Britska Kolumbia
Zastava Znak
Motto : Splendor Sine Occasu (Splendour without diminishment) (Lesk bez zakalenia / Neobmedzena nadhera)
Hlavne mesto	Victoria
Najva??ie mesto	Vancouver
Najva??ia anglomeracia	Metro Vancouver
Uradny jazyk	Angli?tina ( de facto )
Vlada
Viceguverner	Janet Austin
- Premier	David Eby ( BCNDP )
Zastupenie	v Kanadskom parlamente
- Po?et miest v snemovni	42
- Po?et miest v senate	6
Vstup do konfederacie	20. jul 1871 (6. v poradi)
Rozloha	5. v poradi
- Celkova rozloha	944 735 km²
- Su?	925 186 km²
- Vodna plocha (%)	19 549 km² (2,1%)
Obyvate?stvo	3. v poradi
- Po?et obyvate?ov (2021)	5 000 879
- Hustota obyvate?ov	5,41 / km²
Hruby domaci produkt	4. v poradi
- Celkovo (2006)	192,528 [1] mld. C$
- Per capita	44 667 [2] C$ (7. v poradi)
Skratky
- Po?tova	BC
- ISO 3166-2	CA-BC
?asove pasmo	UTC -8 a -7
Predpona po?toveho kodu	V
Kvetina	Svib Nuttallov
Strom	Tuja riasnata
Vtak	Krkavec Stellerov
Webova stranka	www.gov.bc.ca

Britska Kolumbia ( angl. British Columbia [briti? k?lambi?], skr. BC, franc. la Colombie-Britannique [lakolobibritanik]) je najzapadnej?ou kanadskou provinciou , ktora je znama pre svoju prirodnu krasu, ktora sa odra?a v jej lat. motte ? Splendor sine occasu “, ktore sa da do slov. prelo?i? ako ? lesk bez zakalenia “, resp. ? neobmedzena nadhera “. ^[3] Do konfederacie bola prijata ako ?iesta 20. jula 1871 . Ma rozlohu 952 263 km² a pod?a s?itania ?udu v roce 2021 mala 5 000 879 obyvate?ov. ^[4] Divoke podmienky zapri?inili okrem ineho aj to, ?e tu na takmer milione ?tvorcovych kilometrov ?ije iba okolo 5 milionov obyvate?ov, ale v?aka nim je tato provincia hojne vyh?adavana turistami nie len pre svoje prirodne krasy, ale aj pre ?iroke mo?nosti ?portoveho vy?itia, od horolezectva a ly?ovania v Skalnatych vrchoch a v Coast Mountains, a? po vodne ?porty na tichomorskom pobre?i a v jazerach. Nad?enci pre tzv. extremne ?porty mo?u skaka? z helikoptery, alebo schadza? na raftoch mnoho rychlych a divokych riek.

Hlavnym mestom Britskej Kolumbie je Victoria , najva??im mestom je Vancouver , ktory je tie? tretim najva??im metropolitnym uzemim v Kanade. ^[5]

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Britska Kolumbia je na zapade obklopena Tichym oceanom , na severozapade americkym ?tatom Alja?ka , na severe teritoriom Yukon a Severozapadnymi teritoriami , na vychode provinciou Alberta a na juhu americkymi ?tatmi Washington , Idaho a Montana . ^[6] Su?asna ju?na hranica Britskej Kolumbie vznikla v roku 1846 podpisom Oregonskej zmluvy , aj ke? historia provincie je previazana aj s uzemim ?aleko na juhu, na hraniciach Kalifornie .

Britska Kolumbia sa rozprestiera na ploche 944 735 kilometrov ?tvorcovych, ?o je spolu pribli?ne ve?kos? Francuzska , Nemecka a Holandska . Provincia je va??ia ako cele uzemie americkych ?tatov Washington, Oregon a Kalifornia. Pobre?ie Britskej Kolumbie je dlhe 27 000 kilometrov, pri?om sa na ?om nachadzaju hlboke, strme fjordy a asi 6 000 ostrovov, z ktorych je va??ina neobyvanych. ^[7]

Hlavnym mestom Britskej Kolumbie je mesto Victoria , ktore le?i na juhovychodnom konci Vancouverovho ostrova . Mestom s najva??im po?tom obyvate?ov je Vancouver , ktory le?i na juhozapade kontinentalnej ?asti Britskej Kolumbie znamej ako Lower Mainland . Medzi ?al?ie ve?ke mesta patri Surrey , Burnaby , Coquitlam , Richmond , Delta a New Westminster v oblasti Lower Mainland, Abbotsford a Langley v udoli Fraser Valley , Nanaimo na Vancouverovom ostrove a Kelowna a Kamloops v hornatom uzemi Interior Plateau . ^[6] Prince George je najva??ie mesto v severnej ?asti provincie a mesto Vanderhoof , le?iace od neho severozapadnym smerom je geografickym stredom provincie. ^[8]

Pohorie Pobre?ne vrchy , kanadska ?as? Skalistych hor a namorna trasa Inside Passage s ve?kym mno?stvom fjordov su su?as?ou krasnej prirodnej scenerie Britskej Kolumbie, ktora stoji za trvalym rastom miestnej ekoturistiky. Provincia je zo 75 percent hornata (dosahujuc nadmorsku vy?ku vy?e 1 000 metrov), zo 65 percent zalesnena a ma iba 5 percent obrabate?nej, po?nohospodarsky vyu?ite?nej pody. ^[7] Uzemie na okoli udolia Okanagan Valley je jednym z troch v celej Kanade, kde sa dari pestovaniu vini?a.

Men?ie mesta na vidieku - Penticton , Oliver a Osoyoos maju najteplej?ie a najdlh?ie leta v Kanade, aj ke? ich teplotne rekordy prekonavaju e?te teplej?ie mesta v ka?one Fraser Canyon , Lillooet a Lytton , kde teplota v lete v popolud?aj?ich hodinach ?asto prekro?i aj 40 °C.

Va??inu zapadnej ?asti Vancouverovho ostrova a zvy?ku pobre?ia Britskej Kolumbie smerom na sever k oblasti Alaska Panhandle a na juh od polostrova Olympic po severnu Kaliforniu pokryva da??ovy prales mierneho pasma. Podobne pralesy sa nachadzaju v ?ile , na Novom Zelande , v Tasmanii a na ruskom ?alekom vychode . ?asti provincie, ktore le?ia vo va??ej vzdialenosti od pobre?ia, nie su ve?mi ovplyv?ovane Tichym oceanom. Pozostavaju z pu?tnych a ?iasto?ne vyprahnutych oblasti a? po horske pasma a ka?ony v oblasti Interior Plateau. Nieko?ko ju?ne polo?enych udoli za?iva studene zimy s nadielkou snehu spolu s udoliami v okrese Cariboo, severnej ?asti uzemia Central Interior, v ktorych panuje po?as zimy rovnako studene po?asie ako vo zvy?ku Kanady pre ich zemepisnu ?irku a nadmorsku vy?ku. Dve tretiny severnych oblasti provincie su prakticky neobyvane a bez zasahov ?loveka. Tieto oblasti su va??inou hornate, s vynimkou uzemia na vychod od Skalistych hor, kde sa v regionalnom okrese Peace River nachadza usek kanadskych prerii le?iacich v Britskej Kolumbii.

Desa? najva??ich metropolitnych oblasti v BC pod?a po?tu obyvate?ov

Metropolitna oblas?	2006	1996
Vancouver	2 116 581	1 831 665
Victoria	330 088	304 287
Kelowna	160 598	136 349
Abbotsford	159 020	136 480
Kamloops	92 882	85 407
Nanaimo	92 361	82 691
Prince George	83 225	87 731
Chilliwack	80 892	66 254
Vernon	55 418	49 701
Courtenay	49 214	46 297

Desa? najva??ich obci v BC pod?a po?tu obyvate?ov

Obec	2006	1996
Vancouver ( MV )	578 041	514 008
Surrey ( MV )	394 976	304 477
Burnaby ( MV )	202 799	179 209
Richmond ( MV )	174 461	148 867
Abbotsford	123 864	104 403
Coquitlam ( MV )	114 565	101 820
Saanich	108 265	101 388
Kelowna	106 707	89 422
Delta ( MV )	96 723	95 411
Langley ( MV )	93 726	80 179

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pred pripojenim ku konfederacii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Objav kamennych nastrojov pri rieke Beatton v blizkosti mesta Fort St. John datuje prve ?udske osidlenie Britskej Kolumbie do obdobia pred vy?e 11 500 rokmi. Populacia indianov sa roz?irila po celom regione, najma po pobre?i, kde bola najva??ia hustota domorodeho obyvate?stva v Kanade. V dobe prvych kontaktov s Europanmi ?ila viac ako polovica kanadskeho indianskeho obyvate?stva na uzemi Britskej Kolumbie.

Objavne cesty kapitana Jamesa Cooka v 70. rokoch 18. storo?ia a Georgea Vancouvera o 20 rokov neskor, spolu s ustupom ?panielov v tom istom obdobi, dali vzniknu? britskej sprave pobre?neho uzemia smerom na sever a na zapad od rieky Columbia .

V roku 1793 sa Sir Alexander Mackenzie stal prvym Europanom, ktory vykonal cestu naprie? Severnou Amerikou a? k brehom Ticheho oceanu, o ?om sved?i napis na kameni pri brehu South Bentinck Arm pri osade Bella Coola . Jeho vyprava dala teoreticky zaklad na vznik britskej zvrchovanosti nad vnutrozemim a uspech ?al?ich prieskumnikov najatych spolo?nos?ami, spracujucimi ko?u?iny viedol k zmapovaniu zna?neho mno?stva riek a horskych pasiem medzi kanadskymi preriami a pobre?im Pacifiku.

V roku 1794 sa ?panielsko vzdalo svojich narokov na cele americke pacificke pobre?ie. Tento krok otvoril cestu pre formalne naroky a kolonizaciu novych uzemi aj inymi europskymi mocnos?ami vratane Britanie, no z dovodu Napoleonskych vojen neboli nejaku dobu e?te britske naroky v tomto regione ve?mi vyrazne.

Mackenzie a ?al?i prieskumnici, medzi ktorych patrili John Finlay , Simon Fraser , Samuel Black , John Campbell a David Thompson sa primarne viac zaujimali o roz?irenie obchodu s ko?u?inami ako o politicke dosledky vyplyvajuce z prieskumu tychto oblasti. Ich uspechy v zakladani obchodnych stredisk, ?i u? pod vlajkou Severozapadnej spolo?nosti alebo Spolo?nosti Hudsonovho zalivu (HBC), viedli k vytvoreniu trvalej britskej pritomnosti v regione, ktory bol na zaklade Anglo-americkej dohody z roku 1818 pod spolo?nou spravou a vyu?itim ob?anov Spojenych ?tatov a podnikate?skych subjektov z Britanie (?o boli spolo?nosti obchodujuce s ko?u?inami). Tato spolo?na sprava sa skon?ila podpisom Oregonskej zmluvy v roku 1846 .

Niektore z obchodnych stredisk sa rozrastli do malych osad a miest. Medzi mesta v Britskej Kolumbii, ktore boli zalo?ene ako obchodne strediska patri Fort St. John (zalo?ene 1794 ), Hudson's Hope ( 1805 ), Fort Nelson ( 1805 ), Fort St. James ( 1806 ), Prince George ( 1807 ), Kamloops ( 1812 ), Fort Langley ( 1827 ), Victoria ( 1843 ), Yale ( 1848 ) a Nanaimo ( 1853 ). Medzi obchodne strediska, z ktorych sa stali mesta na uzemi dne?nych Spojenych ?tatov patri Vancouver ( Fort Vancouver ), v minulosti centrala operacii Spolo?nosti Hudsonovho zalivu v okrese Columbia District (Oregon Territory), Colville a Walla Walla .

Po zlu?eni Severozapadnej spolo?nosti a Spolo?nosti Hudsonovho zalivu v roku 1821 sa oblas? dne?nej Britskej Kolumbie rozdelila na tri oblasti s obchodovanim s ko?u?inami. Oblas? v strede a na severe bola okresom New Caledonia , ktora bola spravovana z Fort St. James. Oblas? na juh od povodia rieky Thompson a na sever od rieky Columbia patrila pod okres Columbia District , so sidlom v meste Fort Vancouver (dne?ny Vancouver v ?tate Washington). Severovychod provincie na vychod od kanadskych Skalistych hor , znamy ako Peace River Block , bol pripojeny k ove?a va??iemu okresu Athabasca District , ktory mal sidlo vo Fort Chipewyan v dne?nej provincii Alberta .

A? do roku 1849 boli tieto okresy takmer nezavislym uzemim v Britskej Severnej Amerike , de facto pod jurisdikciou spravcov HBC. No na rozdiel od Ruppertovej zeme na severe a vychode Kanady, na teritorium Britskej Kolumbie nemala HBC koncesiu, no mala zaru?eny monopol na obchodovanie s indianmi. Toto v?etko sa zmenilo po roz?ireni americkeho prieskumu smerom na zapad k Tichemu oceanu a po vzneseni narokov na uzemnu nezavislos?, najma v ju?nej oblasti okresu Columbia (na mieste dne?nych americkych ?tatov Washington a Oregon ).

V roku 1846 rozdelila uzemie Oregonska zmluva pozd?? 49. rovnobe?ky po u?inu Strait of Georgia , pri?om uzemie na juh od nej, s vynimkou Vancouverovho ostrova a suostrovia Gulf islands , pripadlo ameri?anom . V roku 1849 vznikla na Vancouverovom ostrove britska kolonia Colony of Vancouver Island , s Victoriou ako hlavnym mestom. New Caledonia na pevnine ostala pod jurisdikciou spravcov z HBC v Britskej Severnej Amerike.

Po vypuknuti Zlatej horu?ky v ka?one Fraser v roku 1858 a navalu americkych prospektorov do oblasti New Caledonia, urad kolonii formalne vyhlasil pevninsku ?as? za koloniu Colony of British Columbia , s hlavnym mestom New Westminster . V roku 1862 vypukla Sobia zlata horu?ka , ktora prinutila administrativu kolonie aby sa zad??ila pri namahavom budovani nevyhnutnej infra?truktury, ktoru si vynutila urychlena stavba novych osad a meste?iek, ako napriklad Barkervillu a Lillooetu, ktore vyrastli prakticky za noc.

Kolonia na Vancouverovom ostrove ?elila vlastnej finan?nej krize, tlak na spojenie obidvoch kolonii do jedneho celku bol nakoniec uspe?ny v roku 1866 .

Rychly rast a rozvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Konfedera?na liga, ktoru viedli Amor De Cosmos , John Robson a Robert Beaven viedla hlasy, ktore presadzovali pripojenie kolonie ku Kanade , ktora vznikla spojenim troch britskych severoamerickych kolonii v roku 1867 . Medzi faktory, ktore prispievali ku tlaku na zlu?enie s Kanadou patrila obava z anexie Spojenymi ?tatmi , narastajuci dlh sposobeny narastom populacie, potreba vladnych slu?ieb, ktore by podporovali obyvate?stvo v jeho potrebach a ekonomicky upadok, sposobeny koncom zlatej horu?ky.

Po suhlase Kanadskej vlady s roz?irenim Kanadskej pacifickej ?eleznice (CPR) do Britskej Kolumbie a s pris?ubom prevzatia dlhov kolonie, sa Britska Kolumbia 20. jula 1871 stala ?iestou provinciou, ktora sa pripojila ku Kanadskej konfederacii. Hranice provincie neboli a? do roku 1903 uplne vyty?ene, to sa zmenilo po podpisani dohody, ktorou sa vyrie?ila poloha ?tatnej hranice medzi Kanadou a USA na juhovychode Alja?ky, na uzemi znamom ako Alaska Panhandle .

Ako sa roz?iroval banicky , lesnicky , po?nohospodarsky a rybarsky priemysel v provincii, rastol aj po?et jej obyvate?ov. Stopy po banickom priemysle boli najviac vidite?ne v oblasti Boundary Country , v Slocane , v okrese West Kootenay pozd?? osady Trail , v okrese East Kootenay , v ka?one Fraser Canyon a v okrese Cariboo District . Udolie Fraser Valley prilakalo farmarov , suche travnate oblasti pri rieke Thompson a v okresoch Cariboo , Chilcotin a Okanagan zase chovate?ov dobytka a pestovate?ov ovocia. Drevoruba?i pracovali najma v hlbokych lesoch pri pobre?i oceanu.

Dokon?enie trasy Kanadskej pacifickej ?eleznice v roku 1885 bolo ve?kym impulzom pre ekonomiku Britskej Kolumbie. ?eleznica umo?nila prepravu tovaru a materialu z provincie smerom na vychod. Rozrastajuce sa mesto Granville , nachadzajuce sa pri usti fjordu Burrard Inlet , orientovane do tej doby preva?ne na drevospracujuci priemysel , bolo ur?ene za kone?nu zastavku novej ?eleznice, ?o viedlo k neskor?iemu premenovaniu mesta na Vancouver v roku 1886 . Dokon?enie vystavby pristavu Port of Vancouver bolo ?al?im podnetom k rychlemu rozvoju a za menej ako pa?desiat rokov sa mesto Vancouver stalo najva??im mestom v zapadnej Kanade, ?im prekonalo Winnipeg .

Po?as prvych desa?ro?i boli hlavnymi temami v provincii osid?ovanie pody a jej vyu?itie. Medzi ne patrilo vyvlast?ovanie indianskej pody, kontrola nad jej prirodnymi zdrojmi a obchodovanie s nimi.

Prilev novych pracovnikov ako prostriedku ku rozvoju provincie sa od za?iatku ukazal by? problematickym, Britska Kolumbia sa stala cie?om nielen pre emigrantov z Europy , ale aj ?iny a z Japonska . Prilev azijskych emigrantov narazil na vlnu odporu od va??inovych etnickych skupin obyvate?stva a viedol k natlaku (va??inou uspe?nemu) na obmedzenie prilevu azijcov do provincie, zavedenim takzvanej "dane z hlavy". Tieto nalady v spolo?nosti vyvrcholili utokmi davu proti ?inskym a japonskym pris?ahovalcom vo Vancouveri v rokoch 1887 a 1907 . V roku 1923 bola schvalenim zakona Chinese Immigration Act zakazana emigracia takmer v?etkych pris?ahovalcov z ?iny.

Provincia zatia? pokra?ovala v raste. V roku 1914 bol v meste Fort Fraser zatl?eny posledny klinec do podvalu na trase druhej transkontinentalnej ?eleznice Grand Trunk Pacific Railway , ?im sa spojili severne oblasti centralnej ?asti Britskej Kolumbie, od horskeho priesmyku Yellowhead Pass cez mesto Prince George a? po Prince Rupert , pobre?ne mesto na pobre?i Pacifiku. Tymto sa severne pobre?ie a udolie Bulkley Valley otvorilo novym ekonomickym prile?itostiam. Oblasti, ktore sa predtym takmer vylu?ne zameriavali iba na obchodovanie s ko?u?inami, sa za?ali zameriava? na drevospracujuci priemysel, farmar?enie a banictvo.

Obdobie od 20. do 40. rokov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ke? sa vratili domov mu?i bojujuci v Prvej svetovej vojne , zistili, ?e ich ?eny pomohli zavies? v provincii prohibiciu na alkoholicke napoje, v ich usili ukon?i? socialne problemy vyplyvajuce z nadmernej konzumacie tvrdeho alkoholu, ktorou bol do tej doby Vancouver a zvy?ok provincie preslaveny. Po natlaku zo strany veteranov bola prohibicia rychlo zru?ena, tak?e "vojak a pracujuci mu?" si mohol vychutna? svoj poharik, no narastajuci po?et nezamestnanych veteranov e?te zhor?oval fakt, ?e ve?a dostupnych pracovnych miest obsadili emigranti z Europy (najma z Talianska ), ?o sposobilo, ?e ve?ky po?et znechutenych veteranov vstupoval do "vojenskych" politickych stran, ktore mali obhajova? ich zaujmy. Tieto politicke strany a zoskupenia tvorili zaklad roztrie?teneho robotnickeho politickeho spektra, ktore sa stalo ?ivnou podou pre rozne extremisticke ?avicove a pravicove politicke strany, vratane tych, ktore neskor zformovali British Columbia New Democratic Party a British Columbia Social Credit Party .

Zavedenie prohibicie na alkoholicke napoje v Spojenych ?tatoch vytvorilo v Kanade nove pracovne prile?itosti, ke??e ve?a ?udi na?lo uplatnenie, ?i len profitovalo, z pa?ovania alkoholu cez hranice do USA. Tejto "piratskej ekonomike" sa da pripisa? ve?ka ?as? rozvoja a prosperity Vancouveru v 20. rokoch, aj ke? pokra?oval aj rast drevospracujuceho priemyslu, rybar?enia a banictva.

Po zru?eni prohibicie v Spojenych ?tatoch a vypuknuti Ve?kej hospodarskej krizy sa provincia za?ala potyka? s ekonomickym upadkom. Do Vancouveru sa za?ali hrnu? desa?tisice mu?ov z chladnej?ich ?asti Kanady, ktori vytvorili ve?ke komunity mestskej chudiny a bezdomovcov pozd?? zalivu False Creek a ?eleznice pri fjorde Burrard Inlet , vratane starej trasy ?eleznice, ktora viedla priamo cez stred mesta (na rohu ulic Hastings a Carrall). Tieto ?a?ke ?asy viedli k intenzivnym snaham o politicku organizaciu, k nepokojom, ako napriklad k obsadeniu budovy hlavnej po?ty, ktore bolo nasilne potla?ene policiou a aj k vyhlaseniu stanneho prava v pristavnych dokoch po dobu takmer troch rokov.

Vo Vancouveri sa sformovalo ?trajkujuce zoskupenie On-to-Ottawa Trek , ktore obsadilo vlak a malo v umysle s nim odcestova? na vychod do kanadskeho hlavneho mesta Ottawy , kde chceli prednies? svoje po?iadavky. Pri meste Mission bol vlak zastaveny Gatlingovym gu?ometom , ktory bol rozlo?eny ponad ?elezni?nu tra?. V?etci mu?i vo vlaku boli zatknuti a po?as trvania hospodarskej krizy umiestneni v pracovnych taboroch.

Pred koncom 30. rokov sa za?ali objavova? prve znamky ekonomickeho o?ivenia, no bolo to vypuknutie Druhej svetovej vojny , ktore vyvolalo transformaciu narodnej ekonomiky a ukon?ilo ?a?ke ?asy hospodarskej krizy. Z dovodu vojnoveho usilia sa ?eny zapojili do pracovneho procesu ako nikdy predtym.

Britska Kolumbia dlho ?a?ila zo svojej polohy pri pobre?i Pacifiku , v?aka ?omu mala blizke vz?ahy s vychodnou Aziou . No tento jav niekedy sposoboval aj napatie medzi kulturami, ktore niekedy vyustilo k prejavom nepriate?stva vo?i pris?ahovalcom z Azie. Najviac sa to prejavilo po?as Druhej svetovej vojny, ke? bol ve?ky po?et obyvate?ov Britskej Kolumbie japonskeho povodu vys?ahovany zo svojich domovov a internovany vo vnutrozemi provincie v interna?nych taboroch . Napriek tomuto negativnemu javu bol v provincii historicky ve?ky po?et zmie?anych man?elstiev a inych prikladov spoluprace a integracie medzi roznymi kulturnymi a rasovymi skupinami obyvate?stva.

Obnovenie rastu: Koalicia a povojnovy rozvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as Druhej svetovej vojny sa hlavne liberalne a konzervativne politicke strany v Britskej Kolumbii zjednotili vo formalnej koali?ne vlade pod vedenim noveho vodcu liberalov Johna Harta , ktory nahradil Duffa Pattulla , ktoremu sa vo vo?bach v roku 1941 nepodarilo ziska? va??inu a sformova? koaliciu s konzervativcami. Aj ke? 14 kresiel (z celkovo 48), ktore ziskala CFF , plus jeden radikalny nezavisly, bolo ?aleko od toho, aby sformovali vladu a ich popularita medzi obyvate?stvom prestavovala menej ako tretinu hlasov, hlavnym dovodom na vznik koalicie, bolo zabrani? CFF dosta? sa k moci.

Hart bol znovuzvoleny v roku 1945 a povojnova situacia si vy?iadala vznik serie novych projektov, zameranych na roz?irovanie infra?truktury, najma na dokon?enie dia?nice Highway 97 , severne od mesta Prince George a? po Peace River Block. Tento usek sa dnes nazyva John Hart Highway.

V roku 1946 zvy?ky koalicie prevzal Byron Ingemar Johnson . Vo vo?bach v roku 1949 ziskal najvy??i po?et voli?skych hlasov v historii provincie, vy?e 61 percent. Za jeho vi?azstvom, napriek zvy?ujucim sa obvineniam z korupcie a zneu?ivania moci stali vydavkove programy a projekty. Po?as jeho vlady sa pokra?ovalo v roz?irovani infra?truktury a po dohode so spolo?nos?ou Alcan bola postavena vodna elektrare? a hlinikare? Kemano - Kitimat . Johnson si ziskal popularitu po?as jeho usilia o obnovu udolia Fraser Valley, ktore v roku 1948 postihla povode?, ktora bola ve?kym uderom pre region a ekonomiku provincie.

Narastajuce dokazy korupcie viedli v roku 1951 lidra konzervativcov Royala Maitlanda k vystupeniu jeho strany z koalicie. Po vo?bach v roku 1952 sa premierom men?inovej vlady s podporou liberalov a konzervativcov stal W. A. C. Bennett , lider British Columbia Social Credit Party . Bennett za?al so seriou fi?kalnych reforiem, s novou populistickou agendou a s vyznamnym rozvojom. Tym si polo?il zaklad pre vo?by v roku 1953 , v ktorych sa mu podarilo ziska? 38 percent hlasov voli?ov a va??inu v parlamente Britskej Kolumbie.

Rast podielu vlady v ekonomike [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vo?bach v roku 1953 za?ila Britska Kolumbia fazu rychleho ekonomickeho rastu. Bennett a jeho strana spravovali provinciu viac ako 20 rokov, po?as ktorych vlada za?ala s ambicioznym programom rozvoja infra?truktury, ktory poha?al masivny ekonomicky rozvoj lesohospodarstva , banictva a energetickeho sektoru.

Po?as tychto dvoch dekad vlada Britskej Kolumbie znarodnila spolo?nosti British Columbia Electric a British Columbia Power Company, spolu s ?al?imi men?imi energetickymi spolo?nos?ami a premenovala ich na BC Hydro . Koncom 60. rokov bolo postavenych, alebo vo vystavbe nieko?ko ve?kych priehrad v povodi riek Peace , Columbia a Nechako . Medzi Kanadou a Spojenymi ?tatmi boli uzatvorene ve?ke zmluvy o predaji elektriny, ako napriklad Columbia River Treaty . Ekonomika provincie bola tie? poha?ana bezprecedentnym rastom lesohospodarskeho sektora a tie? ?a?bou ropy a zemneho plynu na severovychode provincie.

50. a 60. roky sa tie? niesli v znameni rozvoja dopravnej infra?truktury Britskej Kolumbie. V roku 1960 zalo?ila vlada kra?ovsku korporaciu BC Ferries , za u?elom namorneho roz?irenia systemu dia?nic v provincii. Tento system sa vylep?il a roz?iril vystavbou novych dia?nic a mostov a roz?irenim existujucich dia?nic a rychlostnych ciest .

V rokoch po skon?eni Druhej svetovej vojny sa Vancouver a Victoria stali kulturnymi centrami basnikov , spisovate?ov , umelcov , hudobnikov , tane?nikov a hercov , ktorych prilakala nadherna okolita priroda a mierne podnebie. Tieto mesta sa stali atraktivnymi aj pre akademikov , komentatorov politickeho diania a myslite?ov . V ekonomike provincie hrala dole?itu ulohu aj turistika . Vzostup japonskej ekonomiky a ?al?ich ekonomik v Pacifiku bol ve?kym impulzom aj pre ekonomiku Britskej Kolumbie.

Z politickeho a socialneho h?adiska priniesli 60. roky obdobie zvy?eneho socialneho napatia. Napatie medzi ?avicou a pravicou, ktore v provincii pretrvavalo od konca Ve?kej hospodarskej krizy sa vyostrilo, ke? sa takzvane ?kapitalisticke“ strany (ktore podporovali vo?ny trh) sformovali do koalicie, ktoru reprezentovala British Columbia Social Credit Party , proti ktorej stala v opozicii socialnodemokraticka New Democratic Party , nastupca po Co-operative Commonwealth Federation .

Tak ako rozkvitala ekonomika provincie, rastlo aj napatie v robotnickom hnuti. Napatie stuplo aj po prichode hnutia Hippies , ktoreho centrami boli Vancouver a Nanaimo . Konflikt medzi privr?encami hnutia Hippies a starostom Vancouveru Tomom Campbellom sa stal legendarnym a v roku 1971 vyustil do takzvanych nepokojov v Gastowne . Koncom 60. rokov sa socialne nepokoje a sklamanie z narastania status quo podpisali na tom, ?e Bennettove uspechy u? nemohli zastavi? jeho narastajucu nepopularitu.

Britska Kolumbia v 70. a 80. rokoch [ upravi? | upravi? zdroj ]

27. augusta 1969 bola BC Social Credit Party vo vo?bach znovuzvolena. Toto volebne obdobie bolo pre W. A. C. Bennetta poslednym. Na za?iatku 70. rokov bola ekonomika Britskej Kolumbie posilnena narastajucimi cenami uhlia a kratenim vydavkov v lesohospodarskom sektore. No BC Hydro zaznamenala prvu stratu, ?o bolo za?iatkom konca pre Bennetta a jeho stranu BC Social Credit Party.

Po vo?bach v auguste 1972 ju vystriedala vlada NDP na ?ele s Daveom Barrettom . Po?as jeho trojro?nej vlady sa ve?ky rozpo?tovy prebytok rychlo zmenil na deficit, aj ke? zmeny v u?tovnom systeme nazna?ovali, ?e ?as? deficitu by sa dala pripisa? aj predchadzajucej vlade. Tisicd?ove obdobie jeho vlady prinieslo nieko?ko ve?kych zmien, medzi ktore patrilo vytvorenie Agricultural Land Reserve , zameranej na ochranu po?nohospodarskej pody pred jej zastavanim a vznik pois?ovne Insurance Corporation of British Columbia (ICBC), kra?ovskej korporacie obvi?ovanej z monopolu na zakladne poistenie automobilov.

Nazory, ?e vlada pristupuje k reformam bu? ve?mi laxne, alebo naopak zasahuje nimi a? prili? ?aleko sa e?te posilnili po narastajucich ?trajkoch, ktore viedli k zosadeniu NDP vo vo?bach v roku 1975 . BC Social Credit Party, pod vedenim Billa Bennetta , syna W. A. C. Bennetta sa po nich vratila k moci.

Pod vedenim vlady mladeho Bennetta dokon?ila provincia nieko?ko projektov, medzi ktore patrila vystavba dia?nice Coquihalla Highway a usporiadanie svetovej vystavy Expo 86 vo Vancouveri.

Projekt vystavby dia?nice Coquihalla Highway sa stal predmetom ve?keho ?kandalu, ke? sa zistilo, ?e premierov brat kupil e?te pred verejnym oznamenim kone?nej trasy dia?nice ve?ke pozemky, cez ktore mala tato dia?nica smerova?. No BC Social Credit Party bola vo vo?bach v roku 1979 pod Bennettovym vedenim znovuzvolena, pri?om on sam viedol stranu a? do roku 1986 .

Potom, ?o provincia za?ala za?iva? obdobie trvalej recesie , zaviedla vlada program fi?kalnych ?krtov a obmedzeni. Tento krok vyvolal odozvu, ke? sa v roku 1983 zformovalo protestne hnutie Solidarity Crisis . Jeho ?lenmi boli zastupcovia odborov a roznych skupin obyvate?stva. Desa?tisice z nich sa zu?astnilo na demon?traciach a celkova nalada v spolo?nosti bola taka, ?e sa vo v?eobecnosti verilo, ?e nevyhnutnym sa stane vyhlasenie generalneho ?trajku, kym vlada neustupi zo svojej politiky ve?kych ?krtov v rozpo?te. Hnutie sa rozpadlo, ke? bola dosiahnuta dohoda medzi vodcom odborov a prezidentom IWA Jackom Munrom a premierom Bennettom.

Novym premierom a vodcom BC Social Credit Party sa v roku 1986 stal Bill Vander Zalm , ktoremu sa podarilo privies? stranu k vi?azstvu v tom istom roku. Vander Zalm sa neskor zaplietol do ?kandalu s predajom holandskeho kulturneho zabavneho parku Fantasy Gardens Taiwanskemu majite?ovi siete kasin Tanovi Yuovi . Objavili sa aj podozrenia o Yuovom vplyve na vladu pri jeho ziskavani bankovej licencie. Tieto ?kandaly sposobili, ?e Vander Zalm rezignoval na spoj post a novym premierom sa stala Rita Johnstonova .

V roku 1988 sa David See-Chai Lam stal 25. generalnym guvernerom Britskej Kolumbie a prvym generalnym guvernerom ?inskeho povodu.

Britska Kolumbia od 90. rokov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rita Johnstonova prehrala vo?by v roku 1991 , pri?om vi?azom sa stala NDP vod vedenim Mikea Harcourta , byvaleho starostu Vancouveru. Aj ke? vytvaranie novych parkov a chranenych uzemi bolo medzi verejnos?ou popularne a pomohlo roz?irujucemu sa turistickemu sektoru, ekonomika stale zapasila s recesiou. Harcourt rezignoval na svoj post, ke? sa prevalil Bingogate , ?al?i politicky ?kandal, ktory sa tykal tunelovania charitativnej loterie, ktorej finan?ne prostriedky boli zneu?ite na financovanie premierovej strany. Hartcourt nebol sice priamo do celej kauzy zapojeny, no napriek tomu podal demisiu.

Za noveho lidra strany bol vybrany Glen Clark , byvaly prezident odborov BC Federation of Labour , ktoremu sa podarilo vyhra? vo?by aj v roku 1996 . Po?as jeho vlad sa zvy?ila nezamestnanos? a vy?ka dani, pri?om k?u?ove odvetvia priemyslu ?ivorili, ?o sa odrazilo na nizkom ekonomickom raste. Jeho stranou otriaslo viacero ?kandalov, medzi najznamej?ie patril Fast Ferry Scandal , ktory sa tykal zameru provincie vybudova? v Britskej Kolumbii lodiarsky priemysel. Obvinenie, ?e premier obdr?al slu?bu za udelenie hra?skej licencie viedli k jeho rezignacii na post premiera.

Jeho nastupcom na poste premiera sa stal Dan Miller , ktoreho neskor vystriedal Ujjal Dosanjh . No pre Dosanjha a celu NDP u? bolo prili? neskoro na to, aby zachranili stranu od drvivej pora?ky v ?al?ich vo?bach.

Po vo?bach v roku 2001 sa stal premierom provincie Gordon Campbell z BC Liberal Party, ke? sa mu podarilo ziska? 77 zo 79 parlamentnych kresiel. Campbell spustil nieko?ko reforiem, medzi ktore patrilo zru?enie projektu vystavby "rychlych trajektov", zni?enie dani z prijmu a predaj ?eleznice BC Rail do ruk CN Rail (?o vyvolalo ?al?i ?kandal).

Campbell sa tie? dostal do nelichotivej pozicie, ke? ho po?as jeho dovolenky na Havaji zatkla miestna policia za riadenie auta v opilosti. No aj napriek tomu sa Campbellovi podarilo so svojou stranou vyhra? aj vo vo?bach v roku 2005 , ?im sa po viac ako dekade stal prvym premierom, ktory dovladol bez rezignacie a? do konca svojho volebneho obdobia a prvym premierom od ery Billa Bennetta, ktoremu sa podarilo znovuzvolenie do uradu premiera. Campbellovej vlade sa uspe?ne podarilo prinies? XXI. Zimne olympijske hry do Vancouveru, kde sa uskuto?nia v roku 2010 . Ekonomika Britskej Kolumbie sa po?as jeho vlady zna?ne zlep?ila, aj v?aka o?iveniu na medzinarodnych trhoch.

Britsku Kolumbiu tie? zna?ne ovplyvnili demograficke zmeny v Kanade a na celom svete. Vancouver a v men?ej miere aj niektore ?al?ie oblasti Britskej Kolumbie sa stali hlavnym cie?om pre ve?ky po?et emigrantov z Hongkongu , ktori byvalu britsku koloniu opustili, ?i u? do?asne, alebo natrvalo, pred jej pripojenim k ?ine .

Britska Kolumbia sa stala cie?ovym miestom aj pre obyvate?ov zo zvy?ku Kanady, v dosledku ?oho jej narastol po?et obyvate?stva z 10 % kanadskej populacie v roku 1971 na 13 % v roku 2006 . Medzi dovody, pre ktore sa stala vyh?adavanou patri jej nadherna priroda, mierne podnebie a uvo?neny ?ivotny ?tyl. Medzi ve?ku demograficku zmenu patri aj s?ahovanie obyvate?stva z vidieckych do mestskych oblasti, najma na Lower Mainland . Tento trend sa sice v?aka vylep?enym ekonomickym vyhliadkam v poslednych rokoch spomalil, no v metropolitnej oblasti Metro Vancouver v su?asnosti byva 52 % populacie.

150. vyro?ie Britskej Kolumbie (2008) [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2008 oslavovala Britska Kolumbia 150. vyro?ie svojho vzniku ako kra?ovskej kolonie (presnej?ie povedane, i?lo o vyro?ie pevninskej ?asti Britskej Kolumbie). V tu istu dobu oslavovalo aj hlavne mesto provincie Victoria 165. vyro?ie svojho vzniku, ako v minulosti oddelenej kra?ovskej kolonie Colony of Vancouver Island . 4. augusta 2008 sa hlavne oslavy odohrali v priestoroch pred budovou parlamentu Britskej Kolumbie vo Victorii. Zu?astnilo sa ich pribli?ne 40 000 ?udi, vratane premiera provincie Gordona Campbella , kanadskeho ministerskeho predsedu Stephena Harpera a ?al?ich.

Sarah McLachlanova , Burton Cummings , Colin James a Leslie Feistova nasledne odohrali koncert pre nav?tevnikov zadarmo.

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Populacia Britskej Kolumbie od roku 1851 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rok	Populacia	Zmena za 5 rokov v %	Zmena za 10 rokov v %	Poradie
1851	55 000	-	-	6
1861	51 524	-	-6,3	6
1871	36 247	-	-35,3	7
1881	49 459	-	36,4	8
1891	98 173	-	98,5	8
1901	178 657	-	82,0	6
1911	392 480	-	119,7	6
1921	524 582	-	33,7	6
1931	694 263	-	32,3	6
1941	817 861	-	17,8	6
1951	1 165 210	-	42,5	3
1956	1 398 464	20,0	-	3
1961	1 629 082	16,5	39,8	3
1966	1 873 674	15,0	34,0	3
1971	2 184 620	16,6	34,1	3
1976	2 466 610	12,9	31,6	3
1981	2 744 467	11,3	25,6	3
1986	2 883 370	5,1	16,9	3
1991	3 282 061	13,8	19,6	3
1996	3 724 500	13,5	29,2	3
2001	3 907 738	4,9	19,1	3
2006	4 113 487	5,3	10,4	3

Zdroj: Kanadsky ?tatisticky urad

Nabo?enstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nabo?enske skupiny v Britskej Kolumbii (BC) (1991 & 2001) a v Kanade (2001)

	1991 BC %	2001 BC %	2001 Kanada %	2001 BC po?et	poznamka
Celkova populacia	100%	100%	100%	3 868 875
Celkom kres?anov	64,3%	55,7%	77%	2 124 615
Protestanti	41,9%	31,4%	29%	1 213 295
Katolici	18,3%	17,2%	44%	675 320	vratane Rimskokatolickej cirkvi, Vychodnej katolickej cirkvi, Po?skej narodnej katolickej cirkvi a Starokatolickej cirkvi
Pravoslavni	0,7%	0,9%	2%	35 655
Kres?ania	2,7%	5,2%	3%	200 345	obsahuje va??inou iba udaj ?Kres?an“, bez ?al?ich udajov
Sikhovia	2,3%	3,5%	6%	450 310
Buddhisti	1,1%	2,2%	1%	85 540
Muslimovia	0,8%	1,5%	2%	56 220
Hinduisti	0,6%	0,8%	1%	31 500
?idia	0,5%	0,5%	1%	21 230
Vychodne nabo?enstva		0,3%	0,1%	9 970	obsahuje bahaizmus , Eckankar, d?inizmus , ?intoizmus , taoizmus , zoroastrizmus a vychodne nabo?enstva
Ostatne nabo?enstva a sekty		0,4%	0,2%	16 205	obsahuje Indiansku vieru, paganizmus , kult Wicca , scientologiu , panteizmus , rastafarianstvo , New Age, gnosticizmus , satanizmus a pod.
Bez nabo?enskej prislu?nosti	30,0%	35,9%	17%	1 388 300	obsahuje Agnosticizmus, Ateizmus, Humanizmus, bez nabo?enstva a ?al?ie odpovede, ako Darvinizmus a pod.

Zdroj: Kanadsky ?tatisticky urad

Etnicke skupiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poznamka: Nasledujuca ?tatistika obsahuje obidva druhy odpovedi, jednu (napr. ?Nemec“), alebo viacero (napr. s?asti ??i?an“, s?asti ?Angli?an“) po?as s?itania ?udu v roku 2001, z tohto dovodu nedosahuje v celkovom su?te 100 %. Takisto odpove? "Kana?an" sa nevz?ahuje na ?iadnu etnicku skupinu, ?i rozdelenie pod?a rasoveho povodu.

Etnicky povod	Populacia	Percento
Angli?ania	1 144 335	25,58%
Kana?ania	939 460	24,28%
?koti	748 905	19,36%
Iri	562 895	14,55%
Nemci	500 675	12,94%
?i?ania	373 830	9,66%
Francuzi	331 535	8,57%
Indovia	183 650	4,75%
Holan?ania	180 635	4,67%
Ukrajinci	178 880	4,62%
Severoamericki indiani	175 085	4,53%
Taliani	126 420	3,27%
Nori	112 045	2,90%
Poliaci	107 340	2,77%
?vedi	89 630	2,32%
Walesania	86 710	2,24%
Rusi	86 110	2,23%
Filipinci	69 345	1,79%
Ameri?ania	59 075	1,53%
Dani	49 685	1,28%
Indiani z kme?a Metis	45 455	1,17%
Ma?ari	43 515	1,12%

Zdroj: Kanadsky ?tatisticky urad

Britska Kolumbia ma ve?mi etnicky zmie?anu populaciu, v ktorej ve?ky po?et emigrantov ?ije v provincii 30 rokov a menej. Azijci su najva??ou vidite?nou pris?ahovaleckou komunitou, ke??e v oblasti Lower Mainland ?iju vo ve?kych mestach po?etne ?inske , japonske , filipinske a korejske komunity. V meste Surrey a v oblastiach byvaleho mesta South Vancouver ?ije tie? ve?ka komunita Sikhov .

Politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Viceguverner Britskej Kolumbie Steven Point je reprezentantom kra?ovnej v provincii Britska Kolumbia. Po?as jeho nepritomnosti mo?e federalny kabinet vymenova? spravcu, ktory bude vykonava? v?etky jeho povinnosti v urade. V praxi je nim va??inou sudca najvy??ieho sudu Britskej Kolumbie.

Britska Kolumbia ma 87-?lenne zakonodarne zhroma?denie, ktore sa voli va??inovym volebnym systemom. V poslednych rokoch sa za?ali objavova? navrhy na zmenu tohto systemu.

V su?asnosti v provincii vladne British Columbia New Democratic Party pod vedenim premiera Johna Horgana . Byvaly premier Gordon Campbell v roku 2001 zaznamenal najva??ie volebne vi?azstvo v historii provincie (77 zo 79 kresiel v parlamente), no po vo?bach v roku 2005 sa legislativa viac rozdelila medzi liberalov a ?lenov socialnodemokratickej British Columbia New Democratic Party (NDP). V poslednych rokoch je s dvojcifernou podporou na vzostupe strana zelenych Green Party of British Columbia , ktorym sa podarilo ziska? 3 miesta v parlamente v r.2017.

British Columbia Liberal Party nie je v pribuzenskom vz?ahu s federalnou Liberal Party a nezdie?a ani jej politicke postoje. BC Liberal Party je skor koaliciou stran z byvalej Social Credit Party, federalnych liberalov a konzervativcov a ?udi, ktori podporuju stredoprave strany.

Pred vzostupom liberalov bola hlavnou stredopravou politickou stranou v provincii British Columbia Social Credit Party , ktora jej vladla takmer 40 rokov. Okrem kratkeho obdobia rokov 1972?1975, ke? vladla NDP, boli stredoprave vlady British Columbia Liberal Party spolu so su?asnymi de facto nastupcami v British Columbia Liberal Party u moci poslednych 55 rokov. ?al?ie vo?by sa budu kona? v oktobri 2021.

Britska Kolumbia je znama svojimi politicky aktivnymi odbormi , ktore tradi?ne podporuju socialnych demokratov z NDP.

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ekonomike Britskej Kolumbie dominuje spracovanie prirodnych zdrojov, primarne lesohospodarsky priemysel so zvy?ujucim sa vyznamom banickeho priemyslu . Zatia? ?o po?et pracovnych miest v sektore zdrojov sustavne klesa, v su?asnosti je miera nezamestnanosti na 4,5 %, ?o je najni??ia hodnota za poslednych 30 rokov. Nove pracovne miesta vznikaju v stavebnictve a v sektore slu?ieb. Region Vancouveru ma po mestach Los Angeles a New York treti najva??i filmovy priemysel v Severnej Amerike.

Dejiny ekonomiky v Britskej Kolumbii su opakovanim dramatickych vzostupov a padov, ktore ovplyv?ovali politiku, kulturu a podnikate?ske prostredie v provincii.

Hlavni zamestnavatelia (?iasto?ny zoznam):

• BC Transit
• Jim Pattison Group , tretia najva??ia sukromna spolo?nos? v Kanade
• Telus
• Kanadska vlada , rozne ministerstva a agentury
• Vlada provincie Britska Kolumbia , rozne ministerstva a agentury
• Mestske samospravy , rozne mesta, meste?ka a osady
• Spolo?nos? Hudsonovho zalivu , najva??ia sukromna spolo?nos? v Kanade
• University of British Columbia
• Simon Fraser University
• University of Victoria
• University of Northern British Columbia
• Malaspina University College
• Camosun College
• Kwantlen College
• Royal Roads University
• Rogers Communications
• Canwest Global
• Bell Mobility
• FIDO
• CBC
• CTV
• Insurance Corporation of British Columbia
• BC Ferries
• Royal Bank of Canada
• Toronto Dominion Bank
• Scotiabank
• Bank of Montreal
• Canadian Imperial Bank of Commerce
• Coast Capital Savings
• Vancouver City Savings Credit Union
• Canada Post
• Safeway
• Thrifty Foods / Sobey's
• Real Canadian Wholesale Club / Real Canadian Superstore / Loblaw Companies Limited
• Wal-Mart
• Future Shop
• A&B Sound
• Canadian Tire Corporation
• London Drugs
• Costco
• Fairway Market
• Home Depot
• Rona
• Shopper's Drug Mart
• Pharmasave
• People's Drug Mart
• ESSO
• Chevron
• Petro Canada
• SHELL Canada Products
• Black Press
• Mohawk Oil Company Limited
• BC Hydro

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny dopravy v provincii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Doprava zohrala v historii provincie vyznamnu rolu. Skaliste hory a horske pasma, nachadzajuce sa od nich zapadnym smerom predstavovali ve?ku preka?ku pre cestovanie, a? kym nebola v roku 1885 dokon?ena vystavba transkontinentalnej ?eleznice .

Cesta prvych prieskumnikov a obchodnikov s ko?u?inami viedla cez ka?on Peace River Canyon, veduci skrz Skaliste hory. Takmer v?etka preprava tovaru a osob z a do provincie sa uskuto??ovala cez Tichy ocean , najma cez pristavy v mestach Victoria a New Westminster .

A? do 30. rokov prestavovala ?eleznica jedine spojenie Britskej Kolumbie so zvy?nymi ?as?ami Kanady, pri?om motoristi museli na cestu pou?iva? trasu po Spojenych ?tatoch. Po dokon?eni dia?nice Crowsnest Pass Highway v roku 1932 a neskor aj transkontinentalnej, 10 781 km dlhej Trans-Canada Highway , dokon?enej v roku 1971 , sa doprava po cestach stala najpreferovanej?im sposobom cestovania do a zo zvy?ku krajiny.

Cesty a dia?nice [ upravi? | upravi? zdroj ]

Z dovodu jej ve?kosti a ?lenitosti jej terenu si spojenie v?etkych miest vy?iadalo vybudovanie tisicov kilometrov dia?nic. Udr?ba siete ciest bola a? do 50. a 60. rokov v zlom stave, potom do?lo k obratu.

V su?asnosti sa sie? dia?nic nachadza v oblasti Lower Mainland a Central Interior , pri?om zvy?ok provincie je dostupny po sieti dobre udr?iavanych dvojprudovych rychlostnych ciest. Vystavba a udr?ba dia?nic patri pod spravu vlady Britskej Kolumbie.

Zo Skalistych hor vedu do zvy?nych oblasti Kanady ?tyri hlavne cesty. Z juhu na sever to su: Crowsnest Pass Highway , iduca cez Sparwood , Trans-Canada Highway , iduca cez narodny park Banff , Yellowhead Highway , iduca cez narodny park Jasper a Highway 2 , iduca cez Dawson Creek . V provincii je tie? nieko?ko dia?nic, ktore smeruju do americkych ?tatov Washington , Idaho a Montana . Najdlh?ou dia?nicou je Highway 97 , dlha 2081 km, ktora smeruje z kanadsko-americkej hranice v Osoyoos na sever ku jazeru Watson Lake v Yukone .

Verejna doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pred rokom 1978 spravovala verejnu dopravu BC Hydro , elektrarenska spolo?nos?, patriaca provincii. Neskor provincia zalo?ila spolo?nos? BC Transit , ktora spravuje a zabezpe?uje v?etku verejnu dopravu v provincii. V roku 1998 vznikol TransLink , nezavisla spolo?nos? zabezpe?ujuca verejnu hromadnu dopravu v regionalnom okrese Metro Vancouver .

Vozovy park verejnej hromadnej dopravy v Britskej Kolumbii pozostava najma z dieselovych autobusov , mesto Vancouver ma okrem nich aj trolejbusy . TransLink spravuje sie? nadzemneho metra SkyTrain , ktore spaja mesta Vancouver, Burnaby , New Westminster a Surrey . Metro sa 17. augusta 2009 roz?irilo dokon?enim trasy Canada Line aj na juh do Richmondu a po dokon?eni planovanej trasy Evergreen Line sa roz?iri aj na vychod do miest Coquitlam a Port Moody .

?eleznica [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dokon?enie vystavby Kanadskej pacifickej ?eleznice (CPR) v roku 1885 bolo podmienkou pripojenia provincie ku Kanadskej konfederacii . V nasledujucich desa?ro?iach sa v provincii pokra?ovalo s roz?irovanim ?elezni?nej siete, ktora sa stala hlavnym sposobom dopravy, a? kym sa v 50. rokoch 20. storo?ia neza?alo s roz?irovanim a zdokona?ovanim dia?ni?neho systemu v Britskej Kolumbii.

Okrem CPR boli postavene ?al?ie ?elezni?ne trate. Dve hlavne trasy veduce cez priesmyk Yellowhead Pass spojili tra? CPR s tra?ou Grand Trunk Pacific , s kone?nou zastavkou v meste Prince Rupert a s Canadian National Railway (CNR), s kone?nou zastavkou vo Vancouveri. Na nich sa napojila tra? Pacific Great Eastern (PGE), ktora viedla severoju?nym smerom medzi mestami v oblasti Central Interior a pobre?im. PGE (neskor znama ako British Columbia Railway, v su?asnosti vo vlastnictve CNR) spajala mesta Fort St. James , Fort Nelson a Tumbler Ridge s byvalym mestom North Vancouver .

?eleznica E&N Railway , premenovana na Southern Railway of Vancouver Island obsluhuje komer?ne a dopravne slu?by pre pasa?ierov na Vancouverovom ostrove vlastnenim ?elezni?nych trati. Prepravu cestujucich na Vancouverov ostrov poskytuje VIA Rail Canada .

Doprava po vode [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1960 bola zalo?ena BC Ferries , kra?ovska korporacia, ktora zais?ovala prepravu pasa?ierov a ich motorovych vozidiel trajektami medzi Vancouverovym ostrovom a oblas?ou Lower Mainland , ako lacnej?ia alternativa ku slu?bam ?eleznice CPR.

V su?asnosti prepravuje ?udi, motorove vozidla a tovar na 25 trasach, ktore spajaju ostrovy v Britskej Kolumbii so sebou navzajom a s pevninou. Prepravu trajektom do americkeho ?tatu Washington zais?uje Washington State Ferries (medzi Sidney a Anacortes ) a Black Ball Transport (medzi Victoriou a Port Angeles ). Prepravu trajektami na vnutrozemskych riekach a jazerach zais?uje vlada provincie.

Komer?na preprava zaoceanskeho tovaru hra v ekonomike provincie tie? dole?itu ulohu. Najva??ie pristavy su v mestach Vancouver, v Roberts Bank (pri Tsawwassene ), Prince Rupert a vo Victorii. Zpomedzi nich je najdole?itej?im Port of Vancouver , ktory je najva??im pristavom v Kanade a najviac diverzifikovanym pristavom v Severnej Amerike. Mesta Vancouver, Victoria a Prince Rupert su tie? hlavnymi pristavmi pre vyletne lode.

V roku 2007 bol v meste Prince Rupert otvoreny ve?ky namorny kontajnerovy pristav s vnutrozemskym prekladiskom v Prince Rupert Port Authority .

Letecka doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po celej Britskej Kolumbii sa nachadza viac ako 200 letisk . Medzi najva??ie patria medzinarodne letiska Vancouver International Airport (YVR), Victoria International Airport (YYJ), Kelowna International Airport (YLW) a Prince George International Airport (YXS). Vancouver International Airport je druhe najru?nej?ie letisko v Kanade, ktore v roku 2007 prepravilo viac ako 17,5 milionov cestujucich, letiska v Kelowne a vo Victorii prepravili v tom istom roku vy?e milion cestujucich.

Parky a chranene uzemia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V provincii je 14 ur?enych parkov a chranenych oblasti, 141 ekologickych rezervacii, 35 provin?nych namornych parkov, 7 oblasti kulturneho dedi?stva, 6 narodnych historickych miest, 4 narodne parky a 3 narodne rezervacie. 12,5 % (114 000 km ² ) uzemia provincie je v su?asnosti chranenym uzemim.

V Britskej Kolumbii sa nachadza 7 kanadskych narodnych parkov:

• Glacier National Park
• Gulf Islands National Park Reserve
• Gwaii Haanas National Park Reserve and Haida Heritage Site
• Kootenay National Park
• Mount Revelstoke National Park
• Pacific Rim National Park Reserve
• Yoho National Park

V Britskej Kolumbii je tie? ve?ka sie? provin?nych parkov, ktore spravuje BC Parks z ministerstva ?ivotneho prostredia. Sie? provin?nych parkov v Britskej Kolumbii je druha najva??ia sie? parkov v Kanade (najva??ou je sie? kanadskych narodnych parkov).

Okrem tychto oblasti je e?te 4,7 miliona hektarov obrabate?nej pody chranenych v systeme Agricultural Land Reserve .

Miesta na oddych [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obdarovana svojim hornatym terenom, pobre?im a svojimi riekami, jazerami a lesmi, bola Britska Kolumbia dlho vyh?adavanym cie?om pre ?udi, ktori sa chceli venova? turistike , stanovaniu v prirode, horolezectvu , lovu na divu zver a rybar?eniu .

Na ve?a miestach sa daju vykonava? motorizovane a nemotorizovane vodne ?porty . Vo fjordoch pri pobre?i Britskej Kolumbie je ve?a vhodnych miest na kajakovanie . Splavovanie pereji a kajakovanie je popularne na ve?kom po?te vnutrozemskych riek, takisto ako windsurfing .

V zime je v provincii ob?ubenou ?innos?ou beh na ly?iach a v poslednych desa?ro?iach aj zjazdove ly?ovanie na svahoch pohori Pobre?ne vrchy a Skalistych hor a na ju?nych svahoch Shuswap Highlands a pohoria Columbia Mountains . Snowboarding ziskal svoju popularitu v provincii za?iatkom 90. rokov . Po?as konania Zimnych olympijskych hier v roku 2010 sa v oblasti Whistler-Blackcomb uskuto?nia v?etky zjazdove podujatia, zatia? ?o halove podujatia sa odohraju v oblasti Vancouveru .

Vo Vancouveri a vo Victorii (takisto ako v niektorych ?al?ich mestach) su prile?itosti pre rekrea?nych be?cov a cyklistov . Niektore z opustenych horskych ciest v provincii boli upravene pre potreby turistiky, horskeho bicyklovania a zjazdoveho ly?ovania.

V provincii je k dispozicii aj mo?nos? jazdy na ko?och . Pre potreby turistov boli v provincii vybudovane aj cesty pre jazdu na koni, ?asto na miestach s nadhernou okolitou prirodou.

Vo ve?kom je tu zastupene aj mno?stvo inych ?portov, medzi ktore patri golf , tenis , futbal , ?adovy hokej , kanadske rugby , rugby , softbal , basketbal , curling a krasokor?u?ovanie . Britska Kolumbia tie? vyprodukovala mno?stvo vynikajucich ?portovcov, najma v plavani a v zimnych ?portoch. Na vzostupe je aerobik a hatha joga .

Z dovodu stale sa zvy?ujuceho po?tu turistov je v poslednych desa?ro?iach na vzostupe vystavba luxusnych (?asto pa?hviezdi?kovych) hotelov a turistickych rezortov, chaletov , zariadeni bed and breakfast , hotelov , motelov , rybarskych kempov a autokempov .

Faj?enie marihuany [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na zaklade ?tudie univerzit University of Victoria a Simon Fraser University z roku 2004 (publikovanej v roku 2006 ) je u?ivanie marihuany spomedzi v?etkych kana?anov najviac roz?irene prave v provincii Britska Kolumbia. No ?tudia OSN z jula 2007 ozna?ila za najviac postihnutu provinciu Quebec , ke? 15,8 % quebe?anov za rok po?ilo marihuanu, v porovnani s kanadskym priemerom 14,1 %, ?o umiestnilo Kanadu na prve miesto v u?ivani marihuany spomedzi vyspelych krajin. Spolu s narastajucim po?tom jej u?ivate?ov je Britska Kolumbia zodpovedna za 40 % v?etkej produkcie marihuany v Kanade.

Regionalne okresy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlavnymi administrativnymi jednotkami Britskej Kolumbie je jej 28 regionalnych okresov .

Mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Polovica obyvate?stva Britskej Kolumbie ?ije v mestach a obciach v regionalnom okrese Metro Vancouver , medzi ktore patri: Anmore , Belcarra , Bowen Island , Burnaby , Coquitlam , Delta , Langley (mesto) , Langley (okres) , Lions Bay , Maple Ridge , New Westminster , North Vancouver (mesto) , North Vancouver (okres) , Pitt Meadows , Port Coquitlam , Port Moody , Richmond , Surrey , Vancouver , West Vancouver , White Rock , 17 indianskych rezervacii a neza?lenena oblas?, znama ako Electoral Area A .

Medzi ?al?ie mesta v provincii patria:

• Abbotsford
• Campbell River
• Chilliwack
• Colwood
• Courtenay
• Cranbrook
• Dawson Creek
• Fernie
• Fort St. John
• Kamloops
• Kelowna
• Langford
• Mission
• Nanaimo
• North Cowichan
• Penticton
• Prince George
• Prince Rupert
• Quesnel
• Saanich
• Vernon
• Victoria (hlavne mesto provincie)
• Williams Lake

Dive zvierata [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na va??ine uzemia provincie sa nachadza diva priroda, z toho dovodu ve?ky po?et cicavcov , ktorych vyskyt je na uzemi Spojenych ?tatov zriedkavy, sa v Britskej Kolumbii be?ne vyskytuje.

V provincii ?ije ve?ky po?et medve?ov grizzly , ?iernych medve?ov (baribalov) a kermodov (poddruhu ?ierneho medve?a), spolu s jele?mi , jele?om wapiti , losmi , polarnymi sobmi , ovcami tlstorohymi , horskymi kozami , svi??ami , bobrami kanadskymi , ondatrami , kojotmi preriovymi , vlkmi dravymi , lasicami , rosomakmi , jazvecami , pumami americkymi , orlami , kr?iakmi rybo?ravymi , volavkami , husami kanadskymi , labu?ami , potaplicami , sokolmi , sovami , havranmi , ka?kami strakatymi , drozdami s?ahovavymi , sojkami , hy?mi a sykorkami .

Vo vodach provincie sa nachadzaju zdrave populacie ve?keho po?tu ryb, medzi ktore patria lososy , pstruhy , sivone , halibuty , pstruhy duhove a jesetery . Na pobre?i sa ?asto vyskytuju tulene oby?ajne a vydry severoamericke . Medzi ve?ryby ?ijuce pri pobre?i Britskej Kolumbie patria kosatky drave (orca), vraskavce sive , svi?uchy oby?ajne , svi?uchy dallove , delfiny pacificke a vraskavce minke .

Ohrozene druhy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi ohrozene druhy v Britskej Kolumbii patri svi?? vancouversky , sova ?kvrnita , biely pelikan a jazvec .

Druh ?ivo?icha	Ohrozene druhy v BC	Celkovy po?et druhov v BC
Sladkovodne ryby	24	80
Oboj?ivelniky	5	19
Plazy	6	16
Vtaky	34	465
Suchozemske cicavce	11	104
Morske cicavce	3	29
Rastliny	257	2 333
Motyle	12	187
Va?ky	9	87

?kodcovia z inych ?asti sveta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi ?ivo?ichov povodom z inych ?asti sveta a v su?asnosti sa vyskytujucich v Britskej Kolumbii patri pupava lekarska , ba?ant po?ovny , ustrice ?erstve , pstruh jazerny , slimaky , ?korce , vlhovce , nevadza , vrbica v?bolista , prutnatec metlovity , letuchy , priadkovce , pilovky , veverice sive , rozne druhy azijskych chrobakov , bre?tany , daniely ?kvrnite , bodliaky , potkany norske , ?korce a mni?ky ve?kohlave .

V poslednych rokoch sa v severnych oblastiach provincie objavil lyko?rut .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Statistics Canada. Statistics Canada Gross domestic product, expenditure-based, by province and territory [online]. [Cit. 2009-02-05]. Dostupne online.
2. ↑ BC Stats. Economic Activity: British Columbia and Canada [online]. [Cit. 2009-02-05]. Dostupne online.
3. ↑ Bill Casselman. The Mottoes of Canada [online]. [Cit. 2009-02-05]. Dostupne online. Archivovane 2009-01-25 z  originalu.
4. ↑ name="census2021"> Data table, Census Profile, 2021 Census of Population ? British Columbia [Province] [online]. Statistics Canada, February 9, 2022. Dostupne online. Archivovane 2022-02-10 z  originalu.
5. ↑ B.C. Government. B.C. Facts [online]. [Cit. 2009-02-05]. Dostupne online. Archivovane 2013-07-07 z  originalu.
6. ↑ ^{a b} Hello BC. Geography [online]. [Cit. 2009-02-05]. Dostupne online. Archivovane 2009-02-19 z  originalu.
7. ↑ ^{a b} WelcomeBC. Geography [online]. [Cit. 2009-02-05]. Dostupne online. Archivovane 2009-02-26 z  originalu.
8. ↑ Vanderhoof [online]. Tourism BC, [cit. 2009-02-05]. Dostupne online. Archivovane 2011-09-27 z  originalu.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Britska Kolumbia

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Oficialna stranka vlady Britskej Kolumbie (po anglicky)
• Turistika v Britskej Kolumbii (po anglicky)
• Archiv provincie (vratane online databazy fotografii) Archivovane 2009-06-12 na Stanford Web Archive (po anglicky)
• Archiv map Britskej Kolumbie (po anglicky)
• Britska Kolumbia na YouTube , video je promo z cestopisneho serialu Wings Over Canada (po anglicky)
• Portal Slovakov v Britskej Kolumbii

Suradnice : 54°54′S 124°30′Z  /  54,900°S 124,500°Z  / 54.900; -124.500