roku 1200 objavili tahitski prieskumnici, ktori sa tu tie? za?ali usadzova?. Tym za?al vzostup havajskej civilizacie, ktora bola izolovana od zvy?ku sveta ?al?ich 500 rokov a? do prichodu Britov. Europania zastupeni britskym objavite?om kapitanom Jamesom Cookom dorazili na Havajske ostrovy v roku 1778. Po?as piatich rokov kontaktu europska vojenska technologia pomohla Kamehameohovi I. podrobi? si va??inu obyvate?stva a prvykrat v historii zjednoti? ostrovy zalo?enim Havajskeho kra?ovstva .

Kolonialne obdobie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v ?lankoch: Kolonizacia Severnej Ameriky v rannom novoveku a Indianske vojny

Po obdobi prieskumu sponzorovaneho vyznamnymi europskymi ?tatmi bolo prve uspe?ne osidlenie zalo?ene Angli?anmi v roku 1607 vo Virginii ( Jameston ). Europania do novej krajiny priviedli kone, dobytok a o?ipane, odtia? naopak priviezli do Europy kukuricu, zemiaky, tabak, fazu?u, tekvice a morky. Mnohi prieskumnici a ranni osadnici Ameriky zomreli kvoli nakaze novymi chorobami. Ove?a hor?ie u?inky v?ak mali kolonistami zavle?ene euroazijske choroby, predov?etkym osypky a kiahne , na domorodych Ameri?anov , preto?e ti vo?i nim nemali imunitu. Nasledkom toho boli rozsiahle epidemie a hromadne vymieranie domorodcov, obvykle e?te pred za?iatkom rozsiahlej?ieho europskeho osid?ovania. Ich spolo?enstva boli touto mierou umrtia zdevastovane a ich jadra zanikli. ^{[12] [13]}

?panielska, holandska a francuzska kolonizacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panieli [ upravi? | upravi? zdroj ]

?panielski prieskumnici boli prvymi europskymi zastupcami v Amerike. Dorazili s druhou expediciou Kri?tofa Kolumba , ktora 19. novembra 1493 dosiahla brehy Portorika . ?al?i ?panieli dorazili v roku 1513 na Floridu . ^[14] ?panielske expedicie rychlo postupili a? do Apala?skych vrchov , k rieke Mississippi , do Grand Canyonu ^[15] a na Ve?ke prerie . V roku 1540 podnikol Hernando de Soto rozsiahly prieskum juhovychodu. ^[16]

Toho isteho roku 1540 Francisco Vasquez de Coronado uskuto?nil prieskumnu cestu z Arizony do centralneho Kansasu. ^[16] Male ?panielske osady sa ?asom stali dole?itymi mestami, ako San Antonio v Texase, Albuquerque v Novom Mexiku, Tucson v Arizone alebo Los Angeles a San Francisco v Kalifornii. ^[17]

Holan?ania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nove Holandsko bola holandska kolonia zalo?ena v 17. storo?i s jadrom na mieste dne?neho New York City a v udoli rieky Hudson . Holan?ania obchodovali s ko?u?inami s indianmi na severe. Kolonie slu?ili ako preka?ka v expanzii britskych osadnikov z Noveho Anglicka . Napriek tomu ?e holandski osadnici boli kalvinisti a zaviedli v Amerike Reformovanu cirkev, tolerovali aj ine nabo?enstva a kultury. ^[18]

Holandske kolonie v roku 1664 obsadila Britania, napriek tomu zanechali trvaly vplyv na americky kulturny a politicky ?ivot. Medzi vyznamnych Ameri?anov holandskeho povodu patrili napriklad Martin Van Buren , Theodore Roosevelt alebo Franklin Delano Roosevelt . ^[18]

Francuzi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nove Francuzsko bola oblas? Severnej Ameriky kolonizovana Francuzskom v rokoch 1534 ? 1763. Mimo Quebecu a Akadie ?ilo len malo trvalych osadnikov, ale Francuzi nadviazali rozsiahle obchodne vz?ahy s americkymi indianmi v oblasti Ve?kych jazier a na stredozapade . Francuzske osidlenie pozd?? riek Mississippi a Illinois pozostavalo z po?nohospodarskych komunit, ktore zasobovali potravinami osady na pobre?i Mexickeho zalivu . Francuzi zalo?ili v Louisiane planta?e a osady New Orleans , Mobile a Biloxi .

Konfederacia Wabanaki a va??ina kme?ov z oblasti Ve?kych jazier boli spojencami Noveho Francuzska po?as ?tyroch francuzskych a indianskych vojen ( vojna kra?a Viliama , vojna kra?ovnej Anny , vojna kra?a Juraja a francuzsko-indianska vojna ), zatia? ?o na strane britskych kolonii stala konfederacia Irokezov. Po?as francuzsko-indianskej vojny ? severoamerickej ?asti sedemro?nej vojny ? Nove Anglicko uspe?ne bojovalo proti francuzskej Akadii. Briti z Akadie vyhnali Francuzov a v kolonii, premenovanej na Nove ?kotsko , ich nahradili novi osadnici z Noveho Anglicka. ^[19] Nakoniec sa niektori byvali Akadiania usadili v Louisiane, kde vytvorili typicku vidiecku kulturu Cajun , ktora existuje do su?asnosti. Odkupom Louisiany Spojenymi ?tatmi v roku 1803 sa stali americkymi ob?anmi. ^[20] Ostatne francuzske osady pozd?? riek Mississippi a Illinois boli absorbovane nasledkom vlny americkych osadnikov, prichadzajucich od 70. rokov 18. storo?ia, alebo sa ich obyvatelia pres?ahovali na zapad. ^[21] Francuzsky vplyv a jazyk v New Orleanse, Louisiane a na pobre?i Mexickeho zalivu bol trvalej?i; obzvla?? New Orleans bol pozoruhodny svojou ve?kou populaciou slobodneho farebneho obyvate?stva v dobe pred ob?ianskou vojnou .

Britska kolonizacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pas krajiny pozd?? vychodneho pobre?ia bol po?as 17. storo?ia osidleny preva?ne anglickymi kolonistami, spolu s ?aleko men?im po?tom holandskych a ?vedskych kolonistov. Podobu kolonialnej Ameriky utvaral jednak silny nedostatok pracovnych sil, ?o viedlo k zavedeniu foriem neslobodnej pracovnej sily, ako je otroctvo a zmluvna slu?ba , a jednak politicka tolerancia materskej krajiny, ktora nevynucovala striktnu poslu?nos? kolonii (tzv. ?Blahodarne zanedbavanie“, anglicky Salutary neglect ). Viac ne? polovica v?etkych europskych pris?ahovalcov do americkych kolonii pri?la ako zmluvni slu?obnici. ^[23] ?Blahodarne zanedbavanie“ umo?nilo vytvori? svojbytny americky duch, odli?ny od svojich europskych zakladate?ov. ^[24]

Prva uspe?na anglicka kolonia, Jamestown , bola zalo?ena v roku 1607 na rieke James vo Virginii . Jamestown upadal po cele desa?ro?ia, pokia? v 2. polovici 17. storo?ia nedorazila nova vlna osadnikov, ktora zaviedla komer?ne po?nohospodarstvo zalo?ene na pestovani tabaku. Od neskorych 10. rokov 17. storo?ia a? do Americkej revolucie deportovali Briti do svojich americkych kolonii zhruba 50 000 odsudzencov. ^[25] Jednym z va?nych pripadov konfliktu medzi domorodcami a kolonistami bolo povstanie Powhatanov vo Virginii v roku 1622, pri ktorom indiani zabili stovky anglickych osadnikov. Nasledovala ju druha anglo-powhatanska vojna . Najva??imi konfliktami medzi domorodymi indianmi a anglickymi osadnikmi v 17. storo?i bola vojna kra?a Filipa v Novom Anglicku ^[26] a Yamaseeska vojna v Ju?nej Karoline v 2. desa?ro?i 18. storo?ia. ^[27]

Nove Anglicko bolo povodne osidlene predov?etkym puritanmi . Otcovia putnici zalo?ili v roku 1620 Plymouthsku koloniu , po ktorej nasledovalo vytvorenie kolonie v zatoke Massachusetts v roku 1630. Tieto stredne kolonie, skladajuce sa zo su?asnych ?tatov New York, New Jersey, Pensylvania a Delaware sa vyzna?ovali ve?kou rozmanitos?ou. Prvym pokusom o anglicke osidlenie na juh od Virginie sa stala provincia Carolina, v ktorej bola v roku 1733 zalo?ena posledna z trinastich americkych kolonii , Georgia. ^[28]

Kolonie boli charakteristicke nabo?enskou rozmanitos?ou, s kongregacionalistami v Novom Anglicku, nemeckymi a holandskymi reformistami v strednych koloniach, katolikmi v Marylande, a ?kotsko-irskymi presbyterianmi na zapade. Medzi povodnymi osadnikmi v mestach Noveho Anglicka a na juhu boli aj Sefardski ?idia . Mnoho pris?ahovalcov pri?lo ako nabo?enski ute?enci: francuzski hugenoti sa usadili v New Yorku, Virginii a v Severnej a Ju?nej Karoline. Mnohi kra?ovski uradnici a obchodnici boli Anglikani . ^[29]

Religiozita v koloniach sa zna?ne roz?irila po takzvanom ? Prvom ve?kom prebudeni “ v 40. rokoch 18. storo?ia, vedenom kazate?mi ako Jonathan Edwards a George Whitefield . Americki evanjelikalisti zasiahnuti Prebudenim kladli zvy?eny doraz na vyliati Ducha svateho a konverziu novych veriacich. ?al?ie nabo?enske obrodenie tieto charakteristicke znaky zachovala a preniesla novo vytvoreny evanjelikalizmus do ranej republiky a pripravila podu pre ? Druhe ve?ke prebudenie “, ktore za?alo koncom 90. rokov 18. storo?ia. ^[30] V ranych fazach hlasali evanjelikani na juhu, ako metodisti a baptisti , nabo?ensku slobodu a zru?enie otroctva; konvertovali mnoho otrokov a niektorych z nich uznavali ako kazate?ov.

Ka?da z 13 americkych kolonii mala trochu inu vladnu ?trukturu. Najvy??im predstavite?om kolonie bol guverner menovany z Londyna, ktory riadil vykonnu spravu a spoliehal na miestne volenu legislativu pri hlasovani o daniach a vydavani zakonov. Od 18. storo?ia americke kolonie ve?mi rychlo rastli v dosledku nizkej umrtnosti spolu s dostato?nym mno?stvom dostupnej pody a potravin. Kolonie sa stali bohat?imi ne? va??ina ?asti domacej Britanie a pri?ahovali neustaly tok pris?ahovalcov, hlavne dospievajucich, ktori prichadzali ako zmluvni slu?obnici . ^[31]

Pre pracu na tabakovych a ry?ovych planta?ach sa dova?ali africki otroci z britskych kolonii v Zapadnej Indie . Do 70. rokov 18. storo?ia africki otroci predstavovali patinu americkej populacie. Kolonie neuva?ovali o nezavislosti od Britanie do tej doby, pokia? potrebovali britsku vojensku podporu proti francuzskym a ?panielskym mocnostiam. Tieto hrozby v?ak po roku 1765 pominuli. V duchu merkantilizmu pova?ovala britska vlada americke kolonie predov?etkym ako prostriedok k zaisteniu blahobytu materskej krajiny. ^[31]

Kolonie po?as 18. storo?ia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Ju?nej Karoline a vo Virginii vznikla vy??ia vrstva s bohatstvom zalo?enym na ve?kych planta?ach obhospodarovanych otrokmi, ktora mala vyznamnu politicku moc a dokonca disponovala aj kontrolou nad kostolmi. Iba v severnej ?asti ?tatu New York existoval unikatny spolo?ensky system, kde holandski farmari pracovali na pode prenajatej od bohatych holandskych dr?ite?ov, ako bola rodina Rensselaerov. Ostatne kolonie, predov?etkym Pensylvania, boli viac rovnostarske. V polovici 18. storo?ia bola Pensylvania v podstate koloniou strednej triedy, ktora mala len maly re?pekt ku svojej nepo?etnej vy??ej triede.

Politicka integracia a autonomia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Francuzsko-indianska vojna (1754 ? 63) ? su?as? va??ieho globalneho konfliktu, sedemro?nej vojny ? bola prelomovou udalos?ou v politickom vyvoji kolonii. Vplyv hlavnych konkurentov britskej koruny v severnej Amerike, Francuzov a severoamerickych indianov, sa vyrazne zni?il a uzemie trinastich kolonii expandovalo na ukor uzemi Noveho Francuzska , a to ako aj v Kanade, tak aj na teritoriu Louisiana. Vojnove usilie navy?e viedlo k va??ej politickej integracii kolonii, ktorej odrazom bol kongres v Albany a symbolom vyzva Benjamina Franklina k tomu, aby sa kolonie ?spojili alebo zahynuli“ ( Join or Die ). Franklin bol mu?om mnohych vynalezov ? jednym z nich bol koncept Spojenych ?tatov americkych, ktory vznikol po roku 1765 a dosiahol uskuto?nenie v juli 1776. ^[32]

Po britskej akvizicii francuzskeho uzemia v Severnej Amerike vydal kra? Juraj III. v roku 1763 dekret s cie?om usporiada? novu severoamericku ri?u a chrani? domorodych indianov pred kolonialnou expanziou na zapad od Apala?skych vrchov . Po?as nasledujucich rokov za?alo vznika? napatie vo vz?ahoch medzi kolonistami a Korunou. Britsky parlament schvalil v roku 1765 tzv. Kolkovy zakon , uva?ujuci da? na kolonie, bez toho aby pre?iel kolonialnou legislativou. Tym vznikla otazka, ?i ma Parlament toto pravo zdani? Ameri?anov, ktori v ?om nie su zastupeni. Pod heslom ??iadne zdanenie bez zastupenia“ ( "No taxation without representation" ), kolonisti odmietali plati? dane, pri?om napatie v neskor?ich ?es?desiatych a na po?iatku sedemdesiatych rokov na?alej stupalo. ^[33]

Bostonsky ?ajovy ve?ierok v roku 1773 bol priamou akciou aktivistov v meste Boston , ktori tak protestovali proti novej dani na ?aj. Parlament reagoval nasledujuceho roku vydanim tzv. Donucovacich zakonov ( Coercive Acts ), ktore zbavili Massachusetts jeho historickeho prava na samospravu a nastolili v ?om vojensku spravu, ?o vyvolalo poburenie a odpor vo v?etkych trinastich koloniach. Vodcovia Patriotov zvolali zo v?etkych kolonii prvy kontinentalny kongres , aby koordinovali svoj odpor vo?i Donucovacim zakonom. Kongres vyzval na bojkot britskeho obchodu, vydal supis prav a s?a?nosti a ?iadal kra?a o napravu tychto krivd. ^[34] Odvolanie sa ku Korune nemalo ?iadny u?inok a nasledne bol v roku 1775 zvolany druhy kontinentalny kongres , s cie?om zorganizova? obranu kolonii proti britskej armade.

Oby?ajni ?udia povstali proti Britom aj napriek tomu, ?e nechapali uplne ideologicke dovody svojich predstavite?ov. Mali silne citenie pre ?prava“, ktore pod?a ich mienky Briti zamerne poru?ovali ? prava na samospravu, spravodlive jednanie a vladu zalo?enu na v?eobecnom suhlase. Boli ve?mi citlivi na znamky tyranie, ktoru videli v prichode britskej armady do Bostonu, aby potrestala tamoj?ich obyvate?ov. Tym rastol ich pocit bezpravia, ?o viedlo k hnevu a tu?be po odplate. Kolonisti verili, ?e Boh je na ich strane. ^[35]

Pokia? ide o politicke hodnoty, Ameri?ania boli do zna?nej miery zjednoteni pod ideou republikanstva , ktore odmietalo aristokraciu a kladlo doraz na ob?iansku povinnos? a moralnu ?istotu. Pre Otcov zakladate?ov , pod?a mienky niektorych historikov, ?republikanstvo reprezentovalo viac ne? ur?itu formu vlady. Bol to sposob ?ivota, zakladna ideologia, nekompromisny zavazok k slobode a uplne odmietnutie aristokracie.“ ^[36]

Americka revolucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v ?lankoch: Americka revolucia a Americka vojna za nezavislos?

Trinas? kolonii za?alo v roku 1775 povstanie proti britskej vlade a v roku 1776 vyhlasilo svoju nezavislos? ako Spojene ?taty americke. Americka revolu?na vojna (1775 ? 83) za?ala bitkou o Lexington a Concord v aprili 1775, ke? sa Briti sna?ili zabavi? zasoby municie a zatknu? vodcov Patriotov. V roku 1777 Ameri?ania zajali britsku invaznu armadu v bitke pri Saratoge , zaistili severovychod a prinutili Francuzov na vytvorenie vojenskej aliancie so Spojenymi ?tatmi. Francuzsko si priviedlo ako spojencov ?panielsko a Holandsko, ?im vyrovnalo vojenske a namorne sily na oboch stranach, preto?e Britania ?iadnych spojencov nemala. ^[37]

Velite? Ameri?anov, general George Washington (1732 ? 99) sa osved?il ako vynikajuci organizator a administrator. Dokazal obratne jedna? s Kongresom a guvernermi ?tatov, vyberal a mentoroval svojich vy??ich dostojnikov, zais?oval podporu a vycvik svojich vojsk a udr?oval idealisticku republikansku armadu. Jeho najva??ou vyzvou bola logistika , preto?e ani Kongres, ani ?taty nemali finan?ne prostriedky na dostato?ne zaistenie vystroja, municie, oble?enie, ?oldu alebo dokonca potravin pre vojakov.

Washingtona ako taktika v bitkach ?asto prekonavali jeho britski protivnici. Ako strateg mal v?ak lep?iu predstavu ako vyhra? vojnu. Briti proti koloniam poslali ?tyri invazne armady. Washingtonova strategia vypudila prvu armadu z Bostonu v roku 1776 a bola zodpovedna za kapitulaciu druhej a tretej armady v bitke pri Saratoge (1777) a Yorktowne (1781). Dokazal obmedzi? Britmi ovladane uzemie v New York City a nieko?ko ?al?ich uzemi, zatia? ?o Patrioti udr?ovali kontrolu nad ve?kou va??inou populacie.

Lojalisti , na ktorych Briti prili? spoliehali, tvorili asi 20 % populacie, ale nikdy neboli dobre organizovani. Po skon?eni vojny britska armada v novembri 1783 odplavala z New Yorku, s ?ou odi?li aj veduci predstavitelia lojalistov. Na prekvapenie svetovej verejnosti Washington neuzurpoval moc v novej republike, ale miesto toho sa vratil na svoju farmu vo Virginii. ^[38] Politolog Seymour Martin Lipset poznamenal, ?e ?Spojene ?taty boli prvou ve?kou koloniou, ktora sa uspe?ne vzburila proti kolonialnej nadvlade. V tomto zmysle i?lo o prvy 'novy narod'“ . ^[39]

Druhy kontinentalny kongres , konany v Philadelphii, vyhlasil 4. jula 1776 nezavislos? ?Spojenych ?tatov americkych“ v Deklaracii nezavislosti . Novy utvar bol zalo?eny na osvietenskych idealoch liberalizmu, ktore Thomas Jefferson opisal ako neodcudzite?ne prava na ??ivot, slobodu a h?adanie ??astia“ , a silne zakotvene na republikanskych principoch. Republikanstvo zdoraz?ovalo zvrchovanos? ?udu, vy?adovalo ob?iansku slu?bu a odmietalo akuko?vek formu aristokracie.

Rane roky novej republiky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Konfederacia a kon?titucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1781 do?lo k formalnej ratifikacii ?lankov Konfederacie , ktore zriadili ustrednu narodnu vladu, pri?om ka?dy zo ?tatov unie si zachoval samostatnu vnutornu a ekonomicku politiku.

Po?as 80. rokov 18. storo?ia dokazala narodna vlada vyrie?i? otazku zapadnych teritorii, ?o boli uzemia, ktore podstupili jednotlive ?taty Kongresu a nasledne sa stali teritoriom. Ako postupovala migracia osadnikov na severozapad, tieto teritoria sa ?oskoro stali ?tatmi. Nacionalisti sa obavali, ?e novy narod je prili? krehky, ne? aby odolal medzinarodnemu konfliktu alebo dokonca vnutornym povstaniam, ako bolo Shaysovo povstanie v roku 1786 v Massachusetts. ^[40]

Nacionalisti ? va??inu z nich tvorili vojnovi veterani ? sa organizovali v ka?dom ?tate a presved?ili Kongres, aby v roku 1787 zvolal konvent vo Philadelphii . Delegati zo v?etkych ?tatov spisali novu ustavu , ktora vytvorila omnoho silnej?iu a efektivnej?iu ustrednu vladu, so silnym prezidentom a pravom ude?ova? dane. Nova vlada odra?ala preva?ujuce republikanske idealy zaruky osobnej slobody a obmedzovanie moci vlady prostrednictvom systemu de?by moci. ^[40]

Kongres dostal pravomoc zakaza? medzinarodny obchod s otrokmi po 20 rokoch (?o urobil v roku 1807). Kompromis poskytol ju?nym ?tatom zastupenie v Kongrese neumerne k ve?kosti ich slobodnej populacie tym, ?e zapo?ital tri patiny po?tu otrokov do celkovej populacie ka?deho ?tatu. Toto ustanovenie zvy?ilo politicku silu ju?nych predstavite?ov v Kongrese, hlavne preto, ?e otroctvo sa roz?irilo na ?aleky juh v?aka vysidleniu domorodych indianov a prepravou otrokov rozsiahlym domacim obchodom.

Kvoli upokojeniu antifederalistov obavajucich sa prili? silnej narodnej vlady do?lo v roku 1791 k prijatiu Listiny prav ( Bill of Rights ). Ta obsahovala prvych desa? dodatkov k ustave, ktore zaru?ovali individualne slobody ako je sloboda prejavu a nabo?enskeho vyznania, pravo na sud a kon?tatovala, ?e ob?ania a ?taty maju vyhradene prava (ktore v?ak neboli ?pecifikovane). ^[41]

Novy prezident [ upravi? | upravi? zdroj ]

George Washington ? hrdina americkej vojny za nezavislos?, velite? kontinentalnej armady a prezident ustavodarneho zhroma?denia ? sa v roku 1789 stal prvym prezidentom Spojenych ?tatov pod?a novej ustavy. Hlavne mesto sa presunulo z New Yorku najprv do Philadelphie a nakoniec v roku 1800 do Washingtonu D.C.

Hlavnym uspechom Washingtonovej administrativy sa stalo zostavenie silnej narodnej vlady, ktoru v?etci Ameri?ania nespochybnite?ne uznali. ^[42] Jeho vlada, pod doraznym vedenim ministra financii Alexandra Hamiltona , prevzala dlhy ?tatov (dr?itelia dlhu dostali federalne dlhopisy ), na stabilizaciu finan?neho systemu vytvorila narodnu banku (Bank of the United States) a zaviedla jednotny system tarif (importnych dani) a inych dani na splacanie dlhu a vytvorenie finan?nej infra?truktury. Na podporu svojich programov vytvoril Hamilton novu politicku stranu ? prvu na svete zalo?enou na voli?och ? Federalisticku stranu ( Federalist Party ).

Thomas Jefferson a James Madison vytvorili opozi?nu Republikansku stranu (politologmi obvykle nazyvanou Demokraticko-republikanska strana ). Hamilton a Washington v roku 1794 predniesli krajine navrh Jayovej zmluvy ( Jay Treaty ), ktora mala obnovi? dobre vz?ahy s Britaniou. Jeffersonovi priaznivci vehementne protestovali a voli?i sa nasledne rozdelili na jednu alebo druhu stranu, a tak vznikol tzv. prvy stranicky system. Federalisti presadzovali obchodne a finan?ne zaujmy a presadzovali zvy?enie obchodu s Britaniou. Republikani obvinili federalistov z planov na zalo?enie monarchie, povy?enie bohatych na vladnucu triedu a z pokusu urobi? zo Spojenych ?tatov figurku v rukach Britov. ^[43] Zmluva nakoniec bola schvalena, ale v politickom diani za?ali vznika? va?ne. ^[44]

Tzv. whiskova rebelia ( Whisky Rebellion ) z roku 1794, ke? zapadni osadnici protestovali proti federalnej dani na alkohol, sa stala prvou va?nou sku?kou federalnej vlady. Washington povolal ?tatne milicie a osobne viedol armadu, a preto sa povstalci rozplynuli a moc federalnej vlady tymto bola definitivne upevnena. ^[45]

Washington ako prezident odmietol zotrva? vo funkcii viac ne? dve obdobia, ?im ustanovil dodnes dodr?iavany precedens . Vo svojej preslavenej re?i pri odchode z funkcie zdoraznil vyhody federalnej vlady a vyznam etiky a moralky, zatia? ?o varoval pred zahrani?nymi spojenectvami a formovanim politickych stran. ^[46]

Federalista John Adams porazil Jeffersona v prezidentskych vo?bach v roku 1796 . Za?ala sa rysova? hrozba vojny s Francuzskom a federalisti vyu?ili prile?itos? pokusi? sa uml?a? republikanov zavedenim novych zakonov o narodnej bezpe?nosti ( Alien and Sedition Acts ), vybudova? ve?ku armadu s Hamiltonom na ?ele a pripravi? sa na francuzsku invaziu. Jednako medzi federalistami vznikla roztr?ka potom, ?o Adams vyslal uspe?nu mierovu misiu do Francuzska, ktora tuto tzv. Kvazivojnu v roku 1800 ukon?ila. ^{[43] [47]}

Otroctvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as prvych dvoch desa?ro?i po vojne za nezavislos? do?lo v americkych ?tatoch k dramatickym zmenam v ?tatute otroctva a k zvy?eniu po?tu oslobodenych ?ernochov. Severne ?taty zru?ili otroctvo, in?pirovani revolu?nymi idealmi rovnosti ?udi a taktie? kvoli ich men?ej ekonomickej zavislosti na otrockej praci.

?taty horneho Juhu u?ah?ili procedury na prepustenie z otroctva, ?o viedlo k zvy?eniu podielu slobodnych ?ernochov v tychto ?tatoch (v percentach z celkovej nebelo?skej populacie) z menej ne? jedneho percenta v roku 1792 na viac ne? 10 percent do roku 1810. K tomuto datumu bolo celkom 13,5 % v?etkych ?ernochov v Spojenych ?tatoch slobodnych. ^[48] Po tomto datume, so stupajucim dopytom po otrokoch kvoli roz?irujucemu sa pestovaniu bavlny v dolnych ju?nych ?tatoch, sa po?ty prepustenych otrokov prudko zni?ili. Vnutorny trh s otrokmi sa stal dole?itym zdrojom prijmov pre mnoho majite?ov planta?i a obchodnikov.

V roku 1809 prezident James Madison zru?il zapojenie Spojenych ?tatov do transatlantickeho obchodu s otrokmi .

19. storo?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeffersonova republikanska era [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prezidentskych vo?bach v roku 1800 porazil republikansky kandidat a viceprezident Thomas Jefferson uradujuceho prezidenta, federalistu Johna Adamsa . Jeffersonovym hlavnym uspechom v prezidentskom urade bola kupa Louisiany v roku 1803, ktora poskytla americkym osadnikom obrovsky potencial pre expanziu na zapad od rieky Mississippi. ^[49]

Jefferson, sam vedec, podporoval expedicie na preskumanie a zmapovanie novej domeny. Z ktorych najvyznamnej?ia bola expedicia Lewisa a Clarka ^[50] Jefferson hlboko veril v republikansku my?lienku a tvrdil, ?e republika by mala by? zalo?ena na nezavislych farmaroch a planta?nikoch; nedoveroval mestam, tovar?am a bankam. Taktie? neveril federalnej vlade a sudcom a sna?il sa oslabi? sudnictvo. Mal protivnika v Johnovi Marshallovi , federalistovi z Virginie. Aj ke? Ustava zriadila Najvy??i sud , jeho funkcie boli nejasne. A? Marshall ako najvy??i sudca v rokoch 1801 ? 1835 definoval jeho funkcie, hlavne pravomoc zru?i? akt Kongresu alebo ?tatu, ktory poru?il ustavu. Toto po prvykrat uplatnil v roku 1803 v pripade Marbury vs. Madison . ^[51]

Vojna v roku 1812 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Britsko-americka vojna

Medzi Ameri?anmi vzrastalo rozhor?enie nad Britmi, ktori poru?ovali neutralitu americkych lodi kvoli snahe oslabi? Francuzsko, kvoli vojne s Napoleonom nasilne donutili 10 000 americkych namornikov k slu?be v Kra?ovskom namornictve a podporovali nepriate?skych indianov, ktori uto?ili na americkych osadnikov na Stredozapade. Okrem toho Ameri?ania pomy??ali na ziskani ?asti alebo dokonca celej Britskej Severnej Ameriky . ^{[52] [53] [54] [55] [56]} Napriek silnej opozicii severovychodnych ?tatov, hlavne od Federalistov, ktori nechceli naru?i? obchod s Britaniou, Kongres d?a 18. juna 1812 vyhlasil Britom vojnu. ^[57]

Vojna bola pre oboch protivnikov frustrujuca. Obe strany sa poku?ali napadnu? tu druhu a boli odrazene. Vrchne americke velite?stvo zostalo nekompetentne a? do posledneho roku vojny. Americka milicia sa ukazala ako neefektivna, preto?e vojaci sa zdrahali opusti? domovy a snahy o invaziu do Kanady opakovane zlyhavali. Britska blokada zruinovala americky obchod, zbankrotovala ?tatnu poklad?u a e?te viac rozhnevala obyvate?ov severovychodnych ?tatov, ktori pa?ovali tovar do Britanie. Ameri?ania pod generalom Williamom Henrym Harrisonom nakoniec ziskali plavebnu kontrolu nad Erijskym jazerom a porazili v Kanade indianov vedenych na?elnikom Tecumsehom , ^[58] zatia? ?o Andrew Jackson zlikvidoval indiansku hrozbu na juhovychode. Indianska hrozba expanzie na stredozapad bola natrvalo ukon?ena.

Briti napadli a obsadili va??inu ?tatu Maine, ?alej napadli a vypalili Washington, ale v roku 1814 boli odrazeni pri Baltimore ? kde bola potom napisana piese? ? Star Spangled Banner “ (su?asna americka hymna), oslavujuca americky uspech. Hlavna britska invazia do ?tatu New York bola v jeho severnej ?asti odrazena a donutena k ustupu. Kone?ne za?iatkom roku 1815 Andrew Jackson rozhodujucim sposobom porazil ve?ku britsku invaziu v bitke pri New Orleanse, ?o z neho urobilo najslavnej?ieho vojnoveho hrdinu. ^[59]

Napoleonovym padom zmizli dovody k vojne a obe strany sa dohodli na uzavreti mieru, ktory ponechal predvojnove hranice bez zmien. Ameri?ania 18. februara 1815 oznamili vi?azstvo, preto?e sprava pri?la takmer su?asne s Jacksonovym vi?azstvom pri New Orleanse a mierovou zmluvou. Ameri?ania boli hrdi na uspech v ?druhej vojne za nezavislos?“. Kritici vojny z protivojnovej Federalistickej strany boli zahanbeni a strana sa z tohto otrasu u? nikdy nespamatala. Hlavnym porazenym tejto vojny sa stali americki indiani . Nedosiahli uznanie nezavislosti, ako im Britania s?ubila a u? nikdy nepredstavovali zasadnu hrozbu pre prud osadnikov mieriacich na Stredozapad. ^[59]

Era dobrej zhody a Monroeova doktrina [ upravi? | upravi? zdroj ]

Federalisti ako silni odporcovia vojny usporiadali v roku 1814 zjazd v Hartforde, kde pohrozili rozdelenim unie. Narodna euforia po vi?azstve pri New Orleanse v?ak zni?ila presti? federalistov a ti u? ako politicka strana prestali hra? dole?itu rolu. ^[60] Prezident James Madison a va??ina republikanov si uvedomili, ?e zru?enie narodnej banky po?as vojny bola chyba, preto?e jej nepritomnos? ve?mi komplikovala financovanie vojny. Nasledne s pomocou zahrani?nych bankarov v roku 1816 zalo?ili novu narodnu banku. ^{[61] [62]}

Republikani taktie? zaviedli cla ur?ene na ochranu rodiaceho sa domaceho priemyslu, ktory za?al vznika? po?as vojny kvoli britskej namornej blokade Spojenych ?tatov. Ke? sa federalisti ako strana zrutili, mnoho ich my?lienok prevzali republikani. Spolu so systematickym potla?ovanim stranickeho politikar?enia prezidentom Jamesom Monroeom po?as jeho dvoch funk?nych obdobi (1817 ? 1825) narod vstupil do tzv. ?ery dobrej zhody“ ( Era of Good Feelings ) a ukon?il prvy stranicky system. ^{[61] [62]}

Monroeova doktrina , formulovana v roku 1823, vyjadrovala nazor Spojenych ?tatov, ?e europske mocnosti by u? nemalo vykona? kolonizaciu ani inak zasahova? do vnutornych zale?itosti krajin v oblasti americkych kontinentov. Tato doktrina definovala smer zahrani?nej politiky Spojenych ?tatov. Bola prijata na reakciu na americke a britske obavy z ruskej a francuzskej expanzie na zapadnej pologuli. ^[63]

Prezident Andrew Jackson , po svojom zvoleni do druheho obdobia v roku 1832, ukon?il v roku 1836 funkciu druhej narodnej banky Spojenych ?tatov americkych. ^[64] Jackson bol presved?eny, ?e centralne bankovnictvo slu?i elitam na vyu?ivanie prostych Ameri?anov a namiesto toho previedol federalne prostriedky do viac ne? 20 malych ?tatnych bank, verejnos?ou prezyvane ?mazankove banky“ ( pet banks ), kvoli previazanosti ich majite?ov na Jacksonovu administrativu. ^[64]

Odsun Indianov [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1830 Kongres prijal Indian Removal Act (zakon o odsune indianov), oprav?ujuci prezidenta vyjednava? zmluvy s domorodymi indianmi, ktore menili ich doteraj?ie ?ivotne uzemie vo vychodnych ?tatoch za nove uzemia zapadne od rieky Mississippi. ^[65] Ich hlavnym cie?om bolo odstranenie domorodych indianov, vratane piatich civilizovanych kme?ov , z americkeho juhovychodu; zaberali toti? podu, ktoru chceli osadnici. Jacksonovi demokrati po?adovali nasilny odsun domorodeho obyvate?stva, ktore odmietlo uzna? ?tatne zakony do rezervacii na zapade. Whigovia a nabo?enski vodcovia tento postup odmietali ako nehumanny. Nasledkom odsunov, nazvanych Cesty s?z ( Trails of Tears ), zahynuli tisice domorodcov. ^[66] Mnoho na Floride usadenych Seminolov sa odmietlo pres?ahova? na zapad a nasledne nieko?ko rokov bojovali s americkou armadou v seminolskych vojnach .

Druhy stranicky system [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po skon?eni prveho stranickeho systemu federalistov a republikanov v 19. storo?i, vznikol priestor pre vytvorenie noveho stranickeho systemu zalo?eneho na dobre organizovanych miestnych stranach, ktore apelovali na hlasy (takmer) v?etkych dospelych bielych mu?ov. Byvala Jeffersonova (demokraticko-republikanska) strana sa rozdelila na frakcie. Roztr?ka vznikla kvoli vo?be nastupcu prezidenta Jamesa Monroea. Frakcie, podporujuce mnoho starych Jeffersonovskych principov, vedena Andrewom Jacksonom a Martinom Van Burenom , sa stala Demokratickou stranou . Ako histori?ka Mary Beth Nortonova vysvet?uje transformaciu v roku 1828:

Jackson a jeho priaznivci verili, ?e vo?a ?udu kone?ne zvi?azila. Prostrednictvom ?tedro financovanej koalicie stran v jednotlivych ?tatoch, politickych vodcov a novinarov zvolilo ?udove hnutie prezidenta. Demokrati sa stali prvou dobre organizovanou narodnou stranou... a pevna stranicka organizacia sa stala charakteristickym znakom americkej politiky devatnasteho storo?ia. ^[67]

Opozi?ne frakcie vedene Henrym Clayom pomohli vytvori? stranu Whigov (Whig Party). Demokraticka strana mala malu, ale rozhodujucu prevahu nad Whigmi a? do pa?desiatych rokov, ke? sa Whigovia rozpadli kvoli nezhodam v otazke otroctva.

Nad lokalnymi temami ?tatnych a narodnych stran stal ?iroko zdie?any politicky nazor, charakterizujuci demokratov:

Medzi demokratmi existovalo mnoho nazorovych prudov, ale v?etci zdie?ali zakladnu Jeffersonovu koncepciu agrarnej spolo?nosti. Pozreli sa na ustrednu vladu ako na nepriate?a osobnej slobody. Takzvana ?skorumpovana dohoda“ po prezidentskych vo?bach v roku 1824 posilnila ich nedoveru k politike Washingtonu.... demokrati sa obavali sustredeniu ekonomickej a politickej moci. Domnievali sa, ?e vladna intervencia v ekonomike prospieva iba vybranym zaujmovym skupinam a vytvaraju monopoly, ktore zvyhod?uju bohatych. Usilovali sa o znovunastoleni nezavislosti jednotlivca (?be?neho ?loveka“, t. j. remeselnika a farmara) ukon?enim federalnej podpory bank a korporacii a obmedzenim pou?ivania papierovej meny, ktorej nedoverovali. Sna?ili sa definova? spravnu rolu vlady obmedzovanim ich pravomoci a v tomto duchu sa niesli Jacksonove politicke akty. Po?as svojho posobenia uplatnil veto viackrat, ne? v?etci predchadzajuci prezidenti dohromady. Jackson a jeho priaznivci taktie? oponovali reformnemu hnutiu. Reformatori, ktori chceli presadi? svoje navrhy do legislativy, volali po aktivnej vlade. Ale demokrati sa stavali proti programom, ako bola reforma vzdelavania, smerujuca k zavedeniu verejneho vzdelavacieho systemu. Domnievali sa napriklad, ?e verejne ?koly obmedzuju slobodu jednotlivca zasahovanim do rodi?ovskej zodpovednosti a oslabuju slobodu vyznania nahradenim cirkevnych ?kol. Jackson taktie? nezdie?al humanitarne zaujmy reformatorov. Nemal ?iadny sucit s americkymi indianmi ?o prejavil napriklad iniciovanim tragickeho odsunu kme?a Cherokee. ^{[68] [69]}

Druhe ve?ke prebudenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Druhe ve?ke prebudenie

Druhe ve?ke prebudenie bolo protestantske hnutie obrody, ktore po?as za?iatku 19. storo?ia zasiahlo cely narod a viedlo k rychlemu vzostupu cirkvi. Hnutie za?alo okolo roku 1790, do za?iatku 19. storo?ia nabralo na sile a po roku 1820 rychlo rastol po?et ?lenov baptistickych a metodistickych zborov , ktorych kazatelia stali na ?ele hnutia. Kulminovalo pred za?iatkom ?tyridsiatych rokov 19. storo?ia. ^[70]

Hnutie priviedlo miliony novych ?lenov do existujucich evanjelickych denominacii a viedlo k vytvoreniu novych denominacii. Mnoho konvertitov verilo, ?e Prebudenie predznamenavalo novy vek milenia. Druhe ve?ke prebudenie podnietilo vytvorenie mnohych reformnych hnuti ? vratane hnuti za zru?enie otroctva a abstinentneho hnutia , ktorych cie?om bolo odstrani? zlo spolo?nosti pred predpokladanym druhym prichodom Je?i?a Krista . ^[71]

Abolicionizmus [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Abolicionizmus

Abolicionisticke hnutie sa po roku 1840 znovu definovalo ako ?a?enie proti hriechu vlastnenia otroka. Mobilizovalo podporu hlavne medzi nabo?ensky zalo?enymi ?enami na severovychode ovplyvnenymi Druhym ve?kym prebudenim. William Lloyd Garrison , radikalny abolicionista, vydaval ty?dennik The Liberator ( Oslobodite? ), najvplyvnej?i z mnohych protiotrokarskych novin, zatia? ?o Frederick Douglass, byvaly otrok, za?al pisa? pre tieto noviny okolo roku 1840 a zalo?il vlastne abolicionisticke noviny North Star v roku 1847. ^[72] Ve?ka va??ina aktivistov proti otroctvu, ako bol Abraham Lincoln, odmietala Garrisonov nabo?ensky poh?ad a boli toho nazoru, ?e otroctvo je spolo?enskym zlom, nie hriechom. ^{[73] [74]}

Expanzia na zapad a Manifest Destiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozloha a populacia americkych kolonii a novej republiky rychlo rastla s tym, ako priekopnici posuvali hranice osidlenych uzemi ?alej na zapad. ^[75] Tento proces bol zav??eny v rokoch 1890 ? 1912, ke? do?lo k zabratiu poslednych ve?kych ploch ornej pody a pastvin. Kmene americkych indianov na niektorych miestach kladli odpor bojom, ale nakoniec boli porazeni osadnikmi a armadou a po roku 1830 do?lo k ich presidleniu do rezervacii na zapade. Vplyvna teoria hranice ( Frontier Thesis ) americkeho historika Fredericka Jacksona Turnera tvrdi, ?e hranica ( Frontier ) formovala narodny charakter, vyzna?ujuci sa odvahou, nasilim, inovativnos?ou, individualizmom a demokrati?nos?ou. ^[76]

Su?asni historici zdoraz?uju multikulturnu povahu zapadneho pohrani?ia. Ako uvadzaju historici Hine a Faragher, ?historia hranice rozprava pribeh o vytvoreni a obrane spolo?enstva, vyu?iti zeme, rozvoj trhov a formovanie ?tatu“ . Vysvet?uju, ?e ?je to pribeh dobyvania, ale taktie? aj pre?itia, vytrvalosti a spajania narodov a kultur, ktore dali zrodi? a pretrva? ?ivot Ameriky.“ ^[76] Prvymi osadnikmi na zapade boli Hispanci v Novom Mexiku, ktori sa stali ob?anmi Spojenych ?tatov v roku 1848.

Od za?iatku tridsiatych rokov 19. storo?ia do roku 1869 pricestovalo na zapad Oregonskou cestou a jej mnohymi odno?ami viac ne? 300 000 osadnikov. Tito zlatokopi, ran?eri, farmari a podnikatelia a ich rodiny mierili do Kalifornie, Oregonu a ?al?ich miest na ?alekom zapade. Cesta v krytych povozoch alebo pe?i trvala pa? a? ?es? mesiacov. Po roku 1869, ke? byla dokon?ena transkontinentalna ?eleznica, sa cestovanie skratilo na 6 dni vlakom. ^[77]

Pojem Manifest Destiny (slovensky ?zjavne predur?enie“) ozna?uje dobove presved?enie, ?e americki osadnici su osudom predur?eni na expanziu po celom kontinente. Tento koncept sa zrodil z ?vedomia poslania vykupi? stary svet vy??im prikladom … stvorene potencialom novej krajiny pre vybudovanie noveho neba .“ ^[78] Manifest Destiny odmietali modernizatori, hlavne Whigovia ako Henry Clay a Abraham Lincoln, ktori chceli budova? mesta a tovarne, nie ?al?ie farmy. ^[79] Demokrati silno uprednost?ovali expanziu a vyhrali k?u?ove vo?by v roku 1844. Po burlivej debate v Kongrese bola v roku 1845 k Spojenym ?tatom pripojena Texaska republika , ?o viedlo k vojne s Mexikom, ktore kvoli ve?kemu po?tu mexickych osadnikov pova?ovalo Texas za svoju su?as?. ^[80]

S Whigmi proti vojne a demokratmi pre vojnu, Mexicko-americka vojna vypukla v roku 1846. Americka armada, s pou?itim pravidelneho vojska a ve?keho mno?stva dobrovo?nikov porazila mexicke armady, podnikla invaziu do Mexika, obsadila Mexico City a ziskala rozhodne vi?azstvo. Vojna skon?ila v roku 1848 uzavretim mierovej zmluvy z Guadalupe Hidalgo . Mnoho demokratov chcelo anektova? cele Mexiko, ale tato my?lienka bola odmietnuta ju?anmi, ktori tvrdili, ?e za?lenenie milionov Mexi?anov, preva?ne mie?ancov, by podrylo charakter Spojenych ?tatov ako vylu?ne belo?skej republiky. ^[81] Namiesto toho Spojene ?taty anektovali Texas a riedko osidlene severne uzemie (Kaliforniu a Nove Mexiko). Hispanski obyvatelia dostali plne ob?ianstvo a mexicki indiani sa stali americkymi indianmi. Su?asne bolo v roku 1849 v Kalifornii objavene zlato a nasledna zlata horu?ka prilakala po?as nieko?kych mesiacov do severnej Kalifornie viac ne? 100 000 mu?ov, ktori po?etne uplne preva?ili povodnych hispanskych usadlikov (?Californios“). Kalifornia sa burlivo rozvijala. San Francisco sa do roku 1880 stalo ekonomickym centrom celeho zapadneho pobre?ia, jeho rozmanita populacia mala ?tvr? miliona obyvate?ov.

Mierovy kompromis s Ve?kou Britaniou priniesol Ameri?anom zisk uzemia Oregonu ( Oregon Country ), ktore bolo nasledne premenovane na Oregonske teritorium . ^[80]

Rozpory medzi Severom a Juhom [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po roku 1848 sa stalo hlavnym bodom svaru medzi Severom a Juhom ?irenie otrokarstva. Protiotrokarske tendencie Severu sa stretavali s obhajcami otrokarstva, ktori dominovali na Juhu. Len maly po?et aktivistov zo severnych ?tatov boli abolicionisti, ktori vyhlasovali vlastnenie otrokov za hriech (z h?adiska protestantskej teologie) a po?adovali okam?ite zru?enie otrokarstva. Omnoho viac severanov sa stavalo iba proti roz?irovaniu otrokarstva a boli skor pre jeho postupne utlmenie, aby sa Amerika postupne zmenila na krajinu slobodnej pody (tak ako na malych farmach vlastnenych a obhospodarovanych rodinou), slobodnej pracovnej sily a slobody prejavu (na rozdiel od cenzury abolicionistickych materialov na Juhu). Ju?anski belosi trvali na tom, ?e otroctvo ma pre v?etkych belochov (a dokonca aj samotnych otrokov) hospodarsky, spolo?ensky a kulturny prospech a oso?ovali v?etkych kritikov otrokarstva ako ?abolicionistov“. ^[82] Ospravedl?ovanie otrokarstva zah??alo ekonomicke, historicke, nabo?enske, pravne, spolo?enske a dokonca aj humanitarne dovody. Obhajcovia otrokarstva tvrdili, ?e nahly koniec otrokarskej ekonomiky by mal hlboky ekonomicky dopad pre ju?ne ?taty, kde zavislos? na otrockej praci bola zakladom ich ekonomiky. Taktie? argumentovali tym, ?e oslobodenie v?etkych otrokov by malo za nasledok vypuknutie rozsiahlej nezamestnanosti a chaosu. ^[83]

Nabo?enski aktivisti sa kvoli otazke otroctva roz?tiepili, napriklad denominacia metodistov a baptistov sa rozdelili na severnych a ju?nych. Na severe bolo medzi metodistami, kongregacionalistami a kvakermi mnoho abolicionistov, hlavne medzi ?enskymi aktivistami. Katolicke, episkopalne a luteranske denominacie otazku otrokarstva preva?ne ignorovali. ^[84]

Problem otrokarstva v novych teritoriach bol zdanlivo vyrie?eny kompromisom z roku 1850 , sprostredkovanym Whigom Henrym Clayom a demokratom Stephenom Douglasom ; kompromis zah??al prijatie Kalifornie ako slobodneho ?tatu vymenou za neobmedzovanie otrokarstva federalnou vladou v Utahu alebo v Novom Mexiku. ^[85] Bodom sporu bol zakon o ute?enych otrokoch , ( Fugitive Slave Act ), prijaty v roku 1850, ktory posilnil vynucovacie pravomoci federalnych uradov a vy?adoval dokonca aj po slobodnych ?tatoch, aby spolupracovali pri navrateni ute?enych otrokov ich majite?om. Abolicionisti napadali tento zakon ako symbol otrokarstva, odrazom toho sa stal dobovy protiotrokarsky bestseller Chalupka stry?ka Toma od Harriety Beecher Stoweovej . ^[86]

Kompromis z roku 1820 bol zru?eny v roku 1854 zakonom Kansas-Nebraska ( Kansas?Nebraska Act ), ktory presadzoval senator Douglas v mene ??udovej zvrchovanosti“ a demokracie. Umo?nil voli?om oboch teritorii rozhodnu? o legalnosti otrokarstva a umo?nila Douglasovi zauja? neutralitu v otazke otrokarstva. Do?lo k mobilizacii protiotrokarskych sil, ?o dalo vzniknu? novej Republikanskej strane . Pro- a protiotrokarsky naladene skupiny sa hrnuli do Kansasu, aby strhli hlasovanie na svoju stranu, ?o viedlo k miniaturnej ob?ianskej vojne ozna?ovanej ? krvacajuci Kansas “ ( Bleeding Kansas ). Koncom 50. rokov 19. storo?ia u? mlada Republikanska strana ovladala takmer v?etky severne ?taty a tym aj elektorat. Trvala na tom, ?e nesmie by? povolene ?al?ie ?irenie otrokarstva (ktore by tak ?asom malo samo pomaly vymiznu?). ^[87]

Ju?anske spolo?enske kruhy zalo?ene na otrokarstve zbohatli v?aka produkcii bavlny a ?al?ich po?nohospodarskych komodit, niektore z nich obzvla?? profitovali z vnutorneho obchodu s otrokmi. Severne mesta ako Boston a New York, a miestny priemysel boli ekonomicky viazany na otrokarstvo cez bankovnictvo, lodnu dopravu a vyrobu, vratane textilnych zavodov. V roku 1860 ?ili na juhu ?tyri miliony otrokov, ?o bolo takmer osemkrat viac, ne? ko?ko ich bolo v roku 1790 v celych Spojenych ?tatoch. V?aka silnemu europskemu dopytu po surovej bavlne boli planta?e vysoko ziskove. Va??ina ziskov bola investovana do novych pozemkov a nakupu ?al?ich otrokov (z ve?kej ?asti ziskavanych z upadajucich tabakovych regionov).

Po dobu 50 z prvych 72 rokov republiky bol prezidentom Spojenych ?tatov otrokar; iba otrokari boli po?as tohto obdobia znovuzvoleni do funkcie. ^[88] Ju?ne ?taty navy?e benefitovali z va??ieho pomerneho zastupenia v Kongrese kvoli ?iasto?nemu zapo?itaniu otrokov do svojej slobodnej populacie.

Vzbury otrokov, ktore viedli Gabriel Prosser (1800), Denmark Vesey (1822), Nat Turner (1831), a najznamej?i John Brown (1859), vzbudili v bielych ju?anoch strach, ?o viedlo k prisnej?iemu dozoru nad otrokmi a obmedzenie prav slobodnych ?ernochov. Jednym z dosledkov bol aj vy??ie zmieneny Fugitive Slave Act z roku 1850, ktory poburil severanov. Pod?a skor platneho Missourskeho kompromisu ute?eny otrok, ktory sa dostal do slobodneho ?tatu, bol pova?ovany za slobodneho. Rozhodnutie Najvy??ieho sudu z roku 1857 vo veci Dred Scott v. Sandford stanovilo, ?e Missoursky kompromis je protiustavny; rozhor?eni republikani toto pova?ovali za krok k in?titucionalizovaniu otroctva.

Po Lincolnovov vi?azstve v prezidentskych vo?bach v roku 1860 sa od unie odtrhlo sedem ju?nych ?tatov, ktore 8. februara 1861 zalo?ili novy utvar, Konfederovane ?taty americke (?Konfederacia“). Napadnutim Fort Sumter , pevnosti uniovej armady v Ju?nej Karoline, za?ala Konfederacia vojnu s Uniou. Ke? Lincoln v aprili 1861 vydal povolavaci rozkaz aby ziskal vojakov na potla?enie vzbury Konfederacie, ?tyri ?al?ie ?taty sa odtrhli a pripojili ku Konfederacii. Nieko?ko (najsevernej?ich) ?otrokarskych ?tatov“ sa neodtrhlo a stali sa z nich tzv. hrani?ne ?taty; boli to Delaware, Maryland, Kentucky a Missouri.

Po?as vojny sa severozapadna ?as? Virginie odtrhla od Konfederacie a stala sa novym uniovym ?tatom Zapadna Virginia. ^[89] Aj Zapadna Virginia je obvykle zara?ovana k hrani?nym ?tatom.

Ob?ianska vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Americka ob?ianska vojna

Ob?ianska vojna za?ala 12. aprila 1861 utokom konfedera?nych jednotiek na americku pevnos? Fort Sumter v Ju?nej Karoline. V reakciu na utok po?iadal Lincoln 15. aprila ?taty o vyslani vojenskych oddielov v celkovom po?te 75 000 vojakov. Tie mali znovu ziska? pevnos?, chrani? hlavne mesto a ?zachova? Uniu“, ktora z jeho poh?adu stale existovala v neporu?enej podobe napriek od?tiepeniu ju?nych ?tatov. Armady oboch stran sa po prvykrat vyznamne stretli v prvej bitke pri Bull Rune ne?aleko Washingtonu, ktora skon?ila pora?kou Unie, predov?etkym ale Konfederacii aj Unii ukazala, ?e vojna bude omnoho dlh?ia a krvavej?ia ne? povodne obe strany predpokladali. ^[90]

Vojna sa ?oskoro rozdelila na dve hlavne oblasti bojovych operacii: vychodnu a zapadnu. Na zapadnom bojisku si Unia viedla pomerne uspe?ne. Ve?ke bitke pri Perryville a Shilohu priniesli Unii strategicke vi?azstva a rozbili snahy Konfederacie. ^[91]

Vojna na vychodnom bojisku za?ala pre Uniu zle. Po presved?ivom vi?azstve Konfederacie v bitke pri Bull Rune bol velenim armad Unie povereny generalmajor George B. McClellan . Po reorganizacii novej Potomackej armady McClellan nedokazal po?as svojho polostrovneho ?a?enia obsadi? hlavne mesto Konfederacie, Richmond vo Virginii, a nasledne bol donuteny k ustupu utokom novo vymenovaneho konfedera?neho generala Roberta E. Leeho . ^[92]

Potom ?o porazil Uniu v druhej bitke pri Bull Rune , za?al sebaisty Lee invaziu na sever, ktoru McClellan zastavil v krvavej bitke pri Antietame . Napriek tomu bol McClellan zbaveny velenia kvoli tomu, ?e odmietol prenasledova? Leeovu otrasenu armadu. ?al?i velite?, general Ambrose Burnside , utrpel v roku 1862 poni?ujucu pora?ku od slab?ej Leeho armady v bitke pri Fredericksburgu , ?o sposobilo ?al?iu vymenu velite?ov. Lee znovu zvi?azil v bitke pri Chancellorsville v maji 1863, pri?iel v nej v?ak o svojho najlep?ieho velite?a, generala Stonewalla Jacksona . Lee sa v?ak prili? sustredil na vychodnu oblas? a ignoroval hrozbu Unie na zapade. Lee napadol Pensylvaniu aby ziskal zasoby a demoralizoval Sever. Po?as pravdepodobne rozhodujuceho momentu vojny bola Leeova armada ?a?ko porazena v bitke pri Gettysburgu 1. ? 3. jula 1863, a len s ?a?kos?ami sa jej podarilo vrati? sa naspa? do Virginie. ^[93]

Su?asne, 4. jula 1863, vojska Unie pod velenim generala Ulyssea S. Granta ziskala kontrolu nad riekou Mississippi vi?azstvom v bitke pri Vicksburgu , ?im rozdelila uzemie Konfederacie. Lincoln vymenoval generala Granta vrchnym velite?om v?etkych armad Unie.

Posledne dva roky vojny boli vy?erpavajuce pre obe strany. Grant za?al opotrebovavaciu vojnu proti armade generala Leeho v Severnej Virginii. Uspech tejto strategie sa zakladal na nieko?konasobne va??ich ?udskych aj materialnych zdrojoch Severu. Opotrebovavacia vojna bola rozdelena do troch hlavnych kampani. Prva z nich, Overlandske ?a?enie, prinutilo Leeho ustupi? do mesta Petersburg vo Virginii. Nasledne Grant za?al svoju druhu hlavnu ofenzivu, Richmond-Petersburske ?a?enie, po?as neho Petersburg obliehal. Po takmer desa?mesa?nom obliehani Petersburg kapituloval. Aj ke? obrana pevnosti Fort Gregg dovolila Leemu vyvies? jeho armadu z Petersburgu. Grant ho prenasledoval a za?al finalnu Appomattoxsku kampa?, ktora viedla ku kapitulacii severovirginskej armady, ktoru Lee podpisal d?a 9. aprila 1865 v Appomattox Court House. Nasledne sa vzdali aj ostatne armady Konfederacie a vojna skon?ila.

Na zaklade udajov o s?itani ?udu v roku 1860 vo vojne zahynulo asi 8 % v?etkych bielych mu?ov vo veku 13 ? 43 rokov, z toho 6 % zo Severu a 18 % z Juhu ^[94] , ?im sa americka ob?ianska vojna stala najkrvavej?ou vojnou v americkej historii. Jej dosledky zah??aju ukon?enie otrokarstva v Spojenych ?tatoch, obnovenie Unie a posilnenie ulohy federalnej vlady.

Emancipacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Proklamacia emancipacie bola vykonnym nariadenim , ktore vydal prezident Abraham Lincoln d?a 1. januara 1863. Jednym razom zmenila federalnou vladou uznavane pravne postavenie troch milionov otrokov na uzemi Konfederacie zo ?tatutu ?otrok“ na ?slobodny“. Prakticky dopad tohto nariadenia bol ten, ?e hne? ako sa otrok dostal mimo dosah moci konfedera?nej vlady, ?i u? utekom alebo v?aka postupu jednotiek Unie, stal sa de iure aj de facto slobodnym. Majitelia otroka nikdy neboli od?kodneni. Majitelia planta?i, ktori si uvedomili, ?e emancipacia by zni?ila ich ekonomicky system, niekedy presuvali svoji otrokov ?o naj?alej mimo dosah armady Unie. Ale do juna 1865 armada Unie ovladla cele uzemie Konfederacie a oslobodila v?etkych miestnych otrokov. ^[95] Mnoho z nich sa presunulo do taborov spravovanych Uradom pre oslobodenych otrokov, kde ziskali jedlo, pristre?ie, zdravotnu starostlivos? a bolo im dohodnute zamestnanie.

Su?enie a chaos po?as vojny a nasledneho obdobia rekon?trukcie mali ve?ky negativny dopad na ?iernu populaciu, s ve?kym po?tom ochoreni a umrti. ^[96]

Era rekon?trukcie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako era rekon?trukcie ( Reconstruction Era ) je pova?ovane obdobie od vyhlasenia Lincolnovej Proklamacie emancipacie d?a 1. januara 1863 a? do kompromisu z roku 1877 . ^[97]

Hlavnymi otazkami, ktore Lincoln musel rie?i?, boli status byvalych otrokov (tzv. ?Freedmen“), lojalita a ob?ianske prava byvalych ju?anskych vzburencov, status jedenastich byvalych konfedera?nych ?tatov, stanovenie pravomoci federalnej vlady potrebnych pre zamedzenie mo?nej buducej ob?ianskej vojny a otazka, ?i bude hlavne rozhodnutie robi? Kongres alebo prezident.

Va?ne hrozby hladomoru a vysidlenie nezamestnanych oslobodenych otrokov sa sna?il rie?i? prvy ve?ky federalny urad pre humanitarne zale?itosti ( Freedmen's Bureau ), ktory riadila armada. ^[98]

Do?lo k schvaleniu troch ustavnych dodatkov ( Reconstruction Amendments ), ktorych cie?om bolo roz?irenie ob?ianskych prav pre ?iernych Ameri?anov: trinasty dodatok zakazal otroctvo; ?trnasty dodatok zaru?il rovne prava pre v?etkych a ob?ianstvo pre ?ernochov; patnasty dodatok zakazoval upieranie volebneho prava na zaklade rasy.

Byvali konfederalisti ovladali va??inu ju?nych ?tatov e?te viac ne? dva roky po skon?eni vojny. To sa v?ak zmenilo, ke? radikalni republikani vo vo?bach v roku 1866 ovladli Kongres. Prezident Andrew Johnson , ktory sa sna?il o umiernene rie?enie zjednotenia s byvalymi povstalcami, bol prakticky bezmocny tvarou v tvar radikalnemu republikanskemu Kongresu; bol na neho dokonca podany impeachment , ktory v?ak o jeden hlas nepre?iel. Kongres udelil ?ernochom volebne pravo a do?asne zbavil mnohym byvalym vodcom konfederacie prava vykonava? verejne funkcie. V ju?nych ?tatoch pri?li k moci nove vlady republikanov, vzniknutych na zaklade koalicie tvorenej tzv. carpetbaggermi (novi pris?ahovalci zo severu), a scalawagmi (povodni bieli ju?ania), ktori boli pod ochranou americkej armady. Oponenti ich obvi?ovali zo skorumpovanosti a poru?ovani prav bielych obyvate?ov. ^[99]

Na reakciu na radikalmi uskuto??ovanou rekon?trukciou juhu sa v roku 1867 ako protipol vynoril Kukluxklan (KKK), militantna organizacia bielych rasistov zamerana proti ob?ianskym pravam ?ierneho obyvate?stva a republikanskej vlade. Energicke presadzovanie zakona o Ku Klux Klane z roku 1870 prezidentom Ulysseom Grantom viedlo k zru?eniu a rozpusteniu tejto organizacie. Paramilitantne skupiny , ako bola Biela liga a ?ervene ko?ele, vzniknute okolo roku 1874, otvorene pou?ivali zastra?ovanie a nasilie, aby obmedzili u?as? ?ierneho obyvate?stva vo vo?bach. Historik George C. Rable ich popisal ako vojenske kridlo Demokratickej strany. ^[99] Postupom ?asu republikani v ju?nych ?tatoch stracali moc v prospech konzervativne-demokratickej koalicie, ktora do roku 1877 ovladla cely Juh.

Era rekon?trukcie skon?ila po spornych vo?bach v roku 1876. Kompromis z roku 1877 dal republikanskemu kandidatovi Rutherfordovi B. Hayesovi Biely dom vymenou za stiahnutie v?etkych zostavajucich federalnych vojsk z juhu. Federalna vlada stiahla svoje jednotky z Juhu a ju?ni demokrati ziskali kontrolu nad v?etkymi ju?nymi ?tatmi. ^[100] Medzi rokmi 1890 ? 1908 ju?ne ?taty efektivne znemo?nili mo?nos? u?as? vo vo?bach va??ine ?ernochov a mnohym chudobnym bielym . Toho dosiahli s?a?enim registracie voli?ov prostrednictvom volebnych dani, testov gramotnosti a inych u?elovych nariadeni. Nasledne do?lo k schvaleniu tzv. zakonom Jima Crowa , segrega?nych nariadeni ktore ?ernochom pridelili postavenia ob?anov druhej kategorie. Tato situacia pretrvala a? do obdobia hnuti za ob?ianske prava v 60. rokoch 20. storo?ia. ^{[101] [102]}

Zapad a Pozlateny vek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Pozlateny vek

Druha polovica devatnasteho storo?ia bola poznamenana rychlym rozvojom a osid?ovanim ?alekeho Zapadu. Osadnici najprv cestovali karavanmi povozov a rie?nymi ?lnmi a neskor pomocou novo dokon?enej transkontinentalnej ?eleznice. Ve?ke mno?stvo europskych pris?ahovalcov (hlavne z Nemecka a ?kandinavie) ziskalo lacno alebo uplne zadarmo farmarsku podu v preriovych ?tatoch. ?a?ba striebra a mede otvorila hornaty zapad. Armada Spojenych ?tatov ?asto podnikala lokalne vojny s indianmi vyvolane zaberanim ich tradi?nych uzemi prichadzajucimi osadnikmi. Spojene ?taty postupne odkupili kme?ove uzemia americkych indianov, uml?ali ich uzemne naroky a donutili va??inu kme?ov na presun do vyhradenych rezervacii . V roku 1894 komentoval Americky urad pre s?itanie ?udu obdobie medzi rokmi 1789 ? 1894 takto:

?Po?as doby existencie Spojenych ?tatov bolo uskuto?nenych viac ne? 40 indianskych vojen. Stali ?ivoty asi 19 000 bielych mu?ov, ?ien a deti, vratane tych, ktori boli zabiti v jednotlivych subojoch, a ?ivoty asi 30 000 indianov. Skuto?ny po?et zabitych a zranenych indianov musia by? omnoho vy??ie ne? je uvedene… Bezpe?nym odhadom by bolo ?al?ich pa?desiat percent naviac…“ ^[103]

Termin ?Pozlateny vek“ pou?il Mark Twain pri popise obdobia konca 19. storo?ia, nesuceho sa v znameni dramatickeho roz?irenia americkeho bohatstva a prosperity, pod?iarknute nekontrolovate?nou korupciou vo vlade. Reformy z tohto obdobia zah??ali zakon o ?tatnej slu?be ( Civil Service Act ), ktory vy?adoval vyberove sku?ky pre uchadza?a o ?tatne zamestnanie. ?al?ie dole?ite legislativne zmeny zah??ali zakon o obchode medzi ?tatmi ( Interstate Commerce Act ), ktory ukon?il diskriminaciu malych dopravcov ?elezni?nymi spolo?nos?ami a Shermanov antitrustovy zakon ( Sherman Antitrust Act ), ktory zakazal monopoly v podnikanie. Twain pova?oval toto obdobie za po?kvrnene pozemkovymi ?pekulantmi, politickymi ?kandalmi a neetickymi obchodnymi praktikami. ^[104] Niektori historici od dob Charlesa A. Bearda a Matthewa Josephsona zastavaju nazor, ?e Spojene ?taty boli po?as prinajmen?om ?asti obdobia Pozlateneho veku a Progresivnej ery v podstate plutokraciou . ^{[105] [106] [107] [108] [109]} Finan?nici a priemyselnici ako J. P. Morgan a John D. Rockefeller za?ali hromadi? obrovske bohatstvo, ?o v mnohych Ameri?anoch vyvolavalo obavy, ?e narod straca svojho priekopnickeho rovnostarskeho ducha. ^[110]

Za?iatkom 90. rokov 19. storo?ia americka priemyselna vyroba a prijem na osobu prevy?ili v?etky ostatne krajiny sveta. ^[111] Bezprecedentna vlna pris?ahovalectva z Europy poslu?ila ako k zaisteniu pracovnej sily pre americky priemysel, tak aj k vytvaraniu rozmanitych komunit v skor nerozvinutych oblastiach. Od roku 1880 do roku 1914, v dobe vrcholiaceho pris?ahovalectva, pri?lo do Spojenych ?tatov viac ne? 22 milionov ?udi. ^[112] Va??ina z nich boli nekvalifikovani pracovnici, ktori rychlo na?li pracu v baniach, hutiach a tovar?ach. Mnohi pris?ahovalci boli remeselnici (obzvla?? z Britanie a Nemecka), ktori prina?ali skusenosti, ini boli po?nohospodari (hlavne z Nemecka a ?kandinavie), ktori si kupili lacnu podu na preriach od ?elezni?nych spolo?nosti, vysielajucich svojich agentov do Europy. Chudoba, narastajuca nerovnos? a nebezpe?ne pracovne podmienky spolu so socialistickymi a anarchistickymi my?lienkami ?irenymi europskymi pris?ahovalcami, viedli k vzostupu robotnickeho hnutia , ktore ?asto zah??alo nasilne ?trajky. ^{[113] [114]}

V priemyselnych oblastiach severovychodu sa kvalifikovani robotnici zdru?ovali a vytvarali odborove zvazy, aby mohli kontrolova? svoje remesla a tla?i? zamestnavate?a k zvy?eniu mzdy. A? do 30. rokov 20. storo?ia v?ak boli po?ty robotnikov organizovanych v odboroch pomerne male. Samuel Gompers viedol Americku federaciu prace ( American Federation of Labor , 1886?1924), ktora koordinovala nieko?ko odborovych zvazov. Rychly priemyselny rast viedli podnikatelia ako John D. Rockefeller (ropny priemysel) a Andrew Carnegie (oceliarstvo). Obaja sa stali vodcovskymi osobnos?ami filantropie ( Gospel of Wealth ), venovali zna?ne prostriedky na vytvorenie moderneho systemu nemocnic, univerzit, kni?nic a nadacii.

Po Panike v roku 1893 za?ala ve?ka celo?tatna ekonomicka kriza, ktora postihla po?nohospodarov, robotnikov a podnikate?ov, ktori utrpeli poklesom cien, miezd a ziskov. ^[116] Mnoho ?elezni?nych spolo?nosti zbankrotovalo. Nasledny politicky dopad postihol Demokraticku stranu, ktorej vodca prezident Grover Cleveland bol obvi?ovany zo zna?neho podielu na vzniknutej situacii. Prepukali robotnicke nepokoje, zah??ajuce po?etne ?trajky, z ktorych bol najvyznamnej?i nasilny ?trajk v Pullmane v roku 1894, ktory na Clevelandov prikaz potla?ili federalne jednotky. Novo vzniknuta Populisticka strana sa posilnila v?aka farmarom bavlny a p?enice, rovnako ako banikom, ale bola prekonana e?te popularnej?im hnutim vo?neho striebra ( Free Silver movement ), ktore po?adovalo pou?itie striebornych rezerv pre zva??enie ponuky pe?azi a tym k inflacii, ktora mala pod?a zastancov hnutia ukon?i? krizu. ^[117]

Finan?ne, ?elezni?ne a podnikate?ske kruhy sa postavili na odpor. Argumentovali tym, ?e iba zavedenie zlateho ?tandardu zachrani ekonomiku. V najostrej?ich vo?bach v dejinach naroda porazil konzervativny republikan William McKinley predstavite?a strieborneho hnutia Williama Jenningse Bryana , ktory mal podporu demokratov, populistov a striebornych republikanov. Bryan ziskal juh a zapad, ale McKinley si ziskal podporu strednej triedy, priemyselnych robotnikov, miest a ve?kofarmarov na Stredozapade. ^[118]

Po?as McKinleyho obdobia sa navratila prosperita, do?lo k zavedeniu zlateho ?tandardu a zvy?enie cla. Za?iatkom 20. storo?ia mali Spojene ?taty najsilnej?iu ekonomiku na svete. Okrem dvoch kratkych recesii (v rokoch 1907 a 1920) celkove hospodarstvo zostalo prosperujuce a rastlo a? do roku 1929. Zasluhy si pripisovali republikani, s odkazom na McKinleyho politiku. ^[119]

20. storo?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Progresivna era [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Progresivna era

Nespokojnos? rastucej strednej triedy s korupciou a v?eobecnou neefektivitou politiky a neschopnos? rie?enia stale naliehavej?ich urbanistickych a priemyselnych problemov viedli za?iatkom 90. rokov 19. storo?ia k vzniku dynamickeho progresivneho hnutia . Vo v?etkych ve?kych mestach, ?tatoch a tak isto na narodnej urovni v?eobecne, ?alej vo vzdelani, zdravotnictve a priemysle volali progresivisti po modernizacii a reforme oslabenych in?titucii, vyhladenie korupcie v politike a zavedenie efektivity ako kriterium pre reformy. Veduci politici z oboch stran, predov?etkym Theodore Roosevelt , Charles Evans Hughes a Robert La Follette na strane republikanov, a William Jennings Bryan a Woodrow Wilson na strane demokratov, prijali za svoj ciel presadenie reforiem v duchu progresivneho hnutia. Do hnutia sa vyznamne zapojili ?eny so svojimi po?iadavkami na ?enske volebne pravo, prohibiciu a lep?ie ?koly; ich najvyznamnej?ou vodky?ou bola Jane Addamsova z Chicaga, zakladatelka komunitnych centier. Investigativni novinari prezyvani ? muckrakeri “ ako bol Upton Sinclair , Lincoln Steffens a Jacob Riis odhalovali korupciu v podnikani a vlade spolu s bujnejucou chudobou miest. Progresivisti zaviedli protimonopolne zakony a regulacie v odvetviach ako masny priemysel, farmaceuticky priemysel alebo ?elezni?na doprava. ?tyri nove ustavne dodatky ? ?estnasty a? devatnasty ? boli vysledkom progresivistickeho aktivizmu, ktory priniesol federalnu da? z prijmu , priame vo?by senatorov, prohibiciu a volebne pravo ?ien. ^[120] Progresivne hnutie pretrvalo cele dvadsiate roky, pri?om jeho najaktivnej?ie obdobie mo?no zaradi? medzi roky 1900 ? 1918. ^[121] Rimskokatolicki prelati (napr. John Ireland ), sa sna?ili o amerikanizaciu latinskej cirkvi a polatin?enie jej nelatinskych su?asti (napr. grekokatolici , incident s A. Tothom ) v duchu americkeho patriotizmu sudobej ery.

Imperializmus [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po roku 1890 u? Spojenym ?tatom patrilo postavenie svetovej ekonomickej a vojenskej ve?moci. Vyznamnou epizodou tejto doby sa stala ?panielsko-americka vojna , ktorej zamienkou bolo ?panielske odmietnutie americkych po?iadaviek na zmenu svojej represivnej politiky na Kube ^[123] . ?Skvela mala vojna“, ako ju nazval jeden ?inite?, sa niesla v znameni mnohych rychlych americkych vi?azstiev na su?i aj na mori. Na pari?skej mierovej konferencii ziskali Spojene ?taty Filipiny , Portoriko a Guam . Kuba sa stala nezavislou krajinou, av?ak pod silnym americkym vplyvom. ^[124]

Aj ke? samotna vojna bola medzi verejnos?ou ?iroko popularna, mierove podmienky vzbudzovali kontroverzie. William Jennings Bryan viedol Demokraticku stranu v opozicii vo?i ovladnuti Filipin, ?o odsudzoval ako imperializmus nehodny americkej demokracie. ^[124] Prezident William McKinley, sebaisty v?aka navrate prosperity a vi?aznej vojne, akviziciu obhajoval. V prezidentskych vo?bach v roku 1900 McKinley Bryana ?ahko porazil. ^[125]

Po pora?ke povstania filipinskych nacionalistov sa Spojene ?taty zapojili do rozsiahleho programu modernizacie ekonomiky Filipin a zlep?enie verejnych zdravotnickych zariadeni. ^[126] Ameri?ania v?ak po roku 1908 stratili zaujem o svoje zamorske imperium a obratili svoju pozornos? na oblas? Karibiku , hlavne na vystavbu Panamskeho prieplavu . V roku 1912 sa Arizona stala poslednym pevninskym federalnym ?tatom a tym zav??ila americku vnutrozemsku expanziu na zapad. Otvorenie Panamskeho prieplavu v roku 1914 viedlo k zvy?eniu obchodu s Japonskom a zbytkom ?alekeho vychodu. Zasadnou novinkou bola ? politika otvorenych dveri “ ( Open Door Policy ), v?aka ktorej bol imperialnym mocnostiam umo?neny rovny pristup k ?inskemu trhu, bez toho aby v?ak ani jedna z nich smela prevzia? kontrolu nad ?inou. ^[127]

Prva svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1914 vypukol v Europe doposia? nevidany vojnovy konflikt, prva svetova vojna . Na reakciu na to prezident Woodrow Wilson prevzal plnu kontrolu nad zahrani?nou politikou Spojenych ?tatov a deklaroval ich neutralitu . V roku 1915 Nemci za?ali neobmedzenu ponorkovu vojnu , ?o viedlo k potopeniu parnika RMS Lusitania , pri ktorom zahynulo mnoho americkych cestujucich. Potom na natlak Spojenych ?tatov museli Nemci neobmedzenu ponorkovu vojnu ukon?i?. Wilson varoval Nemecko, ?e obnovenie neobmedzenej ponorkovej vojny zameranej aj proti americkym lodiam zasobujucim ?taty Dohody by znamenalo vojnu. Pod ?archou vojnovej situacie sa nakoniec Nemecko rozhodlo riskova? a vo februari 1917 obnovilo neobmedzenu ponorkovu vojnu, v snahe vyhra? vojnu odrezani Britanie. To a hrozba Zimmermannovho telegramu viedlo Spojene ?taty na vyhlasenie vojny cisarskemu Nemecku v aprili 1917. ^[128] Z Ameriky za?ali spojencom rychlo prudi? peniaze, potraviny a municia, zatia? v?ak bez vojakov, ktore USA nemali a ktori najprv museli by? ziskani a vycvi?eni. Po?as leta v roku 1918 u? prichadzali americki vojaci pod velenim generala Johna J. Pershinga v po?te 10 000 denne, zatia? ?o vy?erpane Nemecko u? nemohlo svoje straty nahradzova?. ^[129]

Vysledkom bolo vi?azstvo Spojencov v novembri 1918 . Prezident Wilson po?adoval, aby Nemecko zosadilo cisara a prijalo podmienky stanovene v jeho znamom ?trnas?bodovom programe . Wilson sa stal hlavnou postavou Pari?skej mierovej konferencie v roku 1919 , nedokazal v?ak zabrani? tvrdym podmienkam, ktore Spojenci Nemecku nadiktovali Versailleskou zmluvou . Wilson vkladal svoje nadeje do novej Spolo?nosti narodov , odmietol v?ak kompromis s republikanmi v Senate oh?adne otazky pravomoci Kongresu vyhlasi? vojnu. Senat nasledne zamietol ratifikova? ?lenstvo Spojenych ?tatov v Spolo?nosti narodov. ^[130]

Volebne pravo ?ien [ upravi? | upravi? zdroj ]

Americke hnutie za volebne pravo ?ien za?alo narodnym zjazdom Strany slobody (Liberty Party) v juni 1848. Prezidentsky kandidat Gerrit Smith obhajoval pravo ?ien voli? a za?lenil ho do stranickeho programu. O mesiac neskor jeho sesternica Elizabeth Cady Stantonova spolu s Lucretiou Mottovou a ?al?imi ?enami usporiadala zhroma?denie v Seneca Falls , ktore vytvorilo Nazorove vyhlasenie ( Declaration of Sentiments ) po?adujuce pre ?eny rovnopravnost%ta pravo voli?. ^[131] Mnohe z tychto aktivistiek sa politicky anga?ovali v ramci abolicionistickeho hnutia. Kampa? za ?enske prava po?as ?prva vlny feminizmu“ viedli Stantonova, Lucy Stone a Susan B. Anthonyova , spolu s mnohymi ?al?imi. Stoneova a Paulina Wrightova Davisova v roku 1850 zorganizovali vyznamne a vplyvne Narodne zhroma?denie pre prava ?ien ( National Women's Rights Convention ). Po ob?ianskej vojne sa hnutie reorganizovalo v?aka ziskaniu skusenych propagatoriek, z ktorych mnohe bojovali za prohibiciu v ?enskej kres?anskej unii za striedmos? ( Women's Christian Temperance Union ). Do konce deva?nasteho storo?ia v?ak plne hlasovacie pravo ?enam priznalo len nieko?ko zapadnych ?tatov Unie, ^[132] aj ke? ?eny dosiahli vyznamne legislativne uspechy a ziskali prava v oblastiach ako je majetok a detske opatrovnictvo. ^[133]

Okolo roku 1912 sa za?alo feministicke hnutie znovu prebudza?, pri?om kladlo doraz na po?iadavky zrovnopravnenia. Tvrdilo, ?e skorumpovanos? americkej politiky si vy?aduje o?istu zastupenim ?ien, preto?e mu?i toho nie su schopni. ^[135] Protesty sa stali stale ?astej?imi; sufra?etka Alice Paulova viedla prehliadky v hlavnom meste a v ?al?ich ve?kych mestach. Paulova sa odtrhla od ve?kej Narodnej asociacie americkeho volebneho prava ?ien ( National American Woman Suffrage Association , NAWSA), ktora uprednost?ovala miernej?i pristup a podporovala Demokraticku stranu a Woodrowa Wilsona a vytvorila militantnej?iu Narodnu stranu ?ien ( National Woman's Party ). Po?as ?tichych hliadok“ sufra?etiek, protestnych demon?tracii pred Bielym domom, ktorych bolo mnoho zatknutych a nasledne sa stali politickymi vaz?ami. ^[136]

Stary argument proti volebnemu pravu ?ien, deklarujuci, ?e iba mu?i mo?u bojova? vo vojne, a preto len mu?i si zaslu?ia pravo voli?, bol vyvrateny po?as prvej svetovej vojny nad?enou u?as?ou desiatok tisic americkych ?ien na domacom fronte. Po skon?eni vojny mnoho krajin sveta udelilo ?enam volebne pravo, ako v?aka za ich prispevok vojnovemu usiliu. Naviac va??ina zapadnych ?tatov USA u? poskytla ?enam pravo voli? v ?tatnych a federalnych vo?bach a zastupcovia z tychto ?tatov, vratane prvej ?eny Jeannette Rankinovej z Montany, preukazali, ?e volebne pravo ?ien je ?ivotaschopne. Hlavny odpor pochadzal z ju?nych ?tatov, ich bieli predstavitelia sa obavali hrozby ?erno?skych ?ien ako voli?ov. Nakoniec Kongres v roku 1919 prijal devatnasty dodatok ustavy a v roku 1920 u? ?eny mohli voli?. ^[137]

NAWSA sa premenila na Ligu ?enskych voli?ov ( League of Women Voters ) a Narodna strana ?ien za?ala lobova? za plnu rovnos? a prijatie dodatku ustavy o rovnopravnosti ( Equal Rights Amendment ), ktory nakoniec Kongres schvalil v roku 1972, po?as druhej vlny ?enskeho hnutia. Politici reagovali na novych voli?ov va??im dorazom na problemy zvla?tneho vyznamu pre ?eny, hlavne na prohibiciu , zdravie deti a svetovy mier . ^{[138] [139]} Hlavny narast hlasovania ?ien pri?iel v roku 1928, ke? si politicke organizacie ve?kych miest uvedomili, ?e potrebuju podporu ?ien pre zvolenie demokrata Ala Smitha , katolika z New Yorku. Medzitym protestanti mobilizovali ?eny, aby podporili prohibiciu a hlasovali pre republikana Herberta Hoovera . ^[140]

Burlive dvadsiate roky a Ve?ka kriza [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as 20. rokov 20. storo?ia postupne narastala pozicia Spojenych ?tatov ako ekonomickej a vojenskej svetovej ve?moci. Senat Spojenych ?tatov neratifikoval Versaillesku zmluvu nadiktovanou Spojencami porazenym Ustrednym mocnostiam; miesto toho sa Spojene ?taty rozhodli is? smerom unilateralizmu (samostatneho jednania v medzinarodnych vz?ahoch). ^[141] Otras ruskej Oktobrovej revolucie vyustil v skuto?ne obavy z komunizmu v Spojenych ?tatoch, ?o viedlo k tzv. ?ervenej hrozbe ( Red Scare ) a k deportacii cudzincov, pova?ovanych za podvratne ?ivly.

Cez rychly rast verejneho zdravotnictva po?as progresivnej ery a modernizacie nemocnic a lekarskych ?kol, ^[142] stratili Spojene ?taty v roku 1918 po?as pandemie ?panielskej chripky 675 000 ?ivotov. ^[143]

V roku 1920 bol schvaleny osemnasty dodatok Ustavy ( prohibicia ), ktory zakazal vyrobu, predaj, dovoz a vyvoz alkoholu. Vysledkom bolo, ?e v mestach sa nelegalny alkohol stal ve?kym biznisom, preva?ne ovladany podsvetim. V rokoch 1922 ? 25 rychlo rastol obnoveny Ku Klux Klan, ktory v?ak nasledne opa? zanikol. Do?lo taktie? k prijatiu imigra?nych zakonov, ktore zna?ne obmedzovali po?ty novych imigrantov. V?aka ve?kej hospodarskej prosperite ziskali dvadsiate roky 20. storo?ia prezyvku ?Burlive roky“ ( Roaring twenties ). Medzi mlad?ou generaciou ziskal popularitu novy hudobny ?tyl jazz , preto sa toto desa?ro?ie aj nazyvalo ? Jazzovy vek “ ( Jazz Age ).

Po?as dvadsiatych rokov 20. storo?ia sa krajina te?ila v?eobecnej prosperite, aj ke? so znamkami slabosti po?nohospodarstva. Finan?nu bublinu poha?al nafuknuty akciovy trh, ?o neskor viedlo ku krachu na newyorskej burze d?a 29. oktobra 1929 . ^[144] Ten spolu s mnohymi ?al?imi ekonomickymi faktormi spustil celosvetovu hospodarsku krizu znamu ako Ve?ka hospodarska kriza . Po?as tohto obdobia zaznamenali Spojene ?taty deflaciu spojenou s prepadom cien a rastom nezamestnanosti z 3 % v roku 1929 na 25 % v roku 1933. Ceny po?nohospodarskych produktov klesli o polovicu a priemyselna produkcia poklesla o tretinu. Situaciu ?alej zhor?ili opakujuce sa sucha a nasledne pra?ne burky na stredozapade, tzv. ? Dust Bowl “, ktora donutila desa?tisice zbeda?enych farmarskych rodin opusti? svoje domovy.

Vo svojej kampani v roku 1932 demokraticky prezidentsky kandidat Franklin Delano Roosevelt s?uboval ?Novy udel pre americky ?ud“ ( "a New Deal for the American people" ), ?o sa stalo trvalou zna?kou jeho domacej politiky. Zufala ekonomicka situacia spolu so silnymi vi?azstvami demokratov vo vo?bach v roku 1932 poskytli Rooseveltovi neobvykly ve?ky vplyv na Kongres po?as ?prvej stovky dni“ jeho administrativy. Vyu?il tohto vplyvu ako paky pre ziskanie rychleho prijatia mnohych opatreni na vytvorenie programov socialneho zabezpe?enia a regulaciu bankoveho systemu, akcioveho trhu, priemyslu a po?nohospodarstva spolu s kopou ?al?ich vladnych snah o ukon?enie Ve?kej hospodarskej krizy a reformu americkej ekonomiky.

Program New Deal zaviedol regulaciu va??iny odvetvi ekonomiky, hlavne finan?neho sektora. Poskytol nezamestnanym podporu prostrednictvom mnohych programov, ako napriklad Works Progress Administration (WPA) a Civilian Conservation Corps pre mladych mu?ov, ktory sa zaoberal pracovnymi ?innos?ami, ako je hasenie lesnych po?iarov a vytvaranie verejnych prac. Urad Public Works Administration viedol rozsiahle, ?tedro financovane projekty zamerane na rozvoj a obnovu infra?truktury. V rokoch 1935 ? 1936 sa Roosevelt priklonil k ?avici a prostrednictvom Wagner Act posilnil odborove zvazy. Odbory sa stali silnym prvkom zdru?enej koalicie New Deal, ktora ziskala Rooseveltovi opatovne vi?azstvo vo vo?bach v rokoch 1936, 1940 a 1944 mobilizaciou ?lenov odborov, modrych lime?kov , zavislych na podpore, ve?komestskych politickych organizacii, etnickych a nabo?enskych minorit (hlavne katolikov a ?idov) a bieleho juhu, spolu s Afroameri?anmi na severe (kde mohli voli?). Niektore programy boli opustene v ?tyridsiatych rokoch 20. storo?ia, ke? konzervativci znovu ziskali moc v Kongrese prostrednictvom konzervativnej koalicie. Obzvla?? vyznamnym projektom sa stal program socialneho zabezpe?enia, za?aty v roku 1935. ^[145]

Druha svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Vojenske dejiny Spojenych ?tatov po?as druhej svetovej vojny

V rokoch krize sa Spojene ?taty zamerali na domace zale?itosti, zatia? ?o po celom svete demokracia upadala a mnoho krajin ovladli diktatury. Cisarske Japonsko cielilo na ziskanie dominancie vo vychodnej Azii a v Pacifiku. Nacisticke Nemecko a fa?isticke Taliansko zbrojili a pripravovali dobyva?ne vojny, zatia? ?o Britania a Francuzsko zastavali politiku umier?ovania , v snahe odvrati? ?al?iu europsku vojnu. Americka legislativa sa sna?ila zabrani? mo?nemu zapojeniu sa Spojenych ?tatov do zahrani?nych konfliktov pomocou zakonov o neutralite. Tato politika sa v?ak stretla s narastajucim protinacistickym citenim po nemeckej invazii do Po?ska v septembri 1939 , ktora za?ala druhu svetovu vojnu. Roosevelt umiestnil Spojene ?taty do pozicie ?arzenalu demokracie“ a pris?ubil spojencom rozsiahlu finan?nu pomoc a dodavky zbrojneho materialu ? av?ak ?iadnych vojakov. ^[146] Toto bolo realizovane prostrednictvom zmluv o po?i?ke a prenajme . Japonsko sa pokusilo neutralizova? americku moc v Pacifiku utokom na Pearl Harbor d?a 7. decembra 1941, ?o sa stalo zlomovym momentom pre verejnu podporu vstupu do vojny. ^[147] Tento nahodny utok zna?ne preh?bil protijaponske nalady, ?o viedlo k internacii Ameri?anov japonskeho povodu po dobu vojny. ^[148]

Hlavne prispevky Spojenych ?tatov k spojeneckemu vojnovemu usiliu tvorili peniaze, priemyselne vyrobky, potraviny, ropa, technologicke inovacie a (hlavne v rokoch 1944 ? 45) vojaci. Zna?na ?as? usilia federalnej vlady po?as vojny smerovala k maximalizacii hospodarskej produkcie krajiny. Celkovym vysledkom bolo dramaticke zvy?enie hrubeho domaceho produktu , rozsiahly vyvoz materialu a zasob Spojencom a americkym silam v zamori, ukon?enie nezamestnanosti a narast civilnej spotreby, aj cez fakt, ?e 40 % HDP bolo venovane vojnovemu usiliu. To v?etko bolo dosiahnute pomocou desiatok milionov pracovnikov, ktori pre?li z povolani s nizkou produktivitou do vysoko efektivnych pracovnych miest, ?alej v?aka zlep?eniu produktivity v?aka lep?im technologiam a riadeniu, zapojenie ?tudentov, dochodcov, ?ien v domacnosti a nezamestnanych do pracovneho procesu a pred??enie pracovnej doby.

Ve?ky rozmach dosiahol aj vedecky vyskum a vyvoj, ktoreho najvyznamnej?im vysledkom sa stal projekt Manhattan , tajne usilie o vyu?itie jadroveho ?tiepenia pre vyrobu vysoko ni?ivej atomovej bomby . ^[149]

Na domacom fronte bola mobilizacia americkeho hospodarstva riadena Rooseveltovym vojnovym vyrobnym vyborom ( War Production Board ). Vojnovy vyrobny boom viedol k plnej zamestnanosti a zahladenie tejto stopy Ve?kej hospodarskej krizy. V skuto?nosti dokonca nastal nedostatok pracovnych sil, nutiaci priemysel na h?adanie novych zdrojov pracovnikov, ?o viedlo k zmene roli ?ien a ?ierneho obyvate?stva. ^[150]

Pracovne usilie bolo vy?erpavajuce a vo?no?asove aktivity prudko klesali. ?udia tolerovali navy?enie prace kvoli vlastenectvu, platu a dovere, ?e to je ?len na obmedzenu dobu“ a ?ivot sa vrati do normalu, akonahle bude vojna vyhrata. Va??ina tovarov dlhodobej spotreby sa stala nedostupnou a maso, oble?enie a benzin boli dostupne len na pridel. V priemyselnych oblastiach vznikol nedostatok bytov kvoli zdvojnasobeniu obyvate?ov, ktori ?ili v stiesnenych ?tvrtiach. Ceny a mzdy boli regulovane a Ameri?ania sporili zna?nu ?as? svojich prijmov; nasledny povojnovy dopyt viedol k obnoveniu hospodarskeho rastu namiesto navratu do krizy. ^{[151] [152]}

Spojenci ? Spojene ?taty, Ve?ka Britania a Sovietsky zvaz, ?ina, rovnako ako Po?sko, Kanada a ?al?ie krajiny ? bojovali proti mocnostiam Osy; Nemecku, Taliansku a Japonsku. Spojenci pova?ovali za hlavnu hrozbu Nemecko a dali najvy??iu prioritu europskemu bojisku. Spojene ?taty dominovali vojne s Japonskom a zastavili japonsku expanziu v Pacifiku v roku 1942. Po utoku v Pearl Harbore a strate Filipin nasledovala remiza v bitke v Koralovom mori (maj 1942) a potom rozhodujuce vi?azstvo americkeho namornictva v bitke o Midway (jun 1942). Americke pozemne sily vypomohli v severoafrickej kampani ukon?enej v roku 1943, po ktorej nasledoval rozpad Mussoliniho fa?istickej vlady a prechod Talianska na stranu Spojencov. Vyznamnej?i europsky front bol otvoreny v de? D, 6. juna 1944 , ke? americke a spojenecke sily v Britanii uskuto?nili invaziu do nacistami ovladaneho Francuzska.

Do konca roku 1944 Spojenci vytla?ili Nemcov z Francuzska, ale v decembri 1944 museli ?eli? ne?akanemu nemeckemu protiutoku v Ardenach . Tato posledna nemecka snaha zlyhala a spojenecke armady na vychode a zapade sa bli?ili k Berlinu, zatia? ?o nacisti sa poku?ali zabi? poslednych zostavajucich ?idov. Zapadni spojenci prenechali dobytie Berlina Sovietom. Nacisti kapitulovali v maji 1945, ?o znamenalo koniec vojny v Europe. ^[153]

Ameri?ania zatia? v Tichomori uskuto??ovali strategiu ??abych skokov“ dobyvanim ostrovov smerom k Japonsku. Po dobytie Marianskeho suostrovia tu zriadili letisko pre bombardovacie nalety na domace japonske ostrovy a v roku 1945 po ?a?kych bojoch obsadili ostrovy Iwod?imu a Okinawu . ^[154] Po krvavom vi?azstve na Okinawe sa Spojene ?taty chystali napadnu? japonske domace ostrovy . V auguste 1945 bombardery B-29 zvrhli atomove bomby na japonske mesta Hiro?imu a Nagasaki ; po nieko?kych d?och Japonci kapitulovali a tym skon?ila druha svetova vojna. ^[155] Spojene ?taty okupovali Japonsko (a ?as? Nemecka) a vyslali generala Douglasa MacArthura , aby viedol re?trukturalizaciu japonskeho hospodarstva a politickeho systemu pod?a americkeho vzoru. ^[156] Po?as vojny Roosevelt vytvoril termin ??tyri mocnosti“, ktorym odkazoval na ?tyroch hlavnych spojencov druhej svetovej vojny, Spojene ?taty, Spojene kra?ovstvo, Sovietsky zvaz a ?inu, ktore sa neskor stali zakladom Rady bezpe?nosti OSN . ^[157]

Aj ke? narod stratil vo vojne viac ne? 400 000 vojakov ^[158] , pevnina prosperovala, nedotknuta vojnovym ni?enim, ktore si vybralo ?a?ku da? v Europe a v Azii.

U?as? v povojnovych zahrani?nych zale?itostiach znamenala koniec prevladajuceho americkeho izolacionizmu . Hrozba jadrovych zbrani in?pirovala ako optimizmus, tak strach. Jadrove zbrane sa po roku 1945 nikdy nepou?ili v boji, preto?e obe strany odvratili hrozbu priameho vojnoveho konfliktu. Nasledoval ?dlhy mier“ Studenej vojny , ktora za?ala Trumanovou doktrinou vyhlasenou v marci 1947. To v?ak nezabranilo regionalnym vojnam v Korei a Vietname . ^[159]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Dejiny Spojenych ?tatov

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• History Matters ? Webkurs zur Geschichte der USA
• Howard Zinn: A People’s History Of The United States