Aristoteles
Zapadna filozofia Staroveka filozofia
Biograficke udaje
Meno	Aristoteles (Αριστοτ?λη?)
Narodenie	384 pred Kr. ( Stageira )
Umrtie	322 pred Kr. ( Chalkis )
Dielo
?kola/tradicia	peripateticka ?kola
Oblas? zaujmu	fyzika , metafyzika , poezia , divadlo , hudba , retorika , politika , etika , biologia , zoologia
Vyzna?ne my?lienky	aurea mediocritas , logika
Ovplyvneny Parmenides , Sokrates , Platon , Herakleitos , Demokritos
Ovplyvnil Alexander Ve?ky , Avicenna , Averroes , Maimonides , Albert Ve?ky , Toma? Akvinsky , Klaudios Ptolemaios , Mikula? Kopernik , Galileo a arabsku filozofiu , ?idovsku filozofiu , kres?ansku filozofiu , zapadnu filozofiu a vedu vo v?eobecnosti
Odkazy
Projekt Guttenberg	Aristoteles (plne texty diel autora)
	Aristoteles (multimedialne subory na commons)
Biograficky portal

Aristoteles alebo Aristoteles (po grecky : Αριστοτ?λη? - Aristoteles/iny prepis: Aristoteles; * 384 pred Kr. , Stageira ? † 322 pred Kr. , Chalkis ) bol starogrecky filozof a encyklopedicky vedec ( polyhistor ), filozof staroveku, zakladate? logiky a mnohych ?al?ich ?pecialnovednych odvetvi ( psychologie , zoologie , meteorologie at?.). Aristoteles stravil v Platonovej akademii 20 rokov svojho ?ivota pod Platonovym vedenim. V stredoveku Aristotela nazyvali jednoducho ?Filozof“.

Jadrom Aristotelovej filozofie je ontologia , ktoru nazyva ?prva filozofia“ a ktoru vytvoril kritickym pretvorenim Platonovej teorie idei. Po Platonovej smrti zalo?il v posvatnom okrsku Apolona Lykeia v Atenach vlastnu ?kolu Lykeion -lyceum, v ktorej sa v niektorych smeroch od Platona zna?ne vzdialil. Jeho ?iaci posobiaci v tejto ?kole sa nazyvali peripatetici .

S Platonom sa Aristoteles zasadne rozchadza v tom, ?e neuznava idey odlu?ene od vnimate?nych veci. Na druhej strane v sulade s Platonom rozoznava na ka?dej veci latku (HYLE) a tvar (MORFE; EIDOS). K tomu, aby vznikli konkretne veci su potrebne ?tyri faktory: latka, tvar, u?el a hybna pri?ina. Latka je mo?nos?ou, tvar skuto?nos?ou; prechod od mo?nosti ku skuto?nosti sa realizuje pohybom.

Skuto?nos? je vy??im a lep?im stup?om existencie ako mo?nos?. Zmenu mo?nosti na skuto?nos? mo?e sposobova? iba taka pri?ina, ktora je sama skuto?nos?ou. Ke??e svet a dianie v ?om je ve?ne, musi existova? pri?ina pohybu, ktora je takisto ve?na, ale nehybna: prvohybate?, boh (PROTON KINUN AKINETON). Zakladnou charakteristikou boha je to, ?e je ?istym myslenim, myslenim, ktore mysli seba same (NOESIS NOESEOS). Prvohybate?, preto?e je absolutne dokonaly, uvadza hmotny svet do pohybu ako predmet lasky. Tento prvohybate? je rozum, u?el a zakon, ktory je najvy??im zabezpe?enim poriadku vo svete.

V teorii poznania Aristoteles kladol doraz na zmyslove poznanie. Cie?om poznania su pojmy, ktorym v realite zodpovedaju tvary. Poznanie tvarov nie je mo?ne bez pozorovania mnohych jednotlivych veci.

Jeho filozoficke myslenie vyvolalo v Europe takmer a? rozruch, ke? jeho diela prenikli v 13. storo?i na rane europske univerzity, najma na Pari?sku a Oxfordsku univerzitu . Pod?a Aristotelovych pravidiel vedeckeho uva?ovania sa za?ali riadi? i ve?ki kres?anski myslitelia. Napr. jeho ideu prveho nehybneho hybate?a rozpracoval sv. Toma? Akvinsky .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 384 pred Kr.  ? Narodil sa v Stageire na polostrove Chalkidiki v Macedonsku, bol synom Nikomacha, lekara na macedonskom kra?ovskom dvore. Ve?mi mlady osirel.
• 367 pred Kr.  ? podporovany pribuznymi odchadza do Aten, ?tudium v Atenach , v Platonovej akademii
• 347 pred Kr.  ? umiera Platon , Aristoteles odchadza z Aten do Malej Azie do mesta Assos Atarnea na pobre?i ostrova Lesbos v Egejskom mori, kde sa venoval vedeckej praci a kde sa aj o?enil s pribuznou vladcu Hermia
• 343 pred Kr.  ? kra? Filip Macedonsky pozval Aristotela za vychovavate?a svojho syna, buduceho Alexandra Ve?keho
• 335 pred Kr.  ? po Filipovej smrti sa vracia do Aten a zaklada vlastnu ?kolu Lykeion , ktora dostala popularny nazov peripateticka ?kola . Viedol ju a? do roku 323 pred Kr. , ke? u?iel z Aten. Ob?alovali ho toti? z bezbo?nosti, preto?e jeho spriaznenos? s macedonskym dvorom pokladali pravdepodobne aj za jeho politicku orientaciu.
• 323 pred Kr. ? Aristoteles umiera v Chalkide.

Aristotelovo myslenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristoteles bol realista v be?nom modernom zmysle: hoci kategorie su pod?a neho ve?mi dole?ite, realne su jednotlive veci, napriklad jednotlive piniove stromy. Na rozdiel od Platona, ktory veril v idealne formy veci. Pre Platona bol realny prave idealny tvar pinie, nie jednotlive piniove stromy, tie su iba nedokonalou realizaciou tohto tvaru.

Pri zdovod?ovani svojich zaverov Aristoteles dosledne pou?ival viac intelekt ne? in?piraciu. Mo?eme suhlasi? s badate?om antiky R. J. Hankinsonom, ?e " musime ma? stale na zreteli fakt, ?e Aristoteles bol ?lovekom svojej doby - a na tie ?asy bol mimoriadne prezieravy, bystry duchom a pokrokovy ". Napriek tomu sa niektore principy charakteristicke pre cele Aristotelovo myslenie museli pri zrode modernej vedy prekona?.

Napriklad Aristotelove prace boli presiaknute teleologiou : veci su take, ake su, v dosledku u?elu, na ktory slu?ia. Vo Fyzike ?itame: " Teda priroda je cie?om aj u?elovou pri?inou; lebo ak pre suvisly pohyb jestvuje cie?, je tento cie? zarove? kone?nou hranicou a u?elnou pri?inou ."

Taketo zdoraz?ovanie teleologie bolo prirodzene pre ?loveka, akym bol Aristoteles, ktory sa ve?mi zaujimal o biologiu. V Assose a na Lesbose ?tudoval morsku biologiu. Aristotelove prace o ?ivo?ichoch su pozoruhodne. Teleologia je pre niekoho, kto skuma srdce alebo ?aludok zvierat tak ako Aristoteles v spise O organoch zvierat , prirodzena - sotva sa vyhne otazke, na aky u?el slu?ia. ^[1]

Aristotelova taxonomia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je mo?ne, ?e prave po?iato?ny Aristotelov zaujem o zoologiu bol pri?inou silneho dorazu na taxonomiu , na usporaduvanie veci do kategorii. Niektore z nich pou?ivame dodnes, napriklad klasifikaciu sposobov riadenia ?tatu: monarchia , aristokracia a kon?titu?ne zriadenie, ale nie demokracia. Va??ina jeho klasifikacii nam v?ak pripada zbyto?na.

Jedna klasifikacia sa objavovala vo v?etkych jeho pracach a stala sa preka?kou ?al?ieho vyvoja vedy: Aristoteles trval na rozli?ovani prirodneho a umeleho. Druha kniha Fyzika sa za?ina slovami: " Niektore veci su od prirody, niektore z inych pri?in ." No a jeho pozornos? si zasluhovalo iba to, ?o je prirodne. Mo?no prave toto rozli?ovanie prirodneho a umeleho branilo Aristotelovi a jeho nasledovnikom, aby sa zaujimali o experimentovanie. ^[1]

Aristotelovo u?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelovo u?enie obsahuje celu grecku vedu a je ve?kym systemom ?udskeho poznania. Je zachytene v spisoch logickych, metafyzickych, prirodovedeckych a psychologickych, etickych, politickych, retorickych a estetickych.

Aristoteles pokra?oval v mysleni svojho u?ite?a Platona . Zatia? ?o v?ak Platon umiest?oval idey mimo sveta, tvrdil Aristoteles, ?e su v predmetoch samych.

Aristotelova filozofia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelova filozofia ma raz analyticky, preto Aristoteles presne dokazal rozli?i? filozoficke discipliny . Sam deli filozofiu na teoreticku (napr. matematiku ), prakticku (napr. politiku ) a poeticku (napr. poetiku ).

Nikto nemal v dejinach filozofie taky vplyv ako Aristoteles. Neskor ho obdivovali aj niektori arabski filozofi, napriklad Averroes sa ho pridr?iaval priam otrocky. Na za?iatku 13. storo?ia sa za?al prejavova? Aristotelov vplyv v kres?anskej Europe, ke? Toma? Akvinsky zosuladil jeho my?lienky s kres?anstvom. Vo vrcholnom Stredoveku sa Aristoteles ozna?oval prosto ako "Filozof" a Averroes ako "Komentator". Po Akvinskom sa Aristotelovo u?enie stalo stredobodom univerzitneho vzdelavania.

Aristotelova estetika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelova estetika je podobne ako ostatne odbory Aristotelovho teoretickeho zaujmu budovana systematicky a empiricky (induktivne). Aristoteles vylo?il svoje esteticke nazory najma vo svojom diele Retorika a Poetika. Aristoteles pova?uje aj re?nictvo za umenie, preto?e vyvolava city a posobi na poslucha?a pomocou slovneho vyrazu. Aristoteles vo svojich uvahach o umeni neh?ba o podstate krasy, ale krasu vyvodzuje z jednotlivych krasnych veci.

Umelecke tvorenie Aristoteles pova?uje za uskuto??ovanie tvaru (pojmu) v latke. Umenie spo?iva v tvorivom napodob?ovani ( mimesis ), ktore je nam vrodene. Umelecke diela su viac ne? veci, preto?e zobrazuju konkretne to, ?o je vo veciach v?eobecne, typicke, t. j. idey veci. To iste plati aj o basnictve. Aristoteles rozli?uje medzi pravdou umeleckou a pravdou historickou. Svoju teoriu tragedie Aristoteles systematicky odvodzuje z rozboru hier najma Sofoklovych a Euripidovych. Zava?ny je Aristotelov pojem katarzie : tragedia vyvolava va?ne, ale o?is?uje ich skrze sucit a strach. Aristoteles vy?aduje od umeleckeho diela organicku jednotu, ktora by sa vyhybala v?etkemu neorganickemu, t. j. nahodnemu a tym zbyto?nemu. Aristoteles je vlastne aj povodcom tzv. teorie troch jednot v drame (deju, ?asu a miesta), i ke? o jednote sam nehovoril.

Aristotelova etika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelova etika je etikou ??astia; ??astie, bla?enos? ( eudaimonia ) predstavuje cie? ?ivota a zarove? najvy??ie dobro.

Aristoteles skuma mo?nosti dosiahnutia ??astia jednotlivca v ramci spolo?nosti. Na rozdiel od svojho predchodcu Platona vnima dobro ako pojem relativny, no za spolo?ne pre ?udi pova?uje, ?e najvy??ie dobro ? ??astie ? dosahuje ka?dy bez rozdielu cez toto vlastne dobro.

Pod?a toho, v ?om mo?no vidie? obsah ??astia, rozoznava tri typy ?ivota: ?ivot rozko?nicky, politicky a teoreticky. Najvy??ie stavia ?ivot teoreticky, preto?e sa v ?om najviac uplat?uje ?innos? rozumu, ktorym sa ?lovek odli?uje od zvierat a podoba sa bohom.

Cie? videl Aristoteles v najdeni naju??achtilej?ieho ??astia, ?o mo?u dosiahnu? len cnostni ?udia, ktori pestuju mravne a rozumove cnosti. Cnosti deli na rozumove (dianoeticke) a mravne (eticke) v u??om zmysle) a etika je u Aristotela filozofiou konania, nielen poznavania, ani moralka nema by? vecou poznania, ale konania a praxe, preto?e bez toho sa ?lovek nemo?e sta? mravnym. Mravne cnosti su stredom medzi dvoma krajnos?ami, napr. stato?nos? je stredom medzi zbabelos?ou a nerozva?nou smelos?ou, ?tedros? medzi marnotratnos?ou a skupos?ou a pod.

Mravne cnosti ?lovek dosiahne vtedy, ke? bude udr?iava? ?iadostivu stranku svojej du?e medzi vystrednymi krajnos?ami, t. j. ke? nebude ani bojazlivy, ani pochaby, zja?eny, ale stato?ny; ani marnotratny, ani skupy, ale ?tedry, ani malicherny, ani okazaly, ale ve?korysy, ani podlizavy, svarlivy, ale priate?sky. Najva??ia cnos? je spravodlivos?, ktora spo?iva v umiernenosti . Pre cnosti alebo necnosti sa pod?a Aristotela rozhodujeme slobodne; na?a od ni?oho nezavisla vo?ba medzi dvoma predmetmi je samostatne a nepredvidate?ne prirodne dianie. Aristoteles tu po prvy raz pou?il pojem etickej slobody , podobne ako neskor (pod nazvom liberum arbitrium ) katolicka cirkev , ako zdovodnenie trestania hrie?nikov v pekle.

Samo slobodne vyh?adavanie zlatej strednej cesty v?ak nesta?i. ?lovek sa od ostatnych tvorov li?i ?imsi bo?skym a v zmysle tohto bo?skeho prvku svojej bytosti musi ?i?, ak nechce klesnu? do pod?udskeho stavu: musi sa usilova? o preh?benie svojho vnutorneho rozumoveho ?ivota. Vonkaj?ie dobra, ako zdravie, urodzenos?, krasu, zdrave potomstvo a dobrych priate?ov pova?uje Aristoteles za nevyhnutny predpoklad ??astia. Idealom Aristotelovej etiky je ob?an s bohato rozvinutymi spolo?enskymi vz?ahmi. Spolo?nos? je nevyhnutna podmienka mravnosti a ?lovek je tvor patriaci do obce.

Aristotelova fyzika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelova fyzika je jedna z historicky a kulturne najvplyvnej?ich su?asti Aristotelovho kulturneho vykonu: a? do 16. storo?ia platil Aristotelov system za dostato?ne iste poznanie prirody: svet sa deli na dve sfery ? supralunarnu a sublunarnu. Kym supralunarna sfera je ri?ou ve?neho poriadku a dokonalych zakonitosti, sublunarna ri?a podlieha stalemu striedaniu vzniku a zaniku. Empiricky zaklad na pochopenie tychto zmien Aristoteles h?adal a na?iel v bezprostrednom pozorovani.

Aristotelov spis o telesach padajucich vo?nym padom je typicky prinajmen?om pre jeho fyziku - je to zlo?ite uva?ovanie, aj ke? nie je matematicke, zalo?ene na apriornych prvych principoch, spo?ivajucich na tych najnahodnej?ich pozorovaniach prirody, prijatych bez akehoko?vek usilia o ich overenie.

• Aristoteles ?asto pozoroval prirodne javy. Z faktu, ?e hrom po?ujeme s ?asovym oneskorenim za bleskom alebo z pozorovania, ?e hoci zabery vesiel na vzdialenej trojveslici vidime, ?p?achot po?ujeme s oneskorenim, dospel k zaveru, ?e zvuk sa ?iri kone?nou rychlos?ou. Ve?mi prospe?ne boli pre?ho pozorovania, na zaklade ktorych dospel k zaverom o tvare Zeme a o pri?ine duhy. V?etko v?ak boli len prile?itostne nahodne pozorovania prirodnych javov, a nie vytvaranie umelych podmienok s cie?om experimentova? (ako to robime dnes).

• Cely svet pod?a Aristotelovej fyziky tvori gu?u, ktorej stred je vyplneny na?ou Zemou ( geocentricky nazor ).
• Aristoteles u?il ?e tuhe telesa padaju dolu, preto?e prirodzene miesto ?ivlu zeme je dolu, v strede sveta, a iskry letia nahor, preto?e prirodzene miesto oh?a je na nebi. Zem je takmer gu?a so stredom v strede sveta, preto?e take usporiadanie umo??uje ve?kej ?asti ?ivlu zeme dospie? k onomu stredu. A padajuce teleso ma rychlos? umernu jeho hmotnosti, aby mohlo pada? prirodzenym sposobom. Ako sa do?itame v spise O nebi , pod?a Aristotela plati: " Ak dana hmotnos? prejde danu drahu v danom ?ase, pri?om ?asy budu v obratenom pomere k hmotnostiam. Ak sa napriklad polovi?na hmotnos? pohybuje v nejakom ?ase, dvojnasobna hmotnos? sa bude pohybova? v polovi?nom ?ase."
• Hoci nepoznal dovod, zistil, ?e odpor vzduchu alebo ineho prostredia obklopujuceho teleso padajuce vo?nym padom sposobuje, ?e rychlos? napokon dosiahne kon?tantnu hodnotu, maximalnu rychlos?, ktora nerastie s hmotnos?ou padajuceho telesa. Mo?no bolo pre?ho e?te dole?itej?ie zistenie, ?e rychlos? padajuceho telesa rastie s jeho hmotnos?ou, ?o ve?mi dobre zodpovedalo jeho predstave, ?e teleso pada, lebo prirodzene miesto jeho materialu sa nachadza v strede sveta.
• Pre Aristotelovo chapanie pohybu bola pritomnos? vzduchu alebo nejakeho ineho prostredia podstatna. Domnieval sa, ?e keby nejestvoval nijaky odpor, telesa by sa pohybovali nekone?nou rychlos?ou, ?o pokladal za absurdnu predstavu, a preto odmietal mo?nos? prazdneho priestoru. Vo Fyzike vyhlasuje: " E?te raz chceme vysvetli?, ?e nejestvuje prazdno, ktore by bolo oddelene od telies, ako hovoria niektori." V skuto?nosti v?ak jestvuje len maximalna rychlos? padajucich telies nepriamo umerna odporu. Keby nejestvoval nijaky odpor, maximalna rychlos? by bola skuto?ne nekone?na, v takom pripade by ju v?ak padajuce teleso nikdy nedosiahlo.

Aristotelova logika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristoteles bol ve?mi obdivovany kodifikator antickej logiky. Po?as takmer dvoch milenii po jeho smrti jeho prace zohrali v logike rovnaku ulohu ako Euklidove v geometrii.

Aristotelova logika je ?tudiom logickych foriem, formulaciou zasady sporu a vylu?enia tretieho a rozborom procesu usudzovania. Aristotelova logika predstavuje prvy logicky system, ktoreho jadrom je nauka o kategorickom a modalnom sylogizme .

Vypracoval nauku o pojme , definicii a sude . Jeho sylogizmy (dva sudy a z neho usudok) tvoria zaklad vedeckeho myslenia. Najvy??ie pojmy nazyva kategorie a uvadza ich desa? (napr. substancia , kvalita , kvantita ).

Aristotelova metafyzika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelova metafyzika je centralna a zakladna zlo?ka Aristotelovho u?enia; historicko-filozoficky a kulturne najvplyvnej?i vykon Aristotelov.

Aristoteles vysvet?uje zmenu pohybom ; ten ma pri?inu v latke a vo forme ; pri?inu i u?el pohybu nazyva energeia . ?ivot je pohyb a postupuje od najni??ieho k najvy??iemu ( anorganizmy , rastliny , ?ivo?ichy , ?lovek ). Prapri?ina a forma foriem je duch a Boh . Boh je prvym hybate?om a latka je ve?na. V celom svete vladne u?elnos?.

Jednym z Aristotelovych dualizmov je diferencia medzi mo?nos?ou (gr. dynamis, lat. potentia) a skuto?nos?ou (gr. energeia, alt. actus). Pohyb je prechodom z mo?nosti do skuto?nosti. Pohyb chape teleologicky, teda u?elovo, kde vnutorny princip ozna?uje ako entelechiu. Niektory ?lovek je hudobne nevzdelany, ale potencialne hudobne vzdelany. Zmena prebieha ako postupne uskuto??ovanie nie?oho, ?o v je istom zmysle suce a v inom nesuce.

Aristotelova ontologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristotelova ontologia je jadrom Aristotelovej filozofie; svoju ontologiu Aristoteles nazyva prva filozofia . Vznikla z kritickeho pretvorenia Platonovej teorie idei . S Platonom sa Aristoteles zasadne rozchadza v tom, ?e neuznava idey odlu?ene od vnimate?nych veci. Na otazku, ?i je nejaka gu?a mimo vnimate?nej gule, alebo dom mimo vnimate?neho domu, odpoveda rozhodnym nie . Ina? v?ak zhodne s Platonom rozoznava na ka?dej veci latku.

Aristotelova psychologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V psychologii u?i Aristoteles o dvojakej podstate: tele a du?i. ?lovek ma v sebe du?u rastlinnu, du?u zvieraciu a okrem toho e?te rozum, nesmrte?nu formu, pochadzajucu od boha.

Aristoteles o skusenosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aristoteles… opisuje skusenos? (empeiria, empiria) takto: 'U ?udi z pamati vznika skusenos?; preto?e mnohokrat opakovany a pama?ou uchovany vnem tej istej veci nadobuda vyznam jednej skusenosti. A skusenos?… sa podoba takmer vedeniu a umeniu; vedenie a umenie vznika u ?udi preto, ?e maju skusenos? (Metafyzika I, 1, 980b-981a)

Charakteristika diel [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as svojho ?ivota Aristoteles publikoval 19 diel, ani jedno sa nezachovalo. ^{[2] :272}

Aristotelove diela mo?e niekto poklada? za suche a ?a?kopadne ? ako lexikon. Hovori sa o 170 spisoch, z ktorych sa v?ak va??ina nedochovala ? zachovalo sa 47, pri?om z va??ej ?asti nejde o hotove knihy, ale o Aristotelove poznamky k predna?kam. Tieto spisy sa zvyknu deli? do piatich oblasti pod?a svojho obsahu, ?i predmetu:

1. Logicke prace (6 prac pod spolo?nym nazvom Organon ?  Nastroj )
2. Prirodovedne prace (napr. Fyzika)
3. Metafyzicke prace, najzakladnej?ie a najabstraktnej?ie spisy o tzv. prvej filozofii (pod spolo?nym nazvom Metafyzika)
4. Politicke, eticke a esteticke (6 spisov, napr. Etika Nikomachova)
5. Psychologicke (napr. O du?i/De anima)

Zoznam diel [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Aristoteles
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Aristoteles

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.
• Informacie v infoboxe su s?asti alebo uplne prebrane z infoboxu ?lanku Aristotle zverejneneho na anglickej Wikipedii.