Charles Augustus Lindbergh, ml.
(*
4. februar
1902
,
Detroit
? †
26. august
1974
,
Kipahulu
), znamy tie? ako
Lucky Lindy
alebo
Osamely orol
, bol
americky
pilot
, znamy predov?etkym prvym solovym preletom
Atlantickeho oceanu
v roku
1927
na lietadle
Ryan NYP
, ktore pomenoval
Spirit of St. Louis
. Neskor sa anga?oval na strane izolacionistov, ktori odmietali vstup USA do
druhej svetovej vojny
.
Lindbergh sa narodil v
Detroite
v ?tate
Michigan
ako syn
?vedskych
pris?ahovalcov. Vyrastal v
Little Falls
v
Minnesote
.
Jeho otec bol pravnik a neskor
kongresman
(bojujuci proti vstupu USA do
Prvej svetovej vojny
), jeho matka bola u?ite?ka chemie. Od mladosti prejavoval zaujem o techniku a stroje, najma lietadla. V roku
1922
po ukon?eni ?tudia strojneho in?inierstva sa pripojil k vycviku pilotov a mechanikov v spolo?nosti
Nebraska Aircraft
. Kupil si tie? svoje prve vlastne lietadlo -
Curtiss JN4
z prebyto?nych zasob
armady
po Prvej svetovej vojne, a za?al sa s nim venova? vtedy popularnemu
kaskaderstvu
. V roku
1924
za?al vycvik v Army Air Service (
Armadnej leteckej slu?by Spojenych ?tatov
). V tej dobe tie? pracoval ako letecky mechanik aerolinii v
Billings
v
Montane
na Loganovom medzinarodnom letisku. Po ukon?eni vycviku ? ako premiant ? nastupil ako hlavny pilot leteckej po?tovej spolo?nosti
Robertson Aircraft Co.
v
St. Louis
v
Missouri
. Tu lietal s po?tovym dvojplo?nikom
de Havilland D.H.4
do miest
Springfield
,
Peoria
a
Chicago
v
Illinois
. Po?as tejto slu?by sa stal povestny tym, ?e doru?il po?tu za akychko?vek okolnosti. Pri jednom z letov zachranil vrecia s po?tou z horiaceho lietadla tak, ?e ich zhodil dole a okam?ite zavolal na letisko v Peorii, aby pre nich poslali nakladne auto. V aprili
1923
, ke? bol na nav?teve u priate?ov v
Lake Village
v
Arkansase
, uskuto?nil svoj prvy no?ny let, pri ktorom preletel miestne jazera
Village
a
Chicot
.
Lindberghovo lietadlo
Spirit of St. Louis
v National Air and Space Museum vo Washingtone
Lindbergh ziskal obrovsku celosvetovu popularitu ako prvy ?lovek, ktory sam nonstop letom prekonal
Atlanticky ocean
. So svojim jednomotorovym lietadlom
Spirit of St. Louis
vy?tartoval z
Roosveltovho letiska
na
Long Islande
20. maja
1927
a za 33,5 hodin pristal v
Pari?i
(jeho vnuk
Erik Lindbergh
zopakoval tento let o 75 rokov neskor, v roku
2002
za 17 hodin a 17 minut).
Francuzsky
prezident
Lindberghovi udelil
Rad ?estnej legie
. Pri spiato?nej ceste do Spojenych ?tatov ho sprevadzala cela flotila vojnovych lodi a lietadiel a? do
Washingtonu
, kde prevzal od prezidenta
Calvina Collidga
vyznamenanie
Distinguished Flying Cross
.
Lindbergh svojim preletom cez Atlantik vyhral aj
Orteigovu cenu
? 25 000
dolarov
? vypisanu v roku
1919
. D?a
13. juna
1927 sa v
New Yorku
na 5. Avenue konala ve?kolepa prehliadka na Lindberghovu po?es?. Vyznam jeho letu pre verejnos? bol tak ve?ky, ?e Lindberghov nazor bol v?eobecne uznavany vo vyvoji letectva a? do jeho smrti. Lindbergh vystupoval v mnohych narodnych aj medzinarodnych organizaciach a komisiach, vratane
NACA
(predchodcu dne?nej
NASA
). Pomerne ?asto je Lindberghov let chybne ozna?ovany ako prvy prelet Atlantiku lietadlom ?a??im ako vzduch; toto prvenstvo v?ak patri J. Alcockovi a A. W. Brownovi, ktori Atlantik prekonali u? 14. a 15. juna 1919.
Medal of Honor
21. marca
1929
bol za svoj prelet Atlantiku vyznamenany najvy??im armadnym vyznamenanim USA ?
Medal of Honor
. Do tej doby nevidana publicita okolo neho a jeho letu od?tartovala rychly rozvoj leteckeho priemyslu a presved?ila skeptikov o tom, ?e letecku dopravu je treba za?a? bra? va?ne. Lindberghov let je pova?ovany za po?iato?ny impulz k letom na polarnych linkach, k zdokona?ovaniu techniky lietania vo ve?kych vy?kach a k zvy?ovaniu
doletu
lietadiel v?aka zni?ovaniu spotreby
paliva
. Tieto
inovacie
boli zakladom modernej medzikontinentalnej leteckej dopravy.
Hodinky Longines navrhnute Lindberghom
Po svojom lete napisal Lindbergh list riadite?ovi firmy
Longines
, v ktorom detailne popisal svoj navrh vylep?enia hodiniek pre pilotov tak, aby umo??ovali lep?iu a ?ah?iu
navigaciu
. Hodinky pod?a jeho navrhu boli zhotovene a vyrabaju sa aj v su?asnosti.
Lindbergh sa
27. maja
1929
o?enil s
Anne Morrowovou
, americkou pilotkou a dcerou
diplomata
Dwighta Morrowa
v jeho dome v Engelwoode. Mali spolu ?es? deti:
Prvorodeny syn Charles III. sa vo veku iba dvadsa? mesiacov
1. marca
1932
stal obe?ou unosu. Po desa?ty?d?ovom neuspe?nom vyjednavani s unoscami a celonarodnom h?adani uneseneho chlapca bolo
12. maja
najdene detske teli?ko v
Hopewelle
v
New Jersey
(len nieko?ko mi? od miesta unosu). Neskor bolo telo identifikovane Lindberghom ako telo ich syna Charlesa. O viac ako tri roky neskor sa zdvihla medialna burka v pripade
Bruna Hauptmanna
, obvineneho z unosu a vra?dy Lindberghovho syna. Proces sa konal vo
Flemingtone
v New Jersey. Unaveni neustalou pozornos?ou medii a verejnosti a stale zdrveni stratou syna sa Lindberghovci rozhodli ods?ahova? v roku
1936
do
Europy
. Hauptmann, ktory stale vyhlasoval, ?e je nevinny, bol uznany vinnym a
3. aprila
1936
bol popraveny.
Lindbergh v medzivojnovom obdobi z poverenia americkej armady nieko?kokrat nav?tivil
Nacisticke Nemecko
, aby referoval o nemeckom letectve a najma o
Luftwaffe
. Zaujalo ho, ?e Nemecko postupne prebera veducu ulohu v modernej kon?trukcii lietadiel, vyzna?ujucej sa pou?ivanim celokovovej kon?trukcie, stavby dolnoplo?nikov,
vzducholodi
a vyu?itim
vznetovych motorov
. Uskuto?nil tie? podobnu cestu po
Sovietskom zvaze
, kde sa zaujimal o rozvoj letectva. Zo v?etkych ciest podal podrobne informacie kompetentnym vojenskym organom.
Lindberghovci ?ili v tridsiatych rokoch v
Anglicku
a v
Bretonsku
, aby na?li strateny pokoj a vyhli sa medializacii, ktora ich prenasledovala po celej Amerike po procese s Hauptmannom.
Lindbergh tu pokra?oval v spolupraci s francuzskym dr?ite?om
Nobelovej ceny
, lekarom
A. Carrelom
. Preto?e v roku
1930
Lindberghova ?vagrina pod?ahla srdcovej chorobe, za?al sa zaujima? o to, pre?o nikto nie je schopny medicinsky takuto chorobu lie?i?. Zistil, ?e pri?inou je nemo?nos? uchova? organy mimo telo v prijate?nom stave. Preto za?al s Carrelom pracova? na rie?eni tohto problemu. Ich napady neskor pomohli buducej lie?be srdcovych chorob, aj ke? boli podstatne zmenene. Carrel tie? uviedol Lindbergha do teorii
eugeniky
a vedeckeho
rasizmu
, ?o malo pravdepodobne hlavny vplyv na neskor?i Lindberghov kontroverzny poh?ad na zahrani?nu politiku a rie?enie svetovych problemov.
Od roku
1929
sa Lindbergh tie? zaujimal o pracu americkeho priekopnika v oblasti
rakiet
,
Roberta Goddarda
, ktory bol pote?eny jeho hlbokym zaujmom a znalos?ami. Nemal ale dostatok financii a tak mu Lindbergh pomohol ziska? skoro 100 000 dolarov od zamo?neho
Daniela Guggenheima
a jeho nadacie, na ?al?ie vyskumy a rozvoj. Lindbergh zostal po cely Goddardov ?ivot jeho priate?om a usilovne ho podporoval.
Carrel a Lindbergh vydali v roku
1938
knihu
The Culture of Organs
, v ktorej zhrnuli svoju pracu v medicine v oblasti
premyvania organov mimo ?udskeho tela pomocou sklenenej pumpy
, ktoru spolo?ne vymysleli. Spolo?ne tie? diskutovali o
umelom srdci
omnoho skor ako bolo skuto?ne
vyrobene
. (Od roku
2002
je ka?doro?ne ude?ovana
Lindbergh-Carrelova cena
za mimoriadny prinos v rozvoji biotechnologii pre uchovavanie organov.)
Rad nemeckeho orla
, ktorym Lindbergha dekoroval
Hermann Goring
19. oktobra 1938
Zaujem o nemecke letectvo Lindbergha v roku
1938
opa? priviedol do stredu zaujmu verejnosti. Americky ve?vyslanec v Nemecku
Hugh Wilson
ho pozval na ve?eru s
Hermannom Goringom
na americkej ambasade v
Berline
. Ve?ere sa okrem diplomatov zu?astnili tie? tri najva??ie ?mozgy“ nemeckeho letectva:
Ernst Heinkel
,
Adolf Baeumaker
a
Willy Messerschmitt
. Goring dekoroval Lindbergha
Radom nemeckeho orla
za jeho slu?by letectvu a za jeho priekopnicky let z roku 1927. (
Henry Ford
dostal toto vyznamenanie
30. jula
v tom istom roku s prile?itosti 75. narodenin.) Toto ocenenie neskor vyvolalo v Spojenych ?tatoch ostre protesty. Lindbergh odmietol vrati? Nemcom vyznamenanie, preto?e ako veril, dopustil by sa tym zbyto?nej ura?ky nacistickej vlady v Nemecku.
Lindbergh pri?iel do Nemecka na urgentnu po?iadavku americkeho ata?e v Berline povereneho zisti? v?etko o novych nemeckych vojnovych planoch. Z toho dovodu Lindbergh opakovane precestoval v?etky nemecke letecke zakladne. Pri tychto cestach sa ho Nemci aj Goring sna?ili presved?i?, ?e Luftwaffe je ?aleko silnej?ia ako bola v skuto?nosti. V?aka svojej povesti ziskal ove?a va??ie znalosti o nemeckych planoch ako ktoryko?vek iny Ameri?an.
Na ?iados? noveho ve?vyslanca
Kennedyho
spisal tajnu spravu pre Angli?anov, v ktorej dal jasne najavo, ?e pokia? sa Britania a Francuzsko pokusi zastavi?
Hitlerovu
agresiu, bude to ich vojenska samovra?da. Niektori historici usudzuju, ?e Lindbergh vychadzal z presnych poznatkov a svojim varovanim uchranil Britaniu od zni?ujucej pora?ky v roku 1938. Pod?a nazoru inych Lindbergh len ?sadol na lep“ planu
Tretej ri?e
, aby Francuzsko a Britania zostali bokom po?as nemeckych operacii vo vychodnej Europe. Pre obidve verzie existuju argumenty, najma to ?e Lindbergh ni? nemal proti vojne Nemecka so Sovietskym zvazom a
azijskym komunizmom
, ale bol rozhodne proti vojne na Zapade.
Ke? za?ala vojna v Europe, stal sa Lindbergh poprednym obhajcom politiky nezasahovania. Pridal sa k protivojnovemu vyboru
America First
a skoro sa stal jeho prominentnym hovorcom. Hovoril na masovych zhroma?deniach konanych v
Madison Square Garden
v
New Yorku
a na
Soldier Field
v
Chicagu
. V prejave
11. septembra
1941
v
Des Moines
v
Iowe
ozna?il tri skupiny, ktore
?tla?ia tuto krajinu rovno do vojny“
?
Rooseveltovu
administrativu, Angli?anov a ?idov, ktori Ameriku ovplyv?uju prostrednictvom svojho vlastnictva a vplyvu vo
filme
,
rozhlase
, tla?i aj vlade. Tento jeho prejav vyvolal ostru a ?iroku kritiku a Lindbergh sa rozhodol rezignova? na v?etky funkcie v armade a letectve. Po
japonskom
utoku na
Pearl Harbor
, sa znovu poku?al vrati? k letectvu, jeho ?iados? bola v?ak zamietnuta kvoli namietkam niektorych ?lenov vlady.
Odi?iel teda pomaha? ako civilny konzultant leteckych spolo?nosti a vlady. Taktie? ako civilista v roku 1944 uskuto?nil asi 50 bojovych letov v Tichom Oceane. Jeho navrhy zahr?ujuce lep?ie vyu?itie paliva na lietadlach
P-38 Lightning
dovo?ovali lieta? misie s va??im doletom a pri utoku takto vylep?enych strojov bolo napriklad zostrelene v ramci zvla?tnej akcie lietadlo, v ktorom letel
admiral
Jamamoto
. Tie? ukazoval pilotom
Corsairov
ako vzlietnu? z paluby
lietadlovej lode
s viac ako dvojnasobnym nakladom
bomb
, na ake bolo lietadlo ur?ene. Z tejto doby je preukazany aj jeho zostrel nepriate?skeho lietadla. Namornici aj vojaci, ktori s nim slu?ili si ho ve?mi va?ili za jeho odvahu a vlastenectvo. Jeho vylep?enie P-38 zaujalo aj generala
MacArthura
.
Po skon?eni vojny ?il pokojny ?ivot v ?tate
Connecticut
a pracoval ako konzultant
USAF
a
PanAm
. Potom ?o zna?na ?as? Europy pripadla do sovietskej sfery vplyvu, veril, ?e jeho predstavy a predpovede pred vojnou boli spravne, ale ke??e sa na vlastne o?i presved?il o pora?ke Nemecka aj o hrozach holokaustu, uvedomil si, ?e americka verejnos? by u? aj tak nezdie?ala jeho vtedaj?ie nazory.
V roku
1953
vydal
autobiograficku
knihu
The Spirit of St. Louis
, popisujucu aj jeho slavny let, za ktoru nasledujuci rok ziskal
Pulitzerovu cenu
. Prezident
Eisenhower
potvrdil jeho armadnu hodnos? a povy?il ho na
brigadneho generala
.
Posledne roky svojho ?ivota ?il na
Havajskom
ostrove
Maui
, kde
26. augusta
1974
zomrel. Jeho kniha
Autobiography of Values
bola vydana posmrtne.
- Berg, A. Scott.
Lindbergh
. New York: G.P. Putnam's Sons, 1998.
ISBN 0-399-14449-8
.
- Cole, Wayne S.
Charles A. Lindbergh and the Battle Against American Intervention in World War II
. New York: Harcourt Brace Jovanovich, 1974.
ISBN 0-15-118168-3
.
- Gill, Brendan.
Lindbergh Alone
. New York: Harcourt Brace Jovanovich, 1977.
ISBN 0-15-152401-7
.
- Lindbergh, Charles A.
Charles A. Lindbergh: Autobiography of Values
. New York: Harcourt Brace Jovanovich, 1977.
ISBN 0-15-110202-3
.
- Lindbergh, Charles A.
We
. New York: Grosset & Dunlap Publishers, 1927.
- Mersky, Peter B.
U.S. Marine Corps Aviation - 1912 to the Present
. Annapolis, Maryland; Nautical and Aviation Publishing Company of America, 1983.
ISBN 0-933852-39-8
.
- Milton, Joyce.
Loss of Eden: A Biography of Charles and Anne Morrow Lindbergh
. New York, Harper Collins, 1993.
ISBN 0-06-016503-0
.
- Mosley, Leonard.
Lindbergh: A Biography
. New York; Doubleday and Company, 1976.
ISBN 0-340-20117-7
.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Charles Lindbergh
na ?eskej Wikipedii.