한국   대만   중국   일본 
Chameleonovite ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Chameleonovite

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Chameleonovite

chameleon leopardi ( Furcifer pardalis ).
Vedecka klasifikacia
 
Vedecky nazov
Chamaeleonidae
Werner , 1902
Vedecka klasifikacia preva?ne pod?a tohto ?lanku

Chameleonovite ( lat. Chamaeleonidae ) je ?e?a? infraradu leguany .

Vyskyt [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tato ?e?a? sa pravdepodobne vyvinula vo Vychodnej Afrike , odkia? sa roz?irila okrem uzemia celej Afriky aj na Madagaskar , Kanarske ostrovy , na ostrov Mauricius , Zanzibar , Arabsky polostrov , do Azie a na juh Europy (hlavne Cyprus , Kreta , Malta , Sicilia , ?panielsko , Portugalsko ), kde sa vyskytuju druhy Chamaeleo chamaeleon a Chamaeleo africanus .

Chameleony obyvaju v?etky druhy tropickych a horskych da??ovych pralesov , savany , vyskytuju sa aj na okrajoch polopu?ti a stepi . Va??ina druhov ?ije na stromoch a kroch , niektore male druhy pre?ivaju na zemi pod napadanym listim.

Druhy [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ?e?adi Chamaeleontidae je v su?asnosti asi 150 druhov chameleonov. Absolutne presny po?et sa neda ur?i?, nako?ko su zverej?ovane nove revizie systematickeho ?lenenia ich druhov a poddruhov. Jednotlive druhy chameleonov mo?u dosahova? roznu ve?kos?. Najmen?im druhom je Brookesia micra , ktory dosahuje d??ku 30 mm [1] , jednym z najva??ich je Chameleon obrovsky ( Furcifer oustaleti ) so svojou d??kou a? 79 cm. [2] Priemerna d??ka va??iny druhov chameleonov je medzi 15 a? 30 cm.

Chameleonovite ja?tery va??inou ?iju v korunach stromov a krikov. Pre tento sposob ?ivota su dobre prisposobene. Chameleony sa vyzna?uju niektorymi charakteristickymi znakmi.

Telo chameleona [ upravi? | upravi? zdroj ]

Chameleony maju bo?ne splo?tene telo eliptickeho prierezu, dlhy chvost, ktoreho schopnos? zvinutia sa do ?piraly umo??uje obkrutenim okolo konara vytvori? piaty pevny oporny bod pri dr?ani sa v korune stromov.

Nohy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nohy chameleona su tzv. zygodaktilne – prsty su zrastene do akychsi klie?ti: na prednych kon?atinach su tri vonkaj?ie a dva vnutorne prsty a na zadnych je to naopak. Na prstoch maju silne pazury , ktore umoc?uju silu uchytenia po?as lezenia po kore stromov.

Hlava chameleona [ upravi? | upravi? zdroj ]

Chameleonovite nemaju Jacobsonov organ a podobne ako hadom im chyba vonkaj?ie aj stredne ucho . Toto nasved?uje tomu, ?e by mohli by? chameleony hluche , no doka?u medzi sebou komunikova? cez vibracie pevnych materialov ako su konare stromov.

O?i [ upravi? | upravi? zdroj ]

Chameleon jemensky

Oko chameleona je pova?ovane za ?technicky“ najdokonalej?ie v celej ?ivo?i?nej ri?i. Horna a dolna ?as? o?nych vie?ok chameleona je zrastena ko?ou pokrytou jemnymi farebnymi ?upinami tak, ?e je nich otvor vo ve?kosti o?nej zrenice. O?i tohto plaza sa mo?u pohybova? samostatne a doka?u su?asne vnima? dva objekty. Zviera mo?e vidie? v rozsahu 360°. Chameleon vertikalne ota?a okom o 90°, horizontalne nim ota?a o 180°. Vo chvili lokalizacie koristi sa doka?u chameleony obidve o?i sustredi? na tento jeden bod, ?im chameleon ziska ostry, priestorovy stereoskopicky obraz, registruju takto aj najmen?i hmyz u? do vzdialenosti 5 – 10 cm.

Chameleony su schopne vnima? aj ultrafialove svetlo . [3]

Jazyk [ upravi? | upravi? zdroj ]

Stavba jazyka chameleona.

Chameleonovite ja?tery maju ve?mi dlhy jazyk , ktory svojou d??kou mo?e presiahnu? d??ku ich tela. Tento jazyk doka?u z tlamy vystreli? rychlos?ou va??ou, aka je postrehnute?na ?udskym okom. [4] Jeho koniec je silne lepkavy, s hru?kovitym svalom, ktory rychlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopi koris?. Nasledne je koris? rychlo vtiahnuta do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrvi sa skonzumuje.

Farba chameleona [ upravi? | upravi? zdroj ]

Chamaeleo chamaeleon
Chamaeleo chamaeleon v strese.

Znama je schopnos? chameleona meni? svoju farbu.

Chameleony maju ?pecialne ko?ne bunky, nazyvane chromatofory , ktore sa nachadzaju pod ich priesvitnou vonkaj?ou ko?ou. Vo vrchnych vrstvach sa nachadzaju bunky nazvane xanthofory a erythrofory , ktore obsahuju ?lty a ?erveny pigment. Pod tymito bunkami sa nachadza vrstva, v ktorej su bunky iridofory (alebo aj guanofory ), obsahujuce transparentnu kry?talicku substanciu guanin . Cez tuto substanciu sa vytvara modre sfarbenie, ktore v kombinacii s vonkaj?ou ?ltou ?i ?ervenou farbou vytvara vysledny efekt zelenych ?i fialovych odtie?ov. Tmave farbivo, melanin , ktore reguluje tmave farebne ?kaly, sa nachadza pod tymito dvoma vrstvami.

Tymto sposobom pri nervovom podra?deni v jednotlivych chromatoforoch dochadza k zmenam vidite?nosti pigmentov ich posunom smerom k povrchu, alebo dovnutra ko?e. Principom podobnym, ako ke? maliar mie?a zrnie?ka farebnych pigmentov na svojej palete , sa takto menia farebne odtiene ko?e chameleona v zavislosti od genetickych dispozicii jednotlivych druhov. Farby chameleonov sa takto mo?u meni? od zelenej, hnedej, ?iernej, bielej, smotanovej, ?ltej a? po modru [5] [6]

Zakladne sfarbenie chameleonov je, podobne ako u va??iny ?ivo?ichov, kombinovane tak, aby splynuli so svojim prostredim. Nie je pravda, ?e zmena farby chameleona je podmienena aktualnou adaptaciou na farbu prostredia. Na sfarbenie ma vplyv aj teplota , ro?ne obdobie , intenzita osvetlenia, denna doba, ale aj jeho nalada, pohlavie a spravanie v obdobi pohlavnej aktivity, stres a ine vplyvy. [7] Zmena farby chameleona je teda skor jednym zo sposobov komunikacie. Vyjadruje aj emocie a mo?e by? cestou, ktora ma jedinca po?as dvorenia zatraktivni? u opa?neho pohlavia. [8] Rozne druhy chameleonov pou?ivaju na zmenu svojho sfarbenia rozdielne farby a ich kombinacie.

Pohlavny dimorfizmus [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlava – Chamaeleo calyptratus .

U va??iny druhov chameleonov sa vyskytuje vyrazny pohlavny dimorfizmus , samce v porovnani so samicami sa vyzna?uju va??ou pestros?ou a ?asto u viacerych druhov chameleonov maju na sebe rozne vyraznej?ie ozdoby, ako su vyrastky, goliere, rohy, alebo helma (napriklad aj chameleon jemensky , Chamaeleo calyptratus ).

Reprodukcia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mla?a Bradypodion pumilum .

Chameleony su naj?astej?ie vajcorode , niektore su vajco?ivorode .

Sami?ky vajcorodych druhov kladu vaji?ka asi po 3 – 6 ty?d?och gravidity . Zlezu zo stromov a v zavislosti od druhu chameleona vyhrabu 10 – 30 cm hlboku jamu. Na dne tejto jamy sa po?as kladenia ota?aju, po nakladeni jamu zahrabu a toto miesto opustia. Mno?stvo nakladenych vajec tie? zavisi od druhu, male druhy rodu Brookesia mo?u naklas? iba 2 – 4 vajcia, pokym Chamaeleo calyptratus doka?e naklas? a? 80 – 100 vajec, ale aj toto mno?stvo mo?e by? u tohto druhu chameleona variabilne. Doba do vyliahnutia mla?at je tie? variabilna a mo?e by? od 4 do 12 mesiacov. Inkubacia mo?e trva? aj dlh?ie, z vajec druhu Calumma parsonii sa mla?ata vyliahnu a? po 24 mesiacoch.

Vajco?ivorode chameleony (napr. Chamaeleo jacksonii ) maju obdobie gravidity okolo 5 – 6 mesiacov. Novonarodene chameleony spia obalene v priesvitnom obale, kym sa nedotknu zeme ?i konara, a vtedy sa po prebudeni poku?aju vyslobodi? z membrany. Samice vajco?ivorodych chameleonov doka?u ma? naraz 8 – 30 ?ivych mla?at.

Potrava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zaujimavy je sposob lovu chameleonovitych ja?terov. Hlavnou potravinovou zlo?kou chameleonov je rozny hmyz , hlavne kobylky ( Acrididae ), modlivky ( Mantodea ), svr?ky ( Gryllidae ), na ktory si doka?u po?ka? v stave nehybneho postoja na konari. V pripade, ?e sa ich koris? usadi v dosahu ich dlheho lepkaveho jazyka, vymr?tia ho a uctyhodnou rychlos?ou si chyteny hmyz tymto jazykom vtiahnu do papule. Va??ie druhy sa mo?u ?ivi? aj men?imi vtakmi , alebo inymi men?imi zastupcami radu ja?terotvarych .

Druhy ako su Chamaeleo calyptratus a Chamaeleo jacksonii maju ako doplnok stravy aj ?asti niektorych rastlin .

Chameleony preferuju te?ucu, da??ovu vodu pred stalymi vodnymi zdrojmi, nie je preto jednoduche ich nau?i?, aby ju v zajati konzumovali z misky.

Systematika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rody z pod?e?ade chameleony sa po slovensky volaju chameleon.

Pod?e?a? Chamaeleoninae - chameleony [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bradypodion damaranum
Bradypodion pumilum
Calumma crypticum
Chameleo parsonii
Chamaeleo calyptratus
Chamaeleo chamaeleon
Chamaeleo zeylanicus
Trioceros jacksonii
Trioceros melleri
Furcifer balteatus
Furcifer minor
Kinyongia tavetana

Pod?e?a? Brookesiinae - brukesie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Brookesia sp.
Rieppeleon brevicaudatus

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ Rivaling the World's Smallest Reptiles: Discovery of Miniaturized and Microendemic New Species of Leaf Chameleons (Brookesia) from Northern Madagascar
  2. ↑ GLAW, Frank, Vences, Miguel A Field Guide to Amphibians and Reptiles of Madagascar . 2nd edition. vyd. Koln : M. Vences & F. Glaw Verlags GbR, 1994. ISBN 3-929449-01-3 .
  3. ↑ Chameleon News, August 2004 [online]. [Cit. 2008-06-01]. Dostupne online. Archivovane 2008-01-22 z  originalu.
  4. ↑ A Lethal Lashing Tongue
  5. ↑ National Geographic. May 2007. P. 10.
  6. ↑ National Geographic Explorer (Student Magazine) - Featured Article
  7. ↑ HARRIS, Tom. How Animal Camouflage Works [online]. How Stuff Works, [cit. 2006-11-13]. Dostupne online.
  8. ↑ [1]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov Chameleon na anglickej Wikipedii a na neur?enej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).
  • Petr Ne?as: Chameleoni
Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chameleonovite&oldid=7696256 “