Alexandr Stepanovi? Viktorenko
(
rus.
Александр Степанович Викторенко
; *
29. marec
1947
, Olginka,
Kaza?ska SSR
,
ZSSR
, dnes
Kazachstan
– †
10. august
2023
)
[1]
bol rusky vojensky letec, od maja 1978 sovietsky
kozmonaut
, ?len armadneho
oddielu kozmonautov Strediska pripravy kozmonautov
. ?tyrikrat vzlietol do vesmiru k jednemu ty?dennemu a trom dlhodobym pobytom na
vesmirnej stanici
Mir
. Celkom stravil vo vesmire 489 dni, 1 hodinu a 35 minut. Roku 1997 z oddielu kozmonautov odi?iel, ?il vo
Hviezdnom meste?ku
.
Narodil sa v robotnickej rodine ?ijucej v dedine Olginka na severe Kazachstanu, bol ruskej narodnosti.
[2]
Po strednej ?kole slu?il v armade, roku 1969 absolvoval Orenbursku vojensku vysoku letecku ?kolu (
rus.
Оренбургское высшее военное авиационное училище летчиков (ВВАУЛ) им. И.С.Полбина
). Potom bol prelo?eny k letectvu
Baltskej flotily
.
[3]
Roku 1977 sa prihlasil do naboru vojenskych kozmonautov, pre?iel v?etkymi kolami vyberu a 23. maja 1978 bol (spolu s
Nikolajom Grekovom
) rozkazom hlavneho velite?a letectva zaradeny do
oddielu kozmonautov Strediska pripravy kozmonautov (CPK)
ako poslucha?-kozmonaut (
rus.
слушатель-космонавт
). U novo zaradenych kozmonautov sa predpokladalo ich vyu?itie ako pilotov raketoplanu
Buran
, preto okrem be?nej v?eobecnej vesmirnej pripravy prechadzali aj zdokona?ovacim pilotnym vycvikom, ktory prebehol v kaza?skom Ak?ubinsku u 267. strediska sku?ok leteckej techniky a pripravy sku?obnych letcov (
rus.
267 Центра испытания авиационной техники и подготовки летчиков-испытателей
) od oktobra 1978 do jula 1979. Po navrate do
Hviezdneho meste?ka
bol pri treningu v pretlakovej komore vinou operatora zasiahnuty elektrickym prudom, pri naslednom pade utrpel otras mozgu a prebral sa a? po sedemnastich hodinach.
[3]
Po nehode sa vratil k vycviku, kvalifikaciu sku?obny kozmonaut (
rus.
космонавт-испытатель
) ziskal s Grekovom 24. februara 1982.
[3]
Na jar 1982 bol zaradeny do skupiny pre medzinarodne lety. Od roku 1983 do februara 1984 bol
velite?om
rezervnej nav?tevnej posadky pre
Sa?ut 7
, v posadke s nim cvi?ili
Vitalij Sevas?anov
a do novembra 1983 aj
Rimantas Stankjavi?jus
. V septembri 1984 bol vymenovany za velite?a zalo?nej posadky (s
Alexandrom Alexandrovom
, v marci 1985 nahradenym
Gennadijom Strekalovom
a
Jevgenijom Salejom
)
5. zakladnej expedicie
na Sa?ut 7, ktora od?tartovala v
Sojuze T-14
v septembri 1985.
[3]
V novembri 1985 ? marci 1986 tvoril s Alexandrovom zalohu pre
1. zakladnu expediciu
(EO-1) na
Mir
. V decembri 1986 bol k Viktorenkovi a Alexandrovovi priradeny Syr?an
Muhammed Ahmad Fariz
a vzniknuta trojica bola ur?ena ako
1. nav?tevna expedicia
na Mir.
[3]
Do vesmiru trojica od?tartovala z Bajkonuru 22. jula 1987 v
Sojuze TM-3
. O dva dni neskor sa spojili s Mirom, Alexandrov v zakladnej posadke vymenil
Alexandra Lavejkina
, ktory musel preru?i? let v dosledku zdravotnych problemov, a po nieko?kod?ovom spolo?nom pobyte na Mire Viktorenko, Lavejkin a Fariz pristali 30. jula 1987 v
Sojuze TM-2
. Let trval 7 dni, 23 hodin a 5 minut.
[4]
V januari 1988 bol vymenovany za velite?a zalohy pre
4. zakladnu expediciu
(EO-4) na Mir (s
Alexandrom Serebrovom
a Francuzom
Michaelom Togninim
), v decembri 1988 posadka Viktorenko, Serebrov postupila na miesto hlavnej posadky pre
EO-5
.
[3]
K Miru kozmonauti od?tartovali 6. septembra 1989 v
Sojuze TM-8
. Osidlili stanicu opustenu od aprila 1989 a venovali sa vedeckej ?innosti. V decembri prijali novy modul -
Kvant-2
, v januari a februari 1990 pa?krat vystupili na povrch stanice. V polovici februara ich vystriedali
Anatolij Soloviov
a
Alexandr Balandin
z
EO-6
. Viktorenko so Serebrovom pristali 19. februara 1990 po 166 d?och, 6 hodinach a 58 minutach pobytu v kozme.
[5]
V decembri 1990 sa opa? zapojil do pripravy na let na Mir, tentoraz v pare so
Sergejom Avdejevom
v rezervnej (teda 3.) posadke
EO-9
. V maji 1991 obaja postupili do zalo?nej posadky
EO-10
e?te s Raku?anom
Clemensom Lothallerom
, po zlu?eni rakuskeho a kaza?skeho programu v juli nahradil Avdejeva
Talgat Musabajev
.
[3]
Od oktobra 1990 sa u? v zakladnej posadke 10. zakladnej expedicie (EO-10) pripravoval na treti let. Spolo?ne s
Alexandrom Kalerim
a
Klausom-Dietrichom Fladom
17. marca 1991 vzlietol v
Sojuze TM-14
. Flade sa po ty?dni vratil s predchadzajucou posadkou a Viktorenko s Kalerim zostali na stanici. Na Zem sa vratili 10. augusta 1992 po 145 d?och, 14 hodinach a 11 minutach letu.
[6]
Od februara do jula 1994 v dvojici s
Jelenou Kondakovovou
posobil v zalo?nej posadke
16. zakladna expedicia
. Potom postupili do zakladnej posadky
EO-17
. Do vesmiru od?tartovali e?te s
Ulfom Merboldom
3. oktobra 1994 v
Sojuze TM-20
. Merbold sa vratil po ty?dni s dvoma kozmonautmi z predchadzajucej expedicie, ktorej treti ?len
Valerij Po?akov
na stanici zostal. Kozmonauti 17. expedicie boli vystriedani po piatich mesiacoch a pristali 22. marca po 169 d?och, 5 hodinach a 22 minutach letu (Viktorenko a Kondakovova), resp. Po?akov po rekordnych a doposia? neprekonanych 437 d?och, 17 hodinach a 59 minutach pobytu v kozme.
[3]
[7]
Z oddielu kozmonautov odi?iel po dosiahnuti pa?desiatich rokov 27. jula 1997. Bol ?enaty, mal dceru a syna.
[3]
- ↑
Умер космонавт Александр Викторенко
[online]. PNP, 10 August 2023, [cit. 2023-08-10].
Dostupne online.
- ↑
OSOVIKOV, Kirill.
Герои Страны
[online]. [Cit. 2009-11-18]. Kapitola
Александр Степанович Викторенко
.
Dostupne online.
(po rusky)
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
i
IVANOV, Ivan, a kol.
Космическая энциклопедия astronom
[online]. Moskva: rev. 2006-09-07, [cit. 2009-11-18]. Kapitola
Александр Степанович Викторенко
.
Dostupne online.
(rusky)
- ↑
HOLUB, Ale?.
MEK. Mala encyklopedia kozmonautiky
[online]. REV. 2001-04-11, [cit. 2009-11-18]. Kapitola
Sojuz TM-3
. [?alej len Holub].
Dostupne online.
(po ?esky)
- ↑
Holub. REV. 2001-04-11, [cit. 2009-11-18]. Kapitola
Sojuz TM-8
. (po ?esky)
- ↑
Holub. REV. 2001-04-11, [cit. 2009-11-18]. Kapitola
Sojuz TM-14
. (po ?esky)
- ↑
Holub. REV. 2002-03-30, [cit. 2009-11-18]. Kapitola
Sojuz TM-24
. (po ?esky)
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Alexandr Viktorenko
na ?eskej Wikipedii.