Boris I.
alebo
Boris-Michal
(
bulharsky
Борис I (Михаил)
- Boris I Michail), znamy tie? ako
Bogoris
(†
2. maj
907
) bol vladcom
Bulharska
v rokoch
852
?
889
a prvy bulharsky kres?ansky
car
.
Boris I. prijal kres?anstvo ako nove oficialne nabo?enstvo v krajine a pri
krste
v meste
Pliska
roku
864
prijal meno Michal po svojom krstnom otcovi, cisarovi
Michalovi III.
Aj ke? po?as jeho panovania (
852
?
889
) Bulharsko trpelo najazdmi
Byzantincov
,
Frankov
,
Chorvatov
a
Srbov
, krajina si zachovala take hranice, ako za vlady Borisovho predchodcu, chana
Presiana
.
Boris I. h?adal spojencov na
Ve?kej Morave
u
Rastislava
a vo Francuzsku u kra?a
Karla II.
. Spolu s nimi sa sna?il bojova? proti vychodofranskemu kra?ovi
?udovitovi II.
a byzantskemu cisarovi
Michalovi III.
Prerod Bulharska z pohanskeho ?tatu na kres?ansky bola ve?ka udalos?. Nezastavila ju ani druha prehrata bitka proti Byzantincom na jese? roku
836
. Aby v?ak mohol Boris svoj cie? uskuto?ni? ? prija? kres?anstvo, musel odstupi? od spojenectva s
Frankami
. V mierovej zmluve, ktora bola podpisana po prehratom boji, predsa len nevy?lo Bulharsko s prazdnymi rukami. Znova ziskalo Zagorsky region, ale bez jeho pevnosti, ktore sa nachadzali na pobre?i
?ierneho mora
.
Car veril, ?e v tomto ?ase kulturneho rozkvetu, jeho ?tat musi prija? kres?anstvo, ke??e
“nie krvavy me? a boje, ale viera mo?e Bulharsko spravi? kulturnou krajinou v Europe.”
[
chyba zdroj
]
Pod?a neho bolo prave prijatie a roz?irovanie kres?anstva tou spravnou cestou ku skulturneniu krajiny.
Historicke zapisy o Borisovi I. dosved?uju, ?e sa oboznamil aj s pracami slovanskych vierozvestov
Cyrila
a
Metoda
. Osobne sa stretol s Metodom a jeho ?iakmi na ich ceste do
Kon?tantinopolu
:
“Ve?ky Metod ho ?asto nav?tevoval a odovzdaval mu knihy, ktore napisali jeho ?iaci…”
?itame v zapiskoch.
[
chyba zdroj
]
Dovod zavedenia slavenia slovanskej liturgie a obrovsky rozvoj slovanskych pismen donutili Borisa pozva? do Bulharska ?udi, ktori sa zaujimali o vierozvestov. Prijal ich ?iakov a ich misiu a s jeho pomocou dvaja Metodovi ?iaci ?
Kliment
a
Naum
zalo?ili dve vzdelavacie centra v hlavnom meste
Pliska
a v macedonskej
Kutmi?evici
.
Po tom, ?o sa z Bulharska stal kres?ansky ?tat, slovansky jazyk sa stal oficialnym jazykom v ?tate.
Hlaholika
rozvijala a obohacovala stary slovansky jazyk, ktory neskor prijali za svoj aj ine slovanske ?taty. Bulharsko bolo po
Ve?kej Morave
prvym centrom slovanskych pismen a slovanskej kultury.
Boris I. bol zapalenym ?lovekom za nezavislos? novej bulharskej katolickej cirkvi. Chcel ma? iba jedno nabo?enstvo, a preto sa rozhodoval medzi rimskokatolickym a ortodoxnym, ktore mali v tom ?ase ve?ky vplyv na Bulharsko. H?adal rozdiely medzi
pape?om
Mikula?om I.
a patriarchom z
Kon?tantinopolu
. Pape?ovi poslal delegaciu so 115 otazkami. Nav?teva dopadla nad mieru uspe?ne ? car dostal odpove? na 106 otazok, ktore sa tykali objasnenia zakladov rimskokatolickeho nabo?enstva, jeho zakonov, politiky, tradicii a viery. Vysledkom nav?tevy bolo pokrstenie bulharskeho naroda v roku 864.
“Byzantski k?azi a katolicki biskupi chodili po krajine, krstili a po?ehnavali ?udi.”
[
chyba zdroj
]
O ?tyri roky neskor, v roku
870
, ziskalo Bulharsko autonomnu bulharsku katolicku cirkev.
V roku
889
panovnik zostarol, abdikoval na funkciu a uchylil sa do samoty. Jeho syn
Vladimir
, ktory po ?om v roku
893
nastupil na tron, sa poku?al dosta? Bulharsko tam, odkia? prave vykro?ilo. Boris ho preto nemal rad a kruto ho potrestal vypalenim o?i.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Boris I.