z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Arras
(
hol.
Atrecht
) je
francuzske
mesto
v
regione
Hauts-de-France
a spravne sidlo
departementu
Pas-de-Calais
. Napriek v?etkym
francuzskym
gramatickym pravidlam sa vyslovuje
Arras
so
s
.
Mesto s cca 42000 obyvate?mi le?i v historickej provincii
Artois
pri sutoku
riek
Scarpe
a
Crinchon
asi 50 km juhozapadne od
Lille
.
Tapiseria
Arraskej ?koly
okolo 1410
Arras stoji na zakladoch
keltskeho
osidlenia. Neskor ho
Rimania
prebudovali na posadkove mesto. Pri deleni
Franskej ri?e
pripadol
Verdunskou zmluvou
Arras
cisarovi
Lotarovi I.
Arras le?al nieko?ko storo?i na hraniciach medzi
Francuzskom
a
Svatou ri?ou rimskou
. Vlada nad mestom sa ?asto menila. V
17. storo?i
, vybudoval
mar?al
Sebastien Le Prestre de Vauban
,
vojensky in?inier
?udovita XIV.
,
pevnos?
, ktora mala udr?a? mesto vo francuzskom vlastnictve.
9. maja 1915 sa v blizkosti mesta konala prva bitka Arrasu, do ktorej sa zapojila aj rota "Nazdar"
?esko-Slovenskej legie
vo Francuzsku. Boje pokra?ovali so zvy?enou intenzitou, najma v roku 1917, kedy bolo mesto va?ne po?kodene.
[1]
Symbolom mesta su dve ve?ke namestia v centre,
Grande Place
a
Place des Heros
, s ve?kym suborom re?taurovanych historickym budov.
K najdole?itej?im stavbam v meste patri
neskorogoticka
katedrala
a
goticka
radnica so
zvonicou
patriacou medzi francuzske zvonice zapisane od roku
2005
na
zozname svetoveho dedi?stva
UNESCO
.
Citadela
v pevnosti vybudovanej Vaubanom patri do suboru
Vaubanovych opevneni
, ktore su tie? od roku
2008
su?as?ou
svetoveho dedi?stva
UNESCO
.
- Jean Bodel
(*
1165
? †
1210
), stredoveky basnik
- Adam de la Halle
(* cca
1237
? †
1286
/
1287
alebo
1306
), francuzsky Trouvere (
trubadur
)
- Mahaut d'Artois
(*
1269
? †
1329
), burgundska vojvodky?a
- Matya? z Arrasu
(*
1290
? †
1352
), architekt a stavite? posobiaci v ?echach
- Jan IV.
(*
1403
? †
1427
), vojvoda z Brabantska, Lothier a Limburgu
- Charles de l’Ecluse
(*
1526
? †
1609
), lekar a botanik
- Charles Bonaventure de Longueval, grof de Bucquoy
(*
1571
? †
1621
), po?ny mar?al v tridsa?ro?nej vojne
- Ambroise Marie Francois Joseph Palisot de Beauvois
(*
1752
? †
1820
), prirodovedec
- Maximilien de Robespierre
(*
1758
? †
1794
), politik a jeden z najmocnej?ich mu?ov
Francuzskej revolucie
- Augustin Robespierre
(*
1763
? †
1794
), politik a brat Maximiliana de Robespierre
- Joseph Le Bon
(*
1765
? †
1795
), revolucionar
- Eugene Francois Vidocq
(*
1775
? †
1857
), zlo?inec a neskor?i bojovnik proti zlo?inu
- Jean-Baptiste Camille Corot
(*
1796
? †
1875
), maliar
- Paul Verlaine
(*
1844
? †
1896
), basnik
- Philippe Petain
(*
1856
? †
1951
), general a hlava
Vichystickeho Francuzska
- Lucien Gaudin
(*
1886
? †
1934
), ?ermiar, majster sveta a olympijsky vi?az (1924 a 1928)
- Pierre Jean Jouve
(*
1887
? †
1976
), spisovate? a stupenec
Sigmunda Freuda
- Gabriel Hanot
(*
1889
? †
1968
), futbalista, novinar a vydavate? ?portovych novin L'Equipe
- Charles de Gaulle
(*
1890
? †
1970
), general a prezident
- Louise Weiss
(*
1893
? †
1983
), europska politi?ka, spisovate?ka, novinarka a feministka
- Rene Huyghe
(*
1906
? †
1997
), historik, kritik a teoretik umenia
- Benoit Assou-Ekotto
(*
1984
), kamerunsko-francuzsky futbalista
Deva
,
Rumunsko
Herten
,
Nemecko
,
1984
- Chemnitz
, Nemecko,
1967
Ipswich
,
Anglicko
,
Spojene kra?ovstvo
,
1992
Oudenaarde
,
Belgicko
,
1990
- ↑
(CS) PRECLIK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), vaz. kniha book, 219 pages, first issue vydalo nakladatelstvi ?Paris“ Karvina, ?i?kova 2379 (734 01 Karvina-Mizerov, Czech Republic) ve spolupraci s Masarykovym demokratickym hnutim (in association with the Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019,
ISBN 978-80-87173-47-3
, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 190
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Arras
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Arras
na nemeckej Wikipedii.
