Bridlica Usadena hornina
Tmava bridlica
Zlo?enie
Hlavne mineraly	il , prach
Akcesorie	kalcit , muskovit , skupina ?ivca , grafit , pyrit
Vlastnosti
Textura	bridli?nata
Farba	tmava, siva, hneda, zelena
Portal vied o Zemi

Bridlica alebo ilovita bridlica je jemnozrnna usadena hornina , ktora vznikla pri spevnenim ilovitych sedimentov . Pri postupnom narastani miery diagenezy vznika postupny rad il - ilovec -ilovita bridlica. Patri medzi najbe?nej?ie usadene horniny.

Zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ilovite bridlice obsahuju okrem zakladnej ilovitej hmoty klasty muskovitu , kreme?a a v men?ej miere aj ?ivcov . Ilove mineraly predstavuju najma illit a kaolinit . V pripade, ?e hornina obsahuje va??ie mno?stvo primesy piesku, ozna?uje sa ako pies?ita bridlica. Ak obsahuje zvy?eny obsah kalcitu, je to vapnita bridlica. Uho?ne alebo bitumenozne bridlice obsahuju va??i objem uhlika alebo organickych latok . Aj be?ne bridlice ?asto obsahuju 1 % organickych latok ^[1] , to spolu s ich jemnozrnnou ?trukturou, ktora zabra?uje ich vo?nemu uniku, sposobuje ?e mo?u by? materskou horninou alebo dobrou pascou, v ktorej podlo?i sa nachadza lo?isko . ^[2]

Vlastnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ilovite bridlice maju typicke poznavacie znaky, ktore mo?no ur?i? aj makroskopicky. Hornina je typicka tenkou laminaciou, vrstevnatym, nepravidelnym a? ihli?kovitym rozpadom, va??inou rovnobe?nym so smerom bridli?natosti . Jednotlive vrstvy nezvyknu by? hrub?ie ako 10 cm. Farba bridlic vyjadruje chemicke a mineralne zlo?enie. ?ervenu, fialovu a? hnedu farbu sposobuju iony Fe ³⁺ . Zelene bridlice obsahuju Fe ²⁺ . Primesy pyritu a grafitu sposobuju tmave sfarbenie ^[3] .

V?aka ich jemnym ?asticiam mo?u by? v ilovych sedimentoch, ktore boli neskor spevnene na bridlice, dobre zachovane rozne textury ako stopy ?ivo?ichov, ?i priamo ich fosilie.

Vznik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ilovite bridlice vznikaju pri pokra?ovani procesu kompakcie ilovcov . Ich podstatnu ?as? tvoria najmen?ie ?astice ve?kosti radovo nieko?ko mikrometrov , ktore zostavaju vo vode dlh?iu dobu i po tom, ?o sa usadia ?a??ie zlo?ky. Usadzuju sa naj?astej?ie tam, kde je energia transportnych prudov najni??ia. Su preto ?aste v jazerach , lagunach , rie?nych deltach , zaplavovych vejaroch a pri morskom pobre?i. Usadzuju sa tie? na pokojnom ?elfe v hlb?ej a pokojnej vode. Ilovce a ilovite bridlice tvoria tenke medzivrstvy vo fly?i . Predstavuju obdobie pokojnej sedimentacie v hlbokovodnom prostredi, medzi dvoma podmorskymi zosuvmi .

Tmave bridlice vznikaju v anoxickom, reduk?nom prostredi, kde bolo len slabe prudenie vody. Su bohate na nezoxidovany uhlik . Niekedy sa v nich preto zachovava pyrit , alebo mineraly medi .

Ak su bridlice ?alej vystavene vy??iemu tlaku a teplote, vznikaju z nich premenene horniny ozna?ovane ako kry?talicke bridlice .

Vyskyt [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bridlice su jedny z najbe?nej?ich hornin. Na Slovensku su typicke vo v?etkych oblastiach. Vyznamne su napriklad spodnotriasove verfenske bridlice s rauvakmi na baze fatrika . Tie? bridlice karpatskeho keupra, ktore sa usadzovali po?as do?asnej zmeny klimy v noriku . V hroniku su bridlice spolu s preva?ujucimi pieskovcami su?as?ou lunzskych vrstiev stredneho karnu , ktore rozde?uju dolomitovu sekvencie hronika na spodny wettersteinsky a vrchny hlavny dolomit . Jurske ( toark ) tzv. mariatalske bridlice v Malych Karpatoch boli kedysi dobyvane pri Bratislave ako pokryva?ske bridlice. Na niektorych miestach v nich bolo zaznamenane aj manganove zrudnenie ^[4] .

V ?esku sa hojne vyskytuju napr. v Nizkom Jeseniku a Barrandiene .

Pou?itie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Niektore pevne a dobre ?tiepate?ne ilovite bridlice sa pou?ivaju ako obkladovy material v stavebnictve ^[5] . Bridlice sa v minulosti pou?ivali ako stre?na krytina (tzv. pokryva?ske bridlice). V su?asnosti je toto vyu?itie obmedzene na opravy historickych stavieb alebo ?pecificke oblasti vystavby, kde sa bridlice pou?ivali ako tradi?ny pokryva?sky material (napr. Bretonsko vo Francuzsku a niektore oblasti Belgicka ). Z bridlic sa tie? v minulosti vyrabali tabu?ky na pisanie. Pou?ivali sa v ?kolach , pisalo sa na ne kriedou . Z bridlic sa vyrabaju aj dosky pre biliardove stoly. Bridlice tie? mo?u by? zdrojovou horninou zemneho plynu ^[1] .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ ^{a b} Shale, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. 2011, [cit. 2011-09-03]. Dostupne online. Archivovane 2012-11-07 z  originalu. (po anglicky)
2. ↑ Kazda, R. Bridlicovy plyn je novym zdrojom energie [online]. energie-portal.sk, 23.05.2011, [cit. 2011-09-03]. Dostupne online.
3. ↑ Vozarova, A., 2000. Petrografia sedimentarnych hornin. Univerzita Komenskeho, Bratislava, 170 s.
4. ↑ Mi?ik, M., Chlupa?, I., Cicha, I., 1984. Historicka a stratigraficka geologia. Bratislava, 541 s.
5. ↑ Lupok, ilovec, ilovita bridlica, Mineraly a horniny slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-07-15]. Dostupne online. Archivovane 2015-12-24 z  originalu.

?al?ie zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku B?idlice na ?eskej Wikipedii.
• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Shale na anglickej Wikipedii.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bridlica (sediment)
• Wikislovnik ponuka heslo Bridlica (sediment)