Byk na starej
hviezdnej mape
od
Johanna Hevelia
Byk
(Taurus) (?) je jedno zo
zvieratnikovych
suhvezdi
, ktorym prechadza
Slnko
od
13. maja
do 20.
juna
. Predstavuje hlavu byka, jednu z podob
Dia
z greckej mytologie. Je po ?om pomenovane
znamenie Byk
.
Je to vyrazne suhvezdie zimnej oblohy medzi suhvezdiami
Baran
na zapade a
Bli?enci
na vychode. Na severe sa nachadza
Perzeus
a
Povoznik
, na juhozapade
Orion
a na juhovychode
Eridanus
a
Ve?ryba
.
Suhvezdie Byk je vidite?ne u nas na ve?ernej oblohe od oktobra do aprila. Vrcholi o polnoci koncom novembra vo vy?ke asi 60° nad ju?nym obzorom. Je to typicke zimne suhvezdie, ktore vidie? na pred??enej spojnici
Kasiopeje
s Perzeom. Na oblohe zabera 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd
zdanlivej jasnosti
do 6
m
; najjasnej?ia
hviezda
ma meno
Aldebaran
. V Bykovi su
Hyady
a
Plejady
, najjasnej?ie
otvorene hviezdokopy
celej oblohy. Roku
1801
v ?om
G. Piazzi
objavil prvu planetku
1 Ceres
. Byk je znamy aj
Krabou hmlovinou
, jasnym
pozostatkom po supernove
.
LP 357-186
je jednou z najmen?ich hviezd s priemerom 1 700 km a s priemernou hustotou 200 t. cm-3. Radiant meteorickeho roja
Taurid
le?i ju?ne od
Plejad
.
Pod?a greckej povesti bol Byk, podobne ako
Labu?
, jednym z mnohych podob najvy??ieho boha
Dia
(Jupitera). Zeus chcel unies?
Europu
, dceru fenickeho kra?a (pod?a inych zdrojov sidonskeho kra?a
Agenora
). Aby ju oklamal (alebo aby ho jeho man?elka
Hera
nevidela), premenil sa na snehobieleho byka (v inej verzii zlateho) a zamie?al sa do kra?ovskych stad. Europa si mladeho krotkeho byka ?oskoro ob?ubila. Jedneho d?a na neho vysadla, aby sa na ?om trochu povozila. Byk v?ak opustil stado, rozbehol sa k
moru
, sko?il do v?n a rychlo za?al plava? smerom na zapad. U?asnuta Europa za nejaky ?as uvidela v dia?ke pred sebou novu pevninu, ostrov
Kretu
, kde ju byk zaniesol. Na Krete potom Europa Diovi porodila troch synov:
Minoa
,
Sarpedona
a
Rhadamantya
. Jej meno neupadlo do zabudnutia, dostala ho nova pevnina
Europa
.
Pod?a inej verzie tohto mytu sa Zeus sam nepremenil na byka, ale poslal byka, aby Europu uniesol. Po splneni ulohy sa potom byk dlho potuloval po Krete, kde sa po ?ase do neho za?ubila man?elka kretskeho kra?a Minoa
Pasifae
. Z tohto zvazku vzi?iel
Minotaurus
, obluda s by?ou hlavou a telom ?loveka, ktoreho sa Minos zbavil zatvorenim do
labyrintu
. Pasifae dostala trest smrti a trestu neunikol ani byk ?
Poseidon
ho potrestal tak, ?e musel na?alej bludi? po Krete a chrli? ohe?.
Herkules
neskor tohto byka chytil a dopravil do
Argu
, ale byk potom za?al pusto?i? Grecko. Napokon sa hrdinovi
Teseovi
podarilo premoc? ho pri
Maratone
.
Na oblohe je Byk zobrazeny, ako plava v mori. Preto je vraj vidite?na len jeho hlava s ve?kymi rohmi a plece. Zvy?ok tela je ponoreny do v?n.
V nalezoch z najstar?ich vykopavok byvalo suhvezdie Byk zobrazovane ako prve suhvezdie
zvieratnika
, ktorym sa za?ina
rok
. Aj
Kelti
uctievali vstup
Slnka
do tohto suhvezdia, poznali ho aj davni
Chaldejci
a
Egyp?ania
. Pred ?tyrmi a? piatimi tisickami rokov toti? jar skuto?ne za?inala v d?och, ke? Slnko prechadzalo tymto suhvezdim, preto?e sa v ?om nachadzal
jarny bod
. Odvtedy sa jarny bod presunul cez
Barana
do
Ryb
, kde je dodnes.
Najjasnej?ou hviezdou je alfa
Aldebaran
, ktora je so svojou jasnos?ou 0,87 magnitudy ?trnastou najjasnej?ou hviezdou na oblohe. V obrazci tvori jedno oko byka. U? vo?nym okom sa da pozorova? jeho napadna
oran?ova
farba, preto?e hviezda je
oran?ovym obrom
. Aldebaran je jednou z hviezd
asterizmu
Zimny ?es?uholnik
.
Beta Tauri sa nazyva
El Nath
. Kedysi patrila do
suhvezdia Povoznika
ako gama Aurigae. Epsilon Tauri sa nazyva
Ain
, ?oko“. Je to jedna z Hyad a v obrazci Byka tvori jeho druhe, menej jasne oko. Jasnej?ie oko je Aldebaran.
Hviezda eta,
Alcyone
, je su?as?ou pravdepodobne najznamej?ej hviezdokopy na oblohe. Tato hviezdokopa sa nazyva Plejady.
Lambda Tauri
, Hyadum I, je zakrytova
premenna hviezda
typu
Algol
. Jej magnituda koli?e v intervale 3,3 a? 3,8 s periodou 3,95 d?a. Pokles jasnosti sa da postrehnu? aj vo?nym okom.
Tau Tauri
je dvojhviezda vhodna aj pre
po?ny ?alekoh?ad
. Hlavna hviezda s jasnos?ou 4,3 mag ma v odstupe 63“ sprievodcu 7,2 mag. Dvojhviezdou je aj
fi Tauri
, ktorej zlo?ky maju jasnos? 5,1 a 8,7 magnitud. Su od seba vzdialene 52,1“ a aj v tomto pripade nam na ich pozorovanie posta?i dobry po?ny ?alekoh?ad.
T Tauri
je znama premenna hviezda, pod?a ktorej dostala pomenovanie cela skupina premennych hviezd. Je to ve?mi mlada hviezda
spektralneho typu
G5e. V
HR-diagrame
sa nachadza nad
hlavnou postupnos?ou
, preto?e e?te nedozrela na ?dospelu hviezdu“. T Tauri predstavuje kone?nu fazu
protohviezdy
, kde dochadza k nerovnova?nemu stavu medzi produkovanou a vy?arovanou energiou. Taketo hviezdy su nestabilne, rychlo a nepravidelne menia svoju jasnos?. Podobnou mladou hviezdou je
RY Tauri
, ktora sa nachadza na okraji zarodo?neho
molekularneho mra?na
vzdialeneho asi 450 svetelnych rokov. Podvojna sustava
XZ Tauri
emituje horucu bublinu rozpinajuceho sa
plynu
. Dvojhviezdu tvoria ve?mi mlade hviezdy, ktore su od seba vzdialene asi ako Slnko a
Pluto
.
Aldebaran le?i na ?avom vrchole akehosi ve?keho le?ateho V, ktore okrem neho tvori e?te nieko?ko ove?a slab?ich hviezd. Tato skupina hviezd je
otvorena hviezdokopa
Hyady, do ktorej sa Aldebaran len premieta. Fyzicky k nej nepatri, preto?e je k nam asi o 100
ly
bli??ie ako hviezdy Hyad. Hyady su na?ou najbli??ou otvorenou hviezdokopou so vzdialenos?ou okolo 134 ? 150 ly. S celkovou magnitudou 0,5 (0,8) su zarove? najjasnej?ou hviezdokopou na
oblohe
. Je to dos? stara otvorena hviezdokopa s vekom 500 milionov rokov a? 1,1 miliardy rokov. Je v nej preto ve?a
?ervenych obrov
. Mnohe
dvojhviezdy
v nej su ?ahko pozorovate?ne.
Plejady
Plejady su najjasnej?im objektom
Messierovho katalogu
a patria medzi najjasnej?ie a najznamej?ie otvorene hviezdokopy na oblohe. Vo?nym okom mo?no vidie? 6 ? 7, pripadne a? do 12 hviezd. Skuto?ny po?et je nieko?ko stoviek, mo?no aj viac ne? 1000 hviezd. V minulosti boli samostatnym suhvezdim a via?e sa k nim samostatna legenda. Pod?a
greckej baje
boli Plejady sedem sestier:
Maia
,
Merope
,
Elektra
,
Taygete
,
Alkyone
,
Kelaino
(Celaeno) a
Asterope
(Sterope). Najjasnej?ie hviezdy hviezdokopy preto nesu ich mena a tie? mena ich rodi?ov -
Atlas
a
Pleione
. Priemer celej hviezdokopy je asi 20 svetelnych rokov. Uhlovy priemer hviezdokopy na oblohe je 3°, vzdialenos? okolo 380 ly. Su obklopene
reflexnou hmlovinou
, ktoru mo?no zachyti? na
fotografickych
snimkach s dlhou expoziciou.
Okrem u? spominanych dvoch najjasnej?ich hviezdokop sa tu nachadza aj nieko?ko ?al?ich otvorenych hviezdokop.
NGC 1746
dosahuje jasnos? 6 magnitud, a ma asi 60 hviezd.
NGC 1647
je o nie?o slab?ia a obsahuje asi 30 hviezd. Obe hviezdokopy sa nachadzaju v pribli?ne zhodnej vzdialenosti okolo 3 500 svetelnych rokov a obidve le?ia na spojnici hviezd El Nath a Aldebaran. NGC 1746 le?i severovychodnej?ie, bli??ie k El Nathu a NGC 1647 juhozapadnej?ie, bli??ie k Aldebaranu. Pomerne jasne su aj hviezdokopy
NGC 1807
a
NGC 1817
.
Krabi pulzar
Krabia hmlovina alebo M1 je prvy objekt Messierovho katalogu a jediny
zvy?ok po supernove
, ktory
Charles Messier
zaznamenal. V centre hmloviny sa nachadza
pulzar
nazyvany
Krabi pulzar
, ktory sa oto?i okolo svojej osi asi 30-krat za sekundu. Supernova, z ktorej hmlovina aj pulzar vznikli, bola pozorovana v roku
1054
. V
?ine
po?as panovania
dynastie Sung
a
Japonsku
sa o nej zachovalo celkove 8 zaznamov. Vzdialenos? hmloviny od nas je asi 6 300 svetelnych rokov a jej jasnos? je 8 a? 9 magnitud. ?al?i zvy?ok po supernove, aj ke? ove?a slab?i a ove?a va??iu plochu zaberajuci ako Krabia hmlovina, je
Simeis 147
.
V tomto suhvezdi urobil
Hubblov vesmirny ?alekoh?ad
prvy poh?ad na objekt, ktory je pravdepodobne
extrasolarnou planetou
. Jej ozna?enie je
TMR-1C
a obieha okolo dvojhviezdy.
Dvojica
interagujucich galaxii
NGC 1409
a
NGC 1410
sa nachadza sa samotnom okraji suhvezdia, tesne na hranici s
Eridanom
. Ich jasnos? v?ak dosahuje len 15. magnitudu.
Byk patri medzi tie ?ah?ie objavite?ne zvieratnikove suhvezdia a ako jedna z mala suhvezdi sa aspo? ?iasto?ne podoba na to, pod?a ?oho bolo pomenovane. Jeho hlava s vyraznym ?ervenym okom a dlhymi rohmi je na oblohe napadny obrazec. Aldebaran je zarove? jeden z ?lenov asterizmu
Zimny ?es?uholnik
alebo Zimne G a je jednou z dvoch hviezd tohto obrazca, ktore su napadne oran?ove. Tou druhou je
Betelgeuze
. Vyrazny obrazec Byka sa nachadza medzi e?te vyraznej?im obrazcom Oriona a neprehliadnute?nymi Plejadami. Patri medzi zimne suhvezdia.
- Encyklopedia astronomie
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok (s laskavym dovolenim autorov a podporou
SZA
)
- PLAUCHOVA, Jana
.
Suhvezdia od Andromedy po ?irafu
. Redakcia Eduard Ko?i; ilustracie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalova, Michal Moj?i?, Tibor Kratky. prve vyd.
Hurbanovo
: Slovenska ustredna hvezdare? Hurbanovo, 2023. 592 s.
ISBN
978-80-89998-357
. Kapitola Byk, s. 401 – 410.