Bazilika svateho Petra (Basilica Papale di San Pietro in Vaticano)
Basilica di San Pietro
basilika maior
Celkovy poh?ad na Baziliku svateho Petra s charakteristickou Michelangelovou kupolou
Patrocinium: sv. Peter apo?tol
?tat	Vatikan
Mesto	Vatikan
Nabo?enstvo	kres?anstvo
- cirkev	rimskokatolicka
Adresa	Namestie svateho Petra
- suradnice	41°54′08″S 12°27′12″V  /  41,902222°S 12,453333°V  / 41.902222; 12.453333
D??ka	211  m
- hlavnej lode	136,5  m
?irka	137  m
- hlavnej lode	27  m
Vy?ka
- hlavnej lode	146  m
?al?ie udaje
Kapacita	60 000  osob
Architekti	Donato Bramante , Carlo Maderno , Michelangelo Buonarroti , Giacomo della Porta
?tyly	renesancia , barok
Vystavba	1506  ?  1621
Datum
- posvatenia (svatite?)	18. november 1629 ( Urban VIII. )
Vatikan na mape Europy
Poloha baziliky vo Vatikane
Wikimedia Commons: Saint Peter's Basilica
Webova stranka: www.saintpetersbasilica.org
OpenStreetMap: mapa
Portaly, ktorych su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal   Architektonicky portal   Vatikansky portal

Bazilika svateho Petra alebo Chram svateho Petra ( tal. Basilica di San Pietro , lat. Basilica Sancti Petri , oficialne Basilica Papale di San Pietro in Vaticano , t. j. Pape?ska bazilika Svateho Petra vo Vatikane ) je renesan?no - barokova sakralna stavba vo Vatikane , jedna z najva??ich, najznamej?ich a najviac nav?tevovanych svaty? na svete. Je v?eobecne uznavanym a re?pektovanym centrom katolickeho kres?anstva .

O jej dole?itosti nielen ako sakralnej stavby, ale i ako vyznamnej historickej pamiatky sved?i neutichajuci zaujem statisicov veriacich a turistov z celeho sveta, ktori baziliku ro?ne nav?tivia.

Najstar?ie dejiny uzemia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri hodnoteni stavby svatopeterskej baziliky z architektonickeho poh?adu musime ma? okrem toho na zreteli i duchovny vyznam miesta, na ktorom chram stoji. Ten pochopime ak vychadzame z presved?enia o pobyte a mu?enickej smrti prveho Kristovho apo?tola v Rime . Viera v tuto skuto?nos? sa zaklada na svedectvach obsiahnutych v spisoch poprednych cirkevnych spisovate?ov z prvych storo?i na?ho letopo?tu, ako aj na ?udovych tradiciach. Najstar?ie svedectvo nachadzame v liste pape?a Klimenta I. , ktory adresoval nabo?enskej obci v Korinte . V dokumente, pochadzajucom spred roku 100, sa objavuje zmienka o mu?enickej Petrovej smrti v Rime. Podobnu zmienku mo?eme najs? aj v liste teologa svateho Ireneja pochadzajuceho z prelomu prvych dvoch storo?i. Oba dokumenty oprav?uju uva?ova? o Petrovej smrti, ku ktorej pri?lo v suvislosti s prenasledovanim kres?anov po?as vlady cisara Nera .

Ve?mi vyznamne je svedectvo biskupa Ignaca z Antiochie , ktore potvrdzuje existenciu v?eobecne zau?ivanej tradicie o pobyte svateho Petra v Rime.

Va?nos? tychto svedectiev doklada aj liturgicka ucta, ktoru tomuto miestu prvi kres?ania prikladali. U? v roku 258 sa 29. jun slavil ako sviatok venovany svatym Petrovi a Pavlovi , ktorych Rimania zvykli ozna?ova? titulom ?Apo?tolske knie?ata“.

Ve?mi dole?itou skuto?nos?ou, vychadzajucou z historickych faktov, je miesto Petrovho hrobu. Ak prijmeme fakt, ?e zomrel po?as vlady cisara Nera (cisarom v rokoch 54 ? 68), je takmer iste, ?e bol popraveny na mieste pre vladara vyznamnom ? v jeho cirku , ktory sa v antickych dobach nachadzal pri ju?nom mure su?asnej baziliky. Ved?a cirku sa nachadzal aj cintorin, na ktorom pod?a tradicie apo?tola pochovali.

Toto miesto bolo odnepamati miestom zvla?tnej ucty a hrob, ktory sa tu nachadzal, prvi kres?ania uznavali ako hrob svateho Petra. Autentickos? apo?tolovho hrobu nikdy nevzbudzovala ?iadne pochybnosti.

Pre potvrdenie tohto faktu hovori aj to, ?e cisar Kon?tantin Ve?ky , presved?eny o autentickosti hrobu a s umyslom ucti? si miesto posledneho odpo?inku svateho Petra postavenim chramu nad jeho hrobom, nevahal zni?i? staroveky cintorin.

Existenciu starovekeho pohrebiska, prestavaneho okolo roku 160, dosved?il aj archeologicky prieskum vykonany v rokoch 1940 ? 1949. Vo svetle tychto faktov sa da jednozna?ne poklada? tento hrob za hrob apo?tola Petra.

Historia vystavby [ upravi? | upravi? zdroj ]

Architektonicke dejiny chramu su pomerne zlo?ite. Dne?na bazilika stoji na mieste predchadzajucej neskoroantickej sakralnej stavby, ktoru dal prvy kres?ansky cisar Kon?tantin I. na ?iados? pape?a Silvestra I. stava? pravdepodobne od roku 319 .

Umiestnenie chramu vychadza z dejin prvotnej kres?anskej cirkvi, ktore sa za?inaju v 1. storo?i . U? od roku 41 , na mieste le?iacom ne?aleko dne?nej baziliky, existoval cirkus , postaveny za vlady cisara Caligulu , neskor premenovany na Nerov , v ktorom mu?enickou smr?ou pri?li o ?ivot tisice privr?encov noveho kres?anskeho nabo?enstva. Pravdepodobne medzi rokmi 64  ?  67 tu pri?iel o ?ivot smr?ou na kri?i i  apo?tol Peter , ktoreho tu po smrti aj pochovali.

Petrov hrob dal ?asom vzniknu? rozsiahlej nekropole kres?anskych ale aj pohanskych hrobov. Pochovavalo sa tu a? do za?iatku 4. storo?ia , ke? cisar Kon?tantin I. nariadil pohrebisko zru?i? a povodny pahorok zarovna?. Dovodom bola ?iados? pape?a Silvestra I. na vybudovanie baziliky nad hrobom prveho Knie?a?a Apo?tolov. Terennymi upravami tak vzniklo rovne priestranstvo s rozmermi takmer 240 x 90 metrov.

Starokres?anska bazilika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po priprave miesta sa mohlo pristupi? k stavbe. Jej za?iatok v?ak nie je znamy; predpoklada sa, ?e sa tak stalo medzi rokmi 319  ?  322 a v hrubych rysoch mala by? dokon?ena v roku Kon?tantinovej smrti, v roku 337 . Jej vzh?ad je dnes znamy iba z dobovych kresieb: k ohromnemu pa?lodiu priliehala prie?na lo? , pri?om priestoru dominovala polkruhova apsida za Petrovym hrobom. Cela stavba, vratane atria a slavnostneho vstupu, mala d??ku viac ako 240 metrov. Hlavna lo? bola vysoka 32 metrov a mala celkovu ?irku 23 metrov. Bo?ne lode boli od hlavnej oddelene st?poradim, hlavna lo? od prie?nej lode vysokym vi?aznym oblukom. Podlaha bola vylo?ena bielym mramorom a strop zlatymi kazetami . Steny baziliky ozdobovali mozaiky a fresky s nabo?enskou tematikou.

Bazilika sa od sameho po?iatku svojej existencie stala vyznamnym miestom, kam smerovali tisice putnikov ku ?koliske kres?anskej viery“. Jej vyznam vzrastol po tom, ke? Jeruzalem obsadili Saraceni  a Rim tak pre kres?anov ostal jedinym Svatym mestom. Napriek tomu v?ak centrom pape?skej moci a hlavnou rimskou bazilikou ostavala Lateranska bazilika .

Stavba v takejto podobe existovala a? do prelomu 15. a 16. storo?ia . Ka?dy z nasledujucich pape?ov sa usiloval o jej skra??ovanie pod?a svojich predstav a religioznych danosti.

6. ? 10. storo?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Historicke centrum Rima s antickymi pamiatkami a budovy patriace Svatej stolici *
Lokalita Svetoveho dedi?stva UNESCO
?tat	Vatikan Taliansko
Typ	kulturna pamiatka
Kriteria	i, ii, iii, iv, vi
Identifika?ne ?.	91
Region **	Europa a Severna Amerika
Historia zapisu
Zapis	1980  (4. zasadnutie )
* Nazov ako je zapisany v zozname Svetoveho dedi?stva. ** Klasifikovane regiony pod?a UNESCO.

Jednou z prvych stavebnych aktivit bolo vybudovanie monumentalneho schodiska, veduceho k portiku , ktore dal postavi? za?iatkom 6. storo?ia pape? Symachus (pape? dal v rovnakom obdobi pri bazilike postavi? svoje nove sidlo, predchodcu dne?neho Apo?tolskeho palaca ). Na vnutornej strane portika sa nachadzala Giottova mozaika Navicella s nametom pripodobnenia cirkvi lodi. Obraz v?ak nepre?il zburanie baziliky za?iatkom 16. storo?ia (fragmenty mozaiky mo?no v?ak obdivova? nad strednym portalom baziliky). Portikom sa vchadzalo do atria, ktoremu dominovala bronzova kolosalna socha piniovej ?i?ky (dnes je ?i?ka umiestnena na jednom z nadvori Apo?tolskeho palaca, pomenovanom Cortile della Pigna , t. j. Nadvorie so ?i?kou ).

Presbyterium sa nachadzalo priamo nad hrobom svateho Petra. Pietnos? miesta bola na konci 6. storo?ia za pape?a Gregora I. Ve?keho (590 ? 604) zdoraznena stavebnou upravou, kedy bolo mo?ne cez ozdobnu mre?u, umiestnenu v podlahe presbyteria, vidie? apo?tolov hrob. Interier baziliky presvet?ovalo okrem okien i mno?stvo lamp a lustrov. Vstup do? zabezpe?ovala patica bran; ?iesta ? tzv. Svata brana ? vznikla a? v roku 1500, kedy bola zalo?ena tradicia otvara? ju iba v tzv. jubilejnom roku .

Mnohe umelecke poklady zdobiace Kon?tantinovu baziliku su dnes stratene. O ich existencii vieme v?aka Giacomovi Grimaldimu , pape?skemu notarovi, ktory za?iatkom 17. storo?ia zdokumentoval v?etko zariadenie starej baziliky predtym, ne? pod?ahla demolacii. Zasluhou jeho precizne vedenej evidencie sa tak zachovali nakresy a popisy v?etkeho zariadenia chramu, vratane oltarov, malieb, mozaik i mobiliaru. Z nim nama?ovanych a zachovanych akvarelov sa dozvedame napr. o existencii ve?kolepeho freskoveho cyklu s nametom vyznamnych udalosti zo Stareho i Noveho zakona , ktorym dal pape? Lev I. (440 ? 461) vyzdobi? steny hlavnej lode. Z Grimaldiho zapisov vyplyva, ?e iny ranokres?ansky pape? Jan VII. (705 ? 707), dal v tesnom susedstve baziliky postavi? tzv. Oratorium matky Bo?ej a vyzdobi? ho mozaikami s kristologickym cyklom.

Udalos?ou svetodejinneho vyznamu mo?no ozna?i? cisarsku korunovaciu Karola Ve?keho 25. decembra 800 pape?om Levom III. Tradicia korunovacii cisarov Svatej rimskej ri?e pokra?ovala i v buducnosti a z pape?ovych ruk ju v bazilike prijalo nasledujucich dvadsa?dva Karolovych nastupcov.

V dejinach baziliky sa vyskytli i trpke ?asy. Jednym z nich bol 23. august 846 , kedy chram vyplienili Saraceni. Udalos?, ktora otriasla samou podstatou europskeho kres?anstva, podnietila stavebne aktivity smerujuce k zaisteniu bezpe?nosti nielen baziliky, ale aj celeho vatikanskeho uzemia. Za pape?a Leva IV. (847 ? 855) bol vybudovany tzv. Levov mur , svojou mohutnos?ou dodnes dokumentujuci dokonalu obranu pred pripadnymi nepriate?mi.

11. ? 15. storo?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obdobie nasledujucich piatich storo?i vzh?ad baziliky ve?mi nezmenilo. Za vynimku mo?no pova?ova? pontifikat Kalixta II. (1119 ? 1124), ktory dal vyzdobi? hlavny oltar.

O ?al?iu vyzdobu chramu sa pri?inil po?as svojho pontifikatu Mikula? III. (1277 ? 1280), ktory okrem toho, ?e dal postavi? kaplnku svateho Mikula?a , v ktorej mal by? po svojej smrti pochovany, dal do hlavnej lode umiestni? seriu pape?skych portretov, dal postavi? novy pape?sky oltar a bohatym freskovym cyklom nechal vyzdobi? fasadu baziliky.

Za?iatok 14. storo?ia znamenal rozkol v katolickej cirkvi. Pape? Klement V. na natlak francuzskeho kra?a Filipa IV. opustil Vatikan. Nasledujucich takmer sedemdesiat rokov bola bazilika opustena. Chatrajuca stavba po navrate pape?ov do Rima v roku 1378 nesp??ala predstavy o dostojnom pape?skom svatostanku.

S nastupom Martina V. na Petrov stolec nastalo pre chram obdobie znovuzrodenia. Pape? natrvalo presidlil do Rima. Roky jeho pontifikatu sa stali nastupom prvej vlny zaujmu o umenie a v?eobecne o hodnoty ?udskeho ducha. Cestu si razil renesan?ny humanizmus .

Prve snahy o vytvorenie reprezenta?neho kostola pochadzaju z ?ias pontifikatu Mikula?a V. (1447 ? 1455). V roku 1452 sa pod vedenim florentskeho architekta Bernarda Rosseliniho pristupilo k prestavbe choru a prie?neho kridla, no u? o tri roky boli prace zastavene.

Bazilika v ?islach
D??ka:	211,5 m
?irka:	hlavna lo? ? 27 m s prie?nymi lo?ami ? 137 m
Vy?ka v kupole:	136,5 m
Vy?ka strednej lode:	46,2 m
Priemer kupoly:	42,56 m
Vy?ka kupoly:	93 m
Vy?ka kri?a:	5 m
Plocha:	15 160 m²
Po?et oltarov:	30
Kapacita:	60 000 osob

Dvanas? storo?i nechalo svoju pe?a? na vzh?ade Kon?tantinovej baziliky. Jej interierove vybavenie patrilo k tomu najvzacnej?iemu ?o ?udske ruky vytvorili. Ne?lo v?ak iba o umelecke poklady. Svojou duchovnou hodnotou bazilika ?aleko prevy?ovala hmotne vybavenie. Takmer na ka?dom vhodnom mieste stal nejaky oltar ? nielen v kaplnkach, ale i pri st?poch a v roznych vyklenkoch. Dobove zaznamy udavaju, ?e ich bolo viac, ne? sto.

Duchovny rozmer chramu sa prejavil najviac na jeho nav?tevnosti. Putnici z celeho sveta tu prichadzali aby nad miestom hrobu prveho Kristovho nastupcu rozjimali a modlili sa.

Dne?na bazilika [ upravi? | upravi? zdroj ]

A? s nastupom pape?a Juliusa II. (1503 ? 1513) sa za?alo so stavebnymi pracami, ktore boli rozhodujuce pre dne?ny vzh?ad baziliky. Po predchadzajucich uvahach sa pape? definitivne rozhodol pre radikalne rie?enie. Jestvujucu stavbu dal z va??ej ?asti strhnu? a 18. aprila 1506 bol polo?eny zakladny kame? novej baziliky, ke? predtym poveril skuseneho, ?es?desiatdvaro?neho architekta Donata Bramanteho jej vystavbou.

Projekt vystavby noveho chramu sa mal uskuto?ni? v najva??ich mo?nych rozmeroch. Mal dokaza? vzmahajucu sa moc Rima a jeho nadradenos? nad pohanskou minulos?ou cisarstva. Moc cirkvi chcel pape? demon?trova? bazilikou, ktora by vzbudzovala baze? i re?pekt. Bramante h?adal in?piraciu v najva??ich existujucich stavbach nielen v Rime ale i v okolitych mestach. Prvy Bramanteho na?rt predpokladal kostol s podorysom v tvare greckeho kri?a, ktory zodpovedal idealom renesancie a o?ivoval my?lienku antickeho mauzolea, s hlavnou kupolou a so ?tyrmi ved?aj?imi kupolami. Jeden z jeho asistentov, Giuliano da Sangallo , mu v?ak navrhol zmeni? plan a Bramante ho prekreslil do pred??eneho tvaru.

V roku 1513 Julius II. zomrel. Na jeho miesto nastupil Lev X. (1513 ? 1521), ktoreho vlastne navrhy priniesli zmenu planov. V roku 1514 zomrel aj Bramante a prace sa ujal jeho dovtedaj?i asistent Giuliano da Sangallo , ktory si za pomocnika prizval vy?e osemdesiatro?neho Fra Gioconda . Pape? v?ak poveril hlavnym dozorom mladeho a talentovaneho umelca z Urbina Raffaela Santiho . Raffael vypustil niektore Bramanteho navrhy, ale inak sa dr?al jeho povodnych my?lienok. V roku 1520 v?ak zomrel a ani jeden z jeho navrhov sa nezrealizoval. Vedenim stavby bol povereny Antonio da Sangallo ml. , Giulianov synovec, ktory nadviazal na diela predchodcov. Vytvoril alternativu, ktora sa zachovala ako dreveny model. Plienenie Rima vojskami cisara Karola V. v roku 1527 a nasledny nedostatok financii zabranili v pokra?ovani stavby. Sangallo zomrel v roku 1546 a hlavneho dozoru sa na prianie pape?a Pavla III. (1534 ? 1549) ujal starnuci, u? sedemdesiatro?ny Michelangelo Buonarroti .

Michelangelo vytvoril ?al?i plan, ktory ratal s odstranenim viac-menej jestvujucich ?asti navrhnutych Sangallom a Raffaelom a navrat k povodnej idee Bramanteho.

Michelangelo svoj hlavny zaujem v?ak sustredil na kupolu, ktoru si predstavoval postavi? tak, aby ju ako neprehliadnute?nu dominantu chramu bolo vidie? zo v?etkych stran. Vytvoril viacero navrhov zrete?ne nadvazujucich na Brunelleschiho kupolu florentskej katedraly Santa Maria del Fiore . To, ?o v?ak napokon vytvoril, bolo ove?a zlo?itej?ie a monumentalnej?ie. Za svojho ?ivota postavil valcovy tambur , ale ke? v roku 1564 zomrel, na samotnej kupole sa e?te ni? podstatne neurobilo. Pape?om sa medzitym stal Pius IV. (1559 ? 1565), ktory dvom novym architektom Pirrovi Ligoriovi a Giacomovi da Vignola nariadil pokra?ova? v Michelangelom za?atom diele. Pirro Ligorio pri?iel s vlastnou predstavou, s ktorou v?ak pape? nesuhlasil a zbavil ho poverenia. Vignola obnovil Bramanteho my?lienku postrannych kupol a jeho nasledovnik Giacomo della Porta postavil dve male bo?ne kupoly, existujuce dodnes.

V roku 1590 , na prikaz Sixta V. (1585 ? 1590), dokon?il aj Michelangelovu kupolu, ktoru v?ak zvy?il asi o deva? metrov, ?o znamena, ?e vonkaj?i pla?? je ove?a strm?i ako Michelangelom navrhnuty tvar. Pod?a nepisanej zasady, ?e v architekture zale?i iba na tom, ?o ostane sta?, sa della Portom vytvorena kupola stala vzorom, ktory ?oskoro napodob?ovali v celej Europe a jej tvorca, i ke? nebol ve?kym architektom, dosiahol na piedestal va?enej osobnosti.

Stavebne prace v?ak na bazilike pokra?ovali i v nasledujucich rokoch. Ke? sa v roku 1605 stal pape?om Pavol V. (1605 ? 1621) vyty?il si za cie? dokon?i? stavbu chramu. Stavba e?te stale obsahovala ?asti kon?tantinovskej baziliky, ktore mali by? definitivne odstranene. Pri tej prile?itosti bol povereny Giacomo Grimaldi , archeolog a kanonik baziliky, dokumentaciou v?etkych pamiatok starej baziliky.

V roku 1607 bol vyhlaseny konkurz na architekta, ktory by chram dokon?il. Zbor kardinalov sa rozhodol pre skuseneho, pa?desiatjedenro?neho ?vaj?iarsko-talianskeho architekta Carla Maderna . Jeho hlavnym poverenim bolo navrhnutie a pristavanie sakristie, dobudovanie interieru a dotvorenie hlavneho prie?elia.

U? na jese? 1607 sa za?alo s budovanim prie?elia. Do roku 1611 vznikol jeden z architektonickych vytvorov, ktory bol od svojho zrodu zdrojom neustalych polemik. Tie smerovali hlavne k jeho monumentalnosti, ktora pri frontalnom poh?ade z priestoru pred chramom zakryva Michelangelovu kupolu. V dne?nom chapani v?ak Madernovo dielo, zna?ne inovativne, dodalo stavbe grandiozny vzh?ad, tak charakteristicky a dnes v?etkymi obdivovany.

Popri realizacii hlavneho prie?elia baziliky ma Carlo Maderno zasluhu na vytvoreni dne?nej podoby chramoveho interieru. V?aka jeho stavebnej genialite bola stavba koncom juna 1621 v hrubych rysoch dokon?ena.

O pa? rokov nato, 8. novembra 1626, sa konala slavnostna vysviacka baziliky pape?om Urbanom VIII.

Pri spatnom poh?ade na historiu vystavby dne?nej baziliky mo?no poveda?, ?e tym ?im je stavba dnes, je vysledkom zvla?tnej suhry ?tyroch geniov svojej doby. Renesan?ny architekt Donato Bramante , stojaci pri jej zrode, Michelangelo , ktoreho navrh detailov stavby ako i kri?enia lodi zav??eneho kupolou vtla?il stavbe pe?a? vrcholnej renesancie a ranobarokovy umelec Carlo Maderno so svojim rie?enim monumentalneho prie?elia. Architektonicky a vytvarny odkaz tychto umelcov zav??il svojim ve?kolepym prinosom Gian Lorenzo Bernini , genialny sochar a architekt, ktoreho meno ostane nav?dy spojene nielen s dotvorenim chramoveho interieru ( baldachyn nad hrobom sv. Petra, tzv. Cathedra Petri , viacero soch, umeleckych doplnkov a nahrobkov) ale najma realizaciou namestia pred bazilikou.

Bernini sa mal podie?a? i na dotvoreni prie?elia baziliky; mal dostava? dve barokove zvonice, ktore v?ak pozname iba z kresieb a ktorych vystavbou ho v roku 1637 poveril Urban VIII. Po vystavani ?avej zvonice sa v?ak na murive baziliky objavili trhliny. V roku 1646 za Urbanovho nastupcu Inocenta X. (1644 ? 1655) bola preto ve?a strhnuta a plan na dorie?enie prie?elia touto cestou stroskotal.

Bernini upravil aj tzv. Kra?ovske schody (Scala regia) ? pompezny vchod do Apo?tolskeho palaca , ktore za?iatkom 16. storo?ia povodne vytvoril Antonio da Sangallo ml.

Exterier baziliky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na prvy poh?ad uputa bazilika divaka neobvykle ?irokym prie?elim. To je horizontalne ?lenene vysokou atikou na dve podla?ia. Realizaciou monumentalneho prie?elia baziliky poveril pape? Pavol V. (1605 ? 1621) architekta Carla Maderna . Vysledkom bolo vytvorenie dominantnej 114,69 metra ?irokej a 45,55 metra vysokej fasady, doplnenej osmimi kolosalnymi korintskymi st?pmi a ?tyrmi pilastrami . Prie?elie je prisne symetricke. Vrchne zakon?enie tvori balustrada s monumentalnymi sochami Je?i?a Krista a jedenastich apo?tolov (bez svateho Petra). Oba konce prie?elia dotvoril v 19. storo?i architekt Giuseppe Valadier osadenim hodin.

Zadavate?a stavby prie?elia, pape?a Pavla V., pripomina napis na atike prie?elia: IN HONOREM PRINCIPIS APOST PAVLVS V BVRGHESIVS ROMANVS PONT MAX AN MDCXII PONT VII ( Na slavu Princa apo?tolov postavil Pavol V. Borghese, pape?, v roku 1612, v siedmom roku pontifikatu ).

Okrem impozantneho prie?elia jednozna?nym dominujucim architektonickym prvkom stavby je kupola, vidite?na zo v?etkych stran a su?asne tvoriaca jednu z dominant celeho Rima. Kupola zaujme predov?etkym svojou majestatnos?ou. Projekt za?aty Michelangelom v roku 1546 v?ak dokon?il a? v roku 1590 Giacomo della Porta (ke? Michelangelo vo februari 1564 zomrel, bol z kupoly hotovy iba spodny valec ? tambur). Podobne ako kupola florentskej Katedraly Santa Maria del Fiore jej vysledny vzh?ad bol zamerany najma na vonkaj?ie posobenie na divaka.

Kupola, skladajuca sa z fonkaj?ieho pla??a a vnutornej priestorovej vystu?e, je korunovana laternou ty?iacou sa nad mohutnym tamburom . Ten je po celom obvode pravidelne ?leneny dvojicami korintskych st?pov, medzi ktorymi sa nachadzaju okna nesuce striedavo trojuholnikove a oblukove frontony . ?estnas? dvadsa?metrovych dvojpilierov vytvara striedavo s oknami stavebnu ?trukturu valcovej podstavy kupoly. Pod?a povodnej predstavy mala na ka?dom zo st?pov sta? mramorova socha starozakonneho proroka. Z tohto zameru zi?lo ihne? po rozobrati le?enia. Na vyslednej stavbe sa toti? objavili trhliny a u? i tak masivna stavba by bola hmotnos?ou soch ne?iaduco za?a?ena.

Hrubu stavbu kupoly dokon?ili 18. novembra 1593. V tento de? zav??ili sedemnas? metrov vysoku ve?u laterny bronzovou dutou gu?ou (priemer gule je 2,5 metra) s kri?om vysokym pa? metrov. Nim dosahuje bazilika celkovu vy?ku 136,5 metra.

Po dokon?eni kupoly bolo jasne, ?e della Porta vytvoril dielo hodne majestatnosti chramu a ktore a? dodnes, i po vy?e ?tyristo rokoch, patri k divom zapadnej architektury.

Zvony baziliky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okrem historicko-architektonickeho vyznamu je bazilika predov?etkym symbolom kres?anskej viery. Nezastupite?ne miesto v jej poslani maju zvony. Sprevadzaju nielen v?etky slavnosti, ale ich zvuk umoc?uje neopakovate?nu atmosferu a vytvara skuto?ne nezabudnute?ny za?itok.

Celkovo ma zvonkohra baziliky ?es? zvonov. Tri zo zvonov (medzi nimi najva??i a najmen?i) nemaju ?pecialne mena ? volaju sa jednoducho Ve?ky zvon ( Grande campana , zv. tie? Campanone ), Maly zvon ( Piccola campana , zv. Campanoncino ) a Zvon?ek ( Campanella ). Ve?ky zvon je ?najvidite?nej?i“ ? nachadza sa v ?avej zvonici pod hodinami. Odliaty bol v roku 1801, jeho hmotnos? je deva? ton, priemer ma 2,31 metra a vy?ku 2,60 metra. Maly zvon pochadza z roku 1725, ma hmotnos? 3 640 kilogramov, priemer 1,77 metra a vy?ku 1,90 metra. Campanella bol odliaty v roku 1825; s priemerom 0,73 metra a vy?kou 0,80 metra va?i ?len“ 235 kilogramov.

Treti zvon baziliky sa nazyva Rota , je najstar?i zo zvonov, pochadza z 13. storo?ia z dielne Giudotta Pisana. Svoje meno dostal pod?a toho, ?e jeho povodnou ulohou bolo zvolava? zhroma?denie Tribunalu rimskej roty. Va?i 1 800 kilogramov, priemer ma 1,40 metra a vy?ku 1,35 metra.

Poslednymi zvonmi su Predica ( Kaze? ), odliaty v roku 1909 (va?i 850 kilogramov, jeho priemer je 1,08 metra a vy?ka 1,17 metra) a zvon, ktory dnes pozname pod nazvom Ave Maria . Vznikol v roku 1932 pretavenim naru?eneho star?ieho zvonu z roku 1776. Va?i 280 kilogramov, priemer ma 0,75 metra, vy?ku 0,80 metra.

Ka?dy zvon vyrobeny z bronzu je zarove? aj umeleckym dielom. Vytvarne rie?enie povrchu zvona formou basreliefov s figuralnymi nametmi, ornamentalnymi pasmi, erbami pape?ov a napisovymi doskami s menami donatorov v?ak prisne re?pektuje zakonitosti kon?trukcie zvona, aby negativne neposobili na jeho akusticke vlastnosti. Z h?adiska umeleckej hodnoty sa z celeho suboru vatikanskych zvonov vynima bohatos?ou ornamentu a krasou reliefnej vyzdoby Ve?ky zvon, ktory z ?isteho bronzu odlial a vyzdobil znamy zlatnik Luigi Valadier. Za pozornos? stoja aj niektore napisy na zvonoch, ktore akoby chceli vyjadri? poslanie a zmysel chramovych zvonov. Napriklad napis na zvone Ave Maria hovori: CLAMA NE CESSES QUASI TUBA EXALTA VOCEM ET ANNUNTIA POPULO MEO SCELERA EORUM SUMPTIBUS LOCORUM PIORUM A. D. 1776 ( ?Kri? bez prestania a pozdvihni svoj hlas ako trubka a ohlas mojmu ?udu jeho hriechy. R. P. 1776“ ).

Interier baziliky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napriek ohromnym rozmerom neposobi vnutraj?ok baziliky giganticky. Zasluhu ma na tom rovnomerne vyva?enie proporcii a ozdobnych prvkov ako aj jednotna renesan?na a barokova vyzdoba. Carlo Maderno , autor hlavneho prie?elia baziliky, nadviazal na Michelangelovu koncepciu centralneho priestoru chramu pod hlavnou kupolou, v mieste kri?enia sa hlavnej a prie?nej lode.

?iroku hlavnu lo? odde?uju od bo?nych, nepomerne uzkych lodi, ?tyri do?iroka klenute arkady . Nad ich vrcholom su do valenej klenby vsadene okna, ozdobene pozlatenymi kazetami. Bernini navrhol viacfarebne mramorove oblo?enie stien a medailony pape?ov.

Cez vonkaj?ie vchodove dvere sa nav?tevnik baziliky ocitne v predsieni, ktora je dielom Carla Maderna. Umelecku vyzdobu predsiene predstavuju dve jazdecke sochy ? vpravo Kon?tantina I. , prveho kres?anskeho cisara a zakladate?a baziliky (dielo Gian Lorenza Berniniho) a v?avo Karola Ve?keho , prveho cisara korunovaneho v bazilike (dielo Agostina Cornacchiniho z roku 1725).

Na vstup do interieru chramu slu?i patoro bran, z ktorych uplne prava, Porta Santa ( Svata brana , dielo Vica Consortiho z roku 1950) sa otvara iba po?as tzv. jubilejneho roku . Pompeznym dojmom posobia bronzove stredne dvojkridlove dvere, ktore v rokoch 1433 ? 1445 e?te pre staru baziliku vytvoril sochar Antonio Filarete z Florencie na objednavku pape?a Eugena IV. Su unikatne svojim reliefnym stvarnenim zobrazujucim vyjavy zo ?ivota Je?i?a Krista, apo?tolov Petra a Pavla a udalosti z pontifikatu Eugena IV.

Prehliadka interieru baziliky je vrcholnym umeleckym za?itkom. Nav?tevnik si pri prehliadke chramu ani neuvedomuje, ?e najva??im po?tom umeleckych diel obohatili chram a? umelci v priebehu 17. a 18. storo?ia. V 18. storo?i boli tie? ve?ke oltarne obrazy nahradene mozaikovymi kopiami a originaly na?li svoje miesto v Pinakoteke Vatikanskych muzei .

Kupola [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kupolu, preklenujucu centralnu ?as? chramu s Petrovym hrobom, nesu ?tyri pa?hranne piliere. Po ?estnas? okien v laterne a tambure zabezpe?uje osvetlenie horneho priestoru.

Dolny okraj kupoly obsahuje v kruhopise latinsky citat z Noveho zakona ( Mt 16,18 ? 19): TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM ( Ty si Peter, skala, a na tejto skale postavim svoju cirkev a tebe dam k?u?e od kra?ovstva nebeskeho ). Kra?ovstvo nebeske je symbolicky spodobnene v mozaikach na zlatom pozadi, zhotovenych pod?a kresieb Giuseppe Cesariho zv. Cavalier d´Arpino, pokryvajucich celu vnutornu ?as? kupoly.

Lunety kupoly obsahuju busty vyznamnych cirkevnych u?ite?ov, klenute ?asti nad st?pmi zdobia ?tyri okruhle mozaikove medailony s vyobrazeniami ?tyroch evanjelistov v nad?ivotnej ve?kosti.

Vrchna ?as? kupoly obsahuje kruhopisny napis dokumentujuci dokon?enie stavby kupoly: S.PETRI.GLORIAE.SIXTUS.PP.V.A.M.D.XC.PONTIF.V. ( Na slavu svateho Petra roku 1590 Sixtus V. v piatom roku pontifikatu ).

Berniniho baldachyn [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Berniniho baldachyn

Jednym z najznamej?ich umeleckych diel v bazilike je preslaveny Berniniho oltarny baldachyn , vytvoreny v rokoch 1624 ? 1633. Tymto dielom za?al genialny umelec, dovtedy ?inny ako sochar, svoju karieru architekta. Silueta krutenych st?pov, dvihajucich vrchol baldachynu do vy?ky takmer dvadsa?deva? metrov, sa ?rta na pozadi architektury chramu a vytvara perspektivny prieh?ad, kon?iaci na Stolci svateho Petra v jeho samom zavere.

Dielo je po technickej i umeleckej stranke skuto?nym unikatom. Nad mramorovymi soklami sa ty?i ?tvorica mohutnych st?pov, ktore nesu baldachyn so zemegu?ou a kri?om, symbolickym stvarnenim celosvetovej, univerzalnej cirkvi. Baldachyn tvoriaci su?as? pape?skeho oltaru nad Petrovym hrobom sa stal dostojnym vyjadrenim dole?itosti tohto miesta. Stoji v mieste kri?ovania sa hlavnej a prie?nej lode baziliky. Bernini sa musel vysporiada? s interierovymi dispoziciami uva?ovaneho priestoru a jeho rie?enie, ve?kolepe a genialne, sa javi ako nanajvy? vhodne a primerane vysokemu priestoru pod hlavnou kupolou. Umelecke stvarnenie krutenych st?pov je su?asne symbolickym odkazom na dva st?py, stojace kedysi pred vstupom do jeruzalemskeho chramu .

Na stavbu tohto gigantickeho baldachynu dal pape? Urban VIII. , objednavate? diela, roztavi? bronzovu strechu predsiene Panteonu , ktory sa dochoval dovtedy v neporu?enom stave (po zhotoveni kolosalnych st?pov ? udajne sa na ne spotrebovalo deva?desiat ton kovu ? ostalo e?te dostato?ne mno?stvo bronzu na odliatie osemdesiatich kanonov ur?enych pre Anjelsky hrad ). Obrovsky baldachyn posvatili v sviatok svateho Petra roku 1633.

Cathedra Petri [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Cathedra Petri

Na objednavku pape?a Alexandra VII. vytvoril Gian Lorenzo Bernini medzi rokmi 1656 ? 1666 bronzovu nastavbu v apside, tzv. Cathedru Petri (Stolec svateho Petra), ktora obsahuje najvzacnej?iu relikviu uchovavanu v chrame: biskupsky tron svateho Petra (v skuto?nosti ide o korunova?ny dreveny tron cisara Karola Holeho z roku 875). Nadstavba ma tvar bronzoveho kresla, ktore pridr?iavaju postavy ?tyroch cirkevnych otcov (ide o sv. Ambroza a sv. Augustina , predstavujucich kres?ansky zapad a sv. Atanaza a sv. Jana Zlatousteho symbolizujucich vychodnu cirkev).

Impozantne a mimoriadne posobive je vrchne ukon?enie diela. Tvoria ho po oboch stranach umiestneni puttiovia pridr?iavajuci pape?ske insignie a gloriola s anjelmi lemovana lu?mi, ktora obklopuje ovalne alabastrove okno s letiacou holubicou, symbolom Ducha svateho.

Petrov stolec ma v bazilike symbolicke umiestnenie vo vyzname spojovacieho ?lanku medzi pozemskym a nebeskym svetom. Su?asne symbolizuje u?ite?sky urad cirkvi.

Socharska vyzdoba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Socharska vyzdoba Baziliky svateho Petra tvori neoddelite?nu su?as? umeleckych pokladov chramu. Spomedzi nich zaujmu najma umelecky hodnotne socharske prevedenia pape?skych nahrobkov ako i napr. tridsa?deva? soch zakladate?ov nabo?enskych radov, vyp??ajucich ovalne vyklenky na pilastroch. Nav?tevnika zaujme predov?etkym ?tvorica kolosalnych soch v nikach st?pov podopierajucich centralnu kupolu. Monumentalne sochy predstavuju svatcov, ktori su v tesnom spojeni s Kristovou smr?ou. Svata Veronika dr?iaca ru?ku s odtla?kom Kristovej tvare od Francesca Mochiho z rokov 1629 ? 1632, svata Helena od Andreu Bolgiho z r. 1629 ? 1639, apo?tol svaty Ondrej od Francoisa Duquesnoya z r. 1629 ? 1633 a svaty Longinus , dielo Berniniho z r. 1630 ? 1639.

Nahrobky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bazilika svateho Petra vo svojich utrobach skryva mno?stvo nahrobkov. By? pochovanym po boku prveho Kristovho nastupcu bolo a je tu?bou mnohych. Okrem neskor?ich Petrovych nastupcov tuto vysadu dostalo i nieko?ko svetskych osobnosti, napr.: ?vedska kra?ovna Kristina I. , po?ska princezna Maria Klementina Sobieska , cisar Otto II. , ale aj napr. hudobny skladate? Giovanni Pierluigi da Palestrina alebo Jozef kardinal Beran .

Urban VIII. Pravy vyklenok apsidy vyp??a nahrobok Urbana VIII. (1623 ? 1644), dielo Gian Lorenza Berniniho z rokov 1627 ? 1647. Socha predstavujuca pape?a ako sebavedomeho panovnika ?ehna okoloiducim natiahnutou pravicou. Zaujimavym doplnkom podstavca sochy su v?ely, symbol pape?ovho rodu Barberiniovcov . Pomnik je doplneny alegorickymi sochami Lasky a Spravodlivosti.

Inocent VIII. Majstrovskym dielom vytvorenym koncom 15. storo?ia je bronzovy nahrobok pape?a Inocenta VIII. (1484 ? 1492). Je jedinym nahrobkom pochadzajucim e?te zo starej baziliky. Ke? staru baziliku zburali, nahrobok vyhotoveny Antoniom del Pollaiolom rozobrali a opa? postavili o storo?ie neskor.

Pape? sedi na trone a pravicou pozdravuje prichodiacich. Tron je oramovany reliefmi s vyobrazenim kardinalskych cnosti. V ?avej ruke dr?i posvatnu Longinovu kopiju, ktorou mal by? prebodnuty Kristov bok.

Alexander VII. Nadhernym nahrobkom vzdal Bernini hold svojmu mecena?ovi. Alexandra VII. umiestnil medzi dve alegoricke postavy predstavujuce Lasku a Pravdu.

Gregor XIII. Pape?ovu reformu kalendara znazor?uje relief na sarkofagu dokon?enom v roku 1723. Po bokoch Gregora XIII. su alegoricke postavy Stato?nos? a Viera. Nahrobok je dielom sochara Camilla Rusconiho .

Socha svateho Petra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po pravej strane centralnej lode chramu sa nachadza bronzova socha svateho Petra, dielo z 13. storo?ia, ktore je pripisovane Arnolfovi di Cambio . Sediac na nadherne vypracovanom mramorovom trone v ?avej ruke zviera k?u?e od nebeskeho kra?ovstva a pravou po?ehnava okoloiducich. Po?ehnanie dvoma zdvihnutymi prstami symbolizuje dve prirodzenosti Krista ? bo?sku a ?udsku; ostatne tri skr?ene prsty symbolizuju Trojicu Bo?iu.

Vzorom pre zhotovenie tejto sochy bola socha rimskeho senatora zo 4. storo?ia. Prava Petrova noha, mierne pre?nievajuca cez okraj podstavca, po?as staro?i stratila svoj povodny tvar. K ustalenemu ritualu nav?tevnikov baziliky toti? patri nohu sv. Petra pobozka? alebo sa jej dotknu? rukou. Za sochou visi mozaikovy zaves pochadzajuci z roku 1871.

Po?as vyznamnych sviatkov (napr. oboch apo?tolov, ?i sviatku Katedry sv. Petra ? 22. februara) sochu oble?u do slavnostneho rucha. Na hlavu jej posadia tiaru vykladanu drahokamami.

Michelangelova Pieta [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prvej kaplnke v pravej postrannej lodi stoji slavna Michelangelova Pieta . Michelangelo mal prave dvadsa?pa? rokov, ke? v roku 1499 vytesal mramorovu, 174 cm vysoku sochu Panny Marie dr?iacej v lone telo m?tveho Je?i?a .

Dielo je autorom signovane na diagonalnom pase na Mariinej hrudi: MICHAEL. ANGELUS. BONAROTUS. FLORENT. FACIEBA (T) ( ?Michelangelo Buonarroti z Florencie toto vytvoril“ ). Socha, povodne ur?ena pre nahrobok francuzskeho kardinala Jeana Bilheres de Lagraulas v starej bazilike, sa v roku 1519 dostala na su?asne miesto.

Z umeleckeho h?adiska na soche zaujme vynikajuce opracovanie materialu a dokonala kompozi?na harmonia. Pozoruhodnym dojmom posobi Mariina mlada tvar k zrelym rysom svojho m?tveho syna. Autor takto chapal jej ?istotu a nevinnos?. Dielo ma v sebe hlboku vyrazovu hodnotu, ktorou je symbioza smrti a mladosti, smutku a krasy. Pri detailnej?om skumani tvare Panny Marie si pozorny divak v?imne, ?e jej poh?ad sa neupiera na tvar svojho m?tveho syna. Jedno z vysvetleni je to, ?e umelec, ktoremu jeho vlastna matka zomrela, ke? mal ?es? rokov, si nepamata na matkin poh?ad. ^[1]

Sochu Michelangelovej Piety ochra?uje sklena vypl? potom, ?o ju v roku 1972 kladivom po?kodil jeden z nav?tevnikov.

Priestranstvo pred bazilikou [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Piazza San Pietro

Chram svateho Petra v takej podobe, v akej existuje dnes, je Madernovym a Berniniho dielom. Z obdobia rokov 1656 ? 1667 pochadza aj urbanisticke rie?enie Namestia svateho Petra , ktore na objednavku pape?a Alexandra VII. navrhol a zrealizoval Gian Lorenzo Bernini . Patri medzi najvydarenej?ie monumentalne diela svojho druhu na svete.

Bazilika ako architektonicky skvost [ upravi? | upravi? zdroj ]

Takmer dve storo?ia trvala vystavba dne?neho kostola, architektonickym stvarnenim reflektujucim dve slohove obdobia. Na jej vzh?ade sa podpisala viac ako desiatka architektov. Na Petrovom stolci sa medzitym vymenilo tridsa?dva pape?ov, z ktorych viaceri priamo ?i sprostredkovane zasahovali do vystavby, alebo architektom vnucovali svoje predstavy. Tato nadherna grandiozna stavba u? pri zbe?nej?om poh?ade nesie znamky svojho dlheho vyvoja a rukopisu roznorodych autorov. Napriek tomu posobi celistvo a jednotne.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Bazilika svateho Petra

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Kres?anska sakralna architektura

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovskych d?l evropskeho mali?stvi 1300 - 1850 , Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
• P. Johnson, Renesancia , Slovart, Bratislava, 2002, ISBN 80-7145-681-0
• P. Burke, Italska renesance , Mlada fronta, Praha, 1996, ISBN 80-204-0589-5
• B. Hitzen-Bohlen, ?im - um?ni a architektura , Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
• J. Pijoan, Dejiny umenia 7 , Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7
• M. Collins, Vatikan - tajomstva a poklady svateho mesta , Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4
• J. Ha?ko, Tam, kde zomrel Peter , Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-900539-7-1
• O. J. Bla?i?ek, Gianlorenzo Bernini , Nakladatelstvi ?eskoslovenskych vytvarnych um?lc?, Praha 1964
• V. Judak, Pape?sky urad v kres?anskom staroveku , ?lanok v ?asopise Historicka revue 12/2013, Slovensky archeologicky a historicky in?titut, Bratislava, ISSN 1335-6550
• Katolicke noviny - dostupne online ^{[ nefunk?ny odkaz ]}

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Oficialna stranka
• Podorysny plan baziliky
• Bazilika na Katolickej encyklopedii