Avignon

	Avignon
	mesto
	Avignon ? stare mesto
	Erb
	Erb
?tat	Francuzsko
Region	Provence-Alpes-Cote d’Azur
Departement	Vaucluse
Arrondissement	Avignon
Rieka	Rhone
Nadmorska vy?ka	20 m n. m.
Suradnice	43°57′S 4°48′V / 43,950°S 4,800°V
Najvy??i bod
- vy?ka	122 m n. m.
Najni??i bod
- vy?ka	10 m n. m.
Rozloha	64,78 km² (6 478 ha )
Obyvate?stvo	91 283 ( 1. 1. 2007 )
Hustota	1 409,12 obyv./ km²
?asove pasmo	SE? ( UTC +1)
- letny ?as	SEL? ( UTC +2)
PS?	84000
Kod	84007
	Lokalita svetoveho dedi?stva UNESCO
Nazov	Historic Centre of Avignon: Papal Palace, Episcopal Ensemble and Avignon Bridge
Typ pamiatky	kulturna pamiatka
Rok zapisu ; (?. zasadnutia)	1995 (#19)
?islo	228
Region	Europa a Severna Amerika
Kriteria	i, ii, iv
	Poloha mesta Avignon v ramci Francuzska
	Wikimedia Commons: Avignon
	Webova stranka: avignon.fr
	OpenStreetMap: mapa
	Geograficky portal

O rovnomennom obvode pozri Avignon (obvod) .

Svetove dedi?stvo UNESCO

Suradnice : 43°57′S 4°48′V / 43,950°S 4,800°V

Avignon je starobyle mesto v Provensalsku na juhu Francuzska , sidlo departementu Vaucluse v regione Provence-Alpes-Cote d’Azur na ?avom brehu rieky Rhony . Samotne mesto zabera rozlohu 64,78 km² a s okolitymi obcami ma Avignon asi 150 000 obyvate?ov.

V roku 1995 bolo historicke centrum Avignonu zapisane do Zoznamu svetoveho dedi?stva UNESCO .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto zalo?ili staroveki Rimania ako centrum provincie Gallia Narbonensis . Po pade Rimskej ri?e ho dobyli rozni vladcovia a nakoniec bolo pripojene k Burgundsku . Do za?iatku 14. storo?ia bol Avignon malym meste?kom bez va??ieho vyznamu. A? v roku 1303 pape? Bonifac VIII. v ?om zalo?il univerzitu v snahe ziska? va??i vplyv pape?ov na vzdelavanie a formovanie francuzskych k?azov . Najva??i rozvoj za?ilo po?as obdobia, ke? sa stalo sidlom siedmich pape?ov a neskor aj protipape?ov.

Sidlo pape?ov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Avignon si v roku 1309 (vzh?adom na politicku situaciu v Rime ) vybral ako svoje sidlo pape? Klement V. Mesto sa stalo domovom pape?ov od 9. marca 1309 a? do 13. januara 1377 , ke? sa pape?ska stolica pres?ahovala spa? do Rima. (V Rime v rokoch 1328 a? 1330 , paradoxne, sidlil protipape? Mikula? V. ) Hoci po presidleni pape?ov do Rima v Avignone sidlili e?te protipape?i , mesto ?alej patrilo cirkvi (pape?skemu ?tatu). Do 14. septembra 1791 mesto patrilo cirkvi . Potom ho anektovala novovzniknuta Francuzska republika .

Pape?i obyvali spo?iatku biskupsky palac, ktory Jan XXII. nechal roz?iri?. Neskor obrovske usilie a prostriedky venovali stavbe a zariadeniu Pape?skeho palaca .

Sedem pape?ov sidliacich v Avignone:
Klement V. : 1305 a? 1314
(obdobie bez pape?a): 1314 a? 1316
Jan XXII. : 1316 a? 1334

Benedikt XII. : 1334 a? 1342
Klement VI. : 1342 a? 1352
Inocent VI. : 1352 a? 1362
Urban V. : 1362 a? 1370
Gregor XI. : 1370 a? 1378

Toto obdobie (1309 a? 1377) sa tie? vola Avignonske zajatie , ako nara?ka na Babylonske zajatie ? presidlenie Izraelitov v biblickych dobach, ke? si Palestinu podmanila Babylonska ri?a.

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zrejme najznamej?ou pamiatkou a symbolom mesta je Avignonsky most (Pont Saint-Benezet). Jeho ?tyri dochovane obluky (z povodnych dvadsiatichdvoch) kon?ia uprostred rieky Rhony.

Hradby , ktore dali vystava? pape?i, sa v dobrom stave zachovali a? do dne?nych dni.

Unikatnou pamiatkou je centrum mesta a tie? opevneny Pape?sky palac . Tento komplex gotickych budov s murmi hrubymi viac ako pa? metrov dali vystava? pape?i v rokoch 1335 a? 1364 . Postavili ho na obna?enom skalnom vybe?ku a posobi nedobytnym dojmom. Po obsadeni po?as Francuzskej revolucie sa mnoho rokov vyu?ival ako kasarne a vaznica . V su?asnosti slu?i ako muzeum . Interiery Pape?skeho palaca a avignonskych chramov zdobia fresky , ktore vytvorili hlavne talianski umelci zo Sieny .

Osobnosti mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Francesco Petrarca (* 1304 ? † 1374 ), taliansky basnik a humanista
Laura de Noves (* 1310 ? † 1348 ), platonicka laska Francesca Petrarca
Vojt?ch Ra?k?v z Je?ova (* cca 1320 ? † 1388 ), ?esky teolog a filozof
Joseph ha-Kohen (* 1496 ? † 1558 ?), taliansky lekar
Alexandre de Rhodes (* 1591 alebo 1593 ? † 1660 ), jezuita a misionar
John Stuart Mill (* 1806 ? † 1873 ), anglicky filozof, ekonom a politik
Harriet Taylor Mill (* 1807 ? † 1858 ), britska filozofka a bojovni?ka za ?enske prava
Edouard Daladier (* 1884 ? † 1970 ), politik
Olivier Messiaen (* 1908 ? † 1992 ), hudobny skladate?, organista, pedagog a ornitolog
Pierre Boulle (* 1912 ? † 1994 ), spisovate?
Rene Girard (* 1923 ), historik
Bernard Kouchner (* 1939 ), politik a lekar ( Lekari bez hranic )
Mireille Mathieu (* 1946 ), speva?ka
Daniel Auteuil (* 1950 ), herec