Albert Einstein
(*?
14. marec
1879
,
Ulm
,
Nemecke cisarstvo
? †?
18. april
1955
,
Princeton
,
New Jersey
,
USA
) bol
?vaj?iarsko
-
americky
teoreticky fyzik
nemecko
-
?idovskeho
povodu, ktory je pova?ovany za najvyznamnej?ieho
vedca
20. storo?ia
. Predlo?il
teoriu relativity
a vyznamne prispel k rozvoju
kvantovej mechaniky
,
?tatistickej mechaniky
a
kozmologie
. V roku
1921
mu bola za vysvetlenie
fotoelektrickeho javu
a zasluhy v oblasti teoretickej fyziky udelena
Nobelova cena za fyziku
. Jeho teoreticke prace ? napriek roz?irenemu nazoru ? hrali len nepodstatnu ulohu pri stavbe
jadrovej bomby
a
jadrovej elektrarne
.
[1]
Po sformulovani
v?eobecnej teorie relativity
v
novembri
1915
, sa stal Einstein znamym na celom svete. Neskor jeho slava prekonala v?etkych vedcov v historii
[2]
. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej
inteligencie
a
genia
. V roku
1999
ho
?asopis Time
vybral ako
Osobnos? storo?ia
.
[3]
Ke? sa v neskor?ich rokoch sna?il vyrie?i? problem zjednotenia prirodnych sil, tzn. v?etkych ?tyroch interakcii, pozorovanych v prirode ? gravita?nej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (tato teoria sa niekedy nazyva
teoria v?etkeho
), neuspel, preto?e v tom ?ase nik nemal dostatok poznatkov o tychto silach.
[4]
Na jeho po?es? bola po ?om pomenovana fotochemicka jednotka EINSTEIN, chemicky prvok
einsteinium
a planetka
2001 Einstein.
Narodil sa v Ulme vo
Wurttemberskom kra?ovstve
, ktore bolo v tom ?ase su?as?ou Nemeckej ri?e. Jeho rodi?mi boli Hermann Einstein (*
1847
- †
1902
), obchodnik, in?inier a neskor?i spolumajite? mnichovskeho elektrochemickeho podniku
Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie
.
[5]
, a Paulina, rod. Kochova (*
1858
? †?
1920
). Rodina bola
?idovska
, ale nedodr?iavala ?idovske zvyky.
[6]
Po pres?ahovani sa do Mnichova sa v roku
1881
narodila Einsteinova sestra Maria (?Maja“). Albert nav?tevoval
katolicku ?udovu ?kolu
a na naliehanie matky sa u?il hra? na
husliach
.
Ke? mal pa? rokov, otec mu ukazal
kompas
a Einstein si uvedomil, ?e nie?o v ?prazdnom“ priestore musi posobi? na strelku. Neskor opisal Einstein tuto skusenos? ako jednu z najdole?itej?ich vo svojom ?ivote. Hoci pre zabavu staval modely a neskor mechanicke zariadenia, bol pova?ovany za pomaly sa u?iaceho ?iaka ? pravdepodobne kvoli
dyslexii
, hanblivosti, alebo ve?mi neobvyklej ?trukture
mozgu
(?o sa ukazalo po smrti pri skumani jeho mozgu). Neskor sam Einstein prisudzoval objav teorie relativity svojej pomalosti. Hovoril, ?e v?aka tomu, ?e premy??al o podstate priestoru a ?asu neskor ako ostatne deti, mohol zapoji? vyvinutej?i intelekt. Ina, nov?ia, teoria o jeho mentalnom vyvoji predpoklada, ?e Einstein mal
Aspergerov syndrom
, poruchu
autistickeho spektra.
Od roku
1888
nav?tevoval Einstein
Luitpold-Gymnasium
, kde ziskal relativne moderne vzdelania. Opakujuca sa fama, ?e v matematike prepadal, nie je pravda; dovodom je chyba prvych biografov, ktori si zamenili znamkovaci system v Nemecku a vo ?vaj?iarsku (v Nemecku je najlep?ia znamka 1, vo
?vaj?iarsku
je to 6) ?o sposobilo v neskor?ich rokoch zmatok. Dvaja z Einsteinovych strykov podporovali jeho intelektualne zaujmy po?as neskor?ieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecke, matematicke a filozoficke knihy.
Po skrachovani elektrochemickej firmy jeho otca a stryka v roku
1894
sa rodina pres?ahovala z
Mnichova
do
Pavie
a neskor blizkeho
Milana
. Albert v?ak kvoli ?kole ostal v Mnichove. Disciplina a poriadok ?kolskeho systemu Nemeckeho cisarstva mu ale nevyhovoval, ?o sa ani nesna?il skryva?. U?itelia mu navy?e vy?itali, ?e svojou neuctou ovplyv?oval aj ostatnych spolu?iakov. Preto
29. decembra
1894
opustil ?kolu pomocou lekarskeho potvrdenia od spriateleneho doktora, v ktorom bolo napisane, ?e jeho zdravotny stav vy?aduje pokoj a zdr?iavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, ?e jeho vedomosti prevy?uju urove? gymnazia, a ?e je dostato?ne pripraveny na vysoku ?kolu. Ke??e svojich rodi?ov neinformoval, ?e opustil ?kolu, ti boli prekvapeni, ke? ich ?estnas?ro?ny syn ne?akane pri?iel do ich domu v Pavii v Taliansku.
[1]
[2]
Einstein nevyhovel prianiu svojho otca ?tudova?
elektrotechniku
. Namiesto toho sa rozhodol, na odporu?anie rodinneho priate?a, uchadza? sa o miesto na Zuri?skej
Polytechnike
, dnes
Eidgenossische Technische Hochschule
(?vaj?iarska vysoka ?kola technicka). Urobil to napriek tomu, ?e bol iba ?estnas?apolro?ny a predpisany vek na vstup bol osemnas? rokov. Navy?e mal v tom ?ase absolvovanych iba ?es? rokov vy??ieho vzdelania. Ke??e mu chybala maturita, musel v lete
1895
? ako najmlad?i u?astnik pohovorov ? absolvova? prijimacie sku?ky. Namiesto intenzivnej pripravy v?ak uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci vyborne zvladol prirodovednu ?as? sku?ky, v?eobecna ?as? nedopadla najlep?ie a Einstein nebol prijaty. Napriek tomu v?aka vysledkom z matematiky a fyziky zanechal dobry dojem a presved?il rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberalne vedenej Kantonalnej strednej ?kole v
Aarau
, kde nastupil
26. oktobra
1895 do tretieho ro?nika (11. trieda) so zameranim na techniku.
Po?as ?tudia byval u rodiny profesora
Josta Wintelera
v dome naproti ?kole a za?ubil sa do Marie, jednej z troch profesorovych dcer. (Neskor, v roku
1910
sa Albertova sestra Maja zosoba?ila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priate?
Michele Besso
sa o?enil Annou, ?al?ou dcerou profesora.) Aby sa vyhol armade, koncom januara
1896
sa Einstein vzdal nemeckeho ob?ianstva a navy?e vystupil aj zo ?idovskeho nabo?enskeho spolo?enstva. V septembri
1896
tu ukon?il ?tudium a ziskal
maturitu
.
Za?iatkom ?kolskeho roka
1896
/
1897
za?al so ?tudiom na Polytechnike v Zurichu
[7]
, kde bol prijaty u? bez prijimacich sku?ok a Marie sa pres?ahovala do
Olsbergu
. Na rovnaku ?kolu prestupila aj
Srbka
Mileva Mari?ova
, ktora v tomto ro?niku ?tudovala ako jedina ?ena rovnaky smer ako Einstein. Einsteinov vz?ah k nej prerastol ?asom do ?ubostneho.
V roku
1900
ziskal u?ite?sky diplom a po piatich rokoch bez ?tatneho ob?ianstva ziskal v roku
1901
?vaj?iarske ob?ianstvo, ktore si ponechal a? do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecke zaujmy so skupinou blizkych priate?ov, vratane Milevy. S Milevou mal neman?elsku dceru Lieserl, narodenu v januari
1902
. Jej osud nie je znamy. Nie je vylu?ene, ?e v roku
1903
zomrela na
?arlach
, alebo bola dana na
adopciu
.
[8]
[9]
Po absolvovani ?tudia mal Einstein problemy s najdenim u?ite?skeho miesta. Jeho ?iadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na inych univerzitach boli neuspe?ne. Pracoval ako domaci u?ite? vo
Winterthure
,
Schaffhausene
a nakoniec v
Berne
. Na odporu?enie sa Einsteinovi nakoniec
16. juna
1902
podarilo ziska? stale miesto: Ako expert 3. triedy na
patentovom urade
v Berne.
[10]
.
Roku
1903
si vzal svoju dlhoro?nu partnerku
Milevu Mari?ovu
, (
srbsku
matemati?ku a priate?ku
Nikolu Teslu
, ktora s nim ?tudovala v Zurichu), lebo bola
?rovnako silna a nezavisla“
ako Einstein. Mali spolu neman?elsku dceru a dvoch synov. Pod?a niektorych nazorov je udajne spoluautorkou
?pecialnej teorie relativity
.
Vo svojich prvych pracach vytvoril zaklady modernej ?tatistickej fyziky. Roku
1905
dostal na Zuri?skej Univerzite doktorat z fyziky za dizertaciu na temu
Eine neue Bestimmung der Molekuldimensionen
(Nove ur?enie molekularnych dimenzii). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdole?itej?ich prac, ?im formuloval
kvantovu teoriu
svetla, vysvetlil
fotoelektricky efekt
,
Brownov pohyb
a mnoho ?al?ich fyzikalnych zakonov (Einstein povodne ani nevedel, ?e bol Brownov pohyb pozorovany, ale my?lienkovou uvahou odvodil, ?e by mal existova?). Einstein predov?etkym vyznamne prispel ku vzniku kvantovej teorie (zaviedol predstavu kvant svetla (
fotonov
), neskor kvantove predstavy roz?iril na ?al?ie fyzikalne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnu
?pecialnu teoriu relativity
, z ktorej vyplyva vz?ah medzi hmotnos?ou a energiou (E = m c²).
V roku
1908
habilitoval na Bernskej univerzite. V roku
1909
sa stal docentom
[11]
teoretickej fyziky na Zuri?skej univerzite, v rokoch
1911
?
1912
posobil ako riadny profesor na nemeckej Pra?skej univerzite. V roku 1912 sa vratil do Zurichu, kde robil vyskum a u?il na Ve?kovojvodskej vysokej ?kole technickej. V roku
1914
ho ?ziskali“ do Berlina do
Pruskej akademie vied
, kde sa stal riadite?om Ustavu cisara Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktory bol predchodcom znamych Max Planckovych in?titutov. Bol tie? profesorom na Berlinskej univerzite.
Jeho rodina sa po ?ase ods?ahovala bez Einsteina z Berlina spa? do Zurichu a Einstein si roku
1919
vzal za ?enu svoju sesternicu Elsu Lowenthalovu, ktora sa o ?asto choreho Einsteina v rokoch
1917
?
1920
starala. V tomto obdobi Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladate?a gestaltizmu (gestalt teorie). Komunikovali a? do Wertheimovej smrti a Einstein sa za?al vyjadrova? aj k politickym otazkam.
V roku
1916
uverejnil
V?eobecnu teoriu relativity
, ktora sa stala jednotnou teoriou
priestoru
,
?asu
a
gravitacie
. V roku
1919
bol po?as
zatmenia Slnka
pozorovanim potvrdeny Einsteinom predpovedany odklon svetla v gravita?nom poli Slnka, ?o z Einsteina urobilo
celebritu
(Anglicka kra?ovska akademia:
?Tento vysledok je jednym z najva??ich vydobytkov ?udskeho myslenia.“
). V roku
1921
dostal
Nobelovu cenu
za prinos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikalne objavy. V roku
1922
s man?elkou nav?tivili
Japonsko
,
Singapur
a
?inu
.
Potom predna?al po celom svete, dostal ?estne doktoraty najpoprednej?ich svetovych univerzit (vratane Princetonskej) a stal sa ?lenom mnohych Akademii vied.
Po
po?iari Ri?skeho snemu
27. februara 1933, vstupili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia
Na ochranu naroda a ?tatu
a
Proti zrade a velezradnym ?inom
. Na ich zaklade boli zru?ene mnohe ob?ianske prava a slobody. V tom ?ase bol Einstein na svojom tre?om dvojmesa?nom turne hos?ujuceho profesora v USA. S man?elkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Europy ale dozvedeli sa, ?e nebudu moc? pokra?ova? v ceste do Nemecka (Berlina) a ?e nacisti skonfi?kovali jeho chatu a plachetnicu. V belgickych
Antverpach
28. marca 1933 na nemeckom konzulate odovzdal pas, ?im sa formalne vzdal nemeckeho ob?ianstva. Nacisti neskor predali jeho ?ln a jeho chatu premenili na tabor
Hitlerovej mlade?e
. V aprili 1933 nova nemecka vlada prijala zakony zakazujuce
?idom
zastava? akeko?vek oficialne funkcie vratane vyu?by na univerzite. 26. maja 1933 (a potom znova v juli) odi?iel Einstein do Anglicka. Do oktobra 1933 ?il v prenajatom dome v
De Haan
v Belgicku, aby nakoniec odi?iel s man?elkou na
Institute for Advanced Study
,
Princeton
,
New Jersey
kde sa zamestnal ako u?ite?.
V aprili a maji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jednym z vybranych 282 autorov) cie?om, na ktore sa nemecke ?tudentske zvazy zamerali pri
paleni knih
. Nacisticky minister propagandy
Joseph Goebbels
10. maja 1933 v Berline povedal: ??idovsky intelektualizmus je m?tvy.“ Jeden nemecky ?asopis zaradil Einsteina na zoznam nepriate?ov nemeckeho re?imu a ponukol za neho odmenu 5 000 dolarov.
Je smutne, ?e prave v tomto obdobi vyvrcholil Einsteinov spor s
Filipom Lenardom
, ktory za?al v roku 1920. Lenard s
Johannesom Starkom
budovali hnutie ?za arijsku fyziku“, ktore hlasalo, ?e jedinu spravnu vedu mo?u robi? vedci bez rasovych ?kazov“.
Na protest proti nacizmu a proti rasovemu prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berline, vystupil z Pruskej akademie vied a emigroval do
USA
? do Princetonu, kde ?il a? do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevratil.
V roku
1936
mu zomrela druha man?elka Elsa. Od roku
1939
byvala u?ho a? do svojej smrti (
1951
) sestra Maria, ktorej man?elovi nedovolili vstup do USA. Roku
1940
ziskal Einstein aj americke ob?ianstvo, pri?om mu ?vaj?iarske ob?ianstvo zostalo.
U? kratko pred
druhou svetovou vojnou
Einstein napisal americkemu prezidentovi
Franklinovi D. Rooseveltovi
v liste (znamy ako
Einsteinov-Szilardov list
[12]
), ?e Nemecko pravdepodobne vyvija a vlastni ?bombu noveho typu“
[13]
a varoval, ?e USA musia zintenzivni? vyskum v tejto oblasti. Nato za?ali aj USA vyvija? (bez Einsteinovej u?asti) atomovu bombu (vybor pre vyskum vyu?itia
uranu
, neskor
Projekt Manhattan
) a v?aka tejto Einsteinovej iniciative sa im to nakoniec podarilo. Neskor Einstein (spolu s
Albertom Schweitzerom
a
Bertrandom Russellom
) bojoval proti zneu?ivaniu atomovej energie na vojnove u?ely a bol za zakaz atomovych zbrani.
Svoje posledne roky stravil Einstein s knihovni?kou Johannou Fantovou, ktorej dennik najdeny v roku
2004
podava informacie o Einsteinovych poslednych rokoch. Udajne sa prirovnaval k
?autu, ktore je plne mechanickych problemov“
. Eisteinov syn trpel
schizofreniou
.
Einstein zomrel v skorych rannych hodinach 18. aprila
1955
v nemocnici v
Princetone
. Dovodom umrtia bola aneuryzma bru?nej aorty.
[14]
Einsteinovo telo sa po smrti dostalo k patologovi
Thomasovi Stoltz Harveymu
, ktory z neho bez povolenia rodiny vy?al mozog a zakonzervoval ho pre neurologicke ?tudium pre buduce generacie.
[15]
Na zaklade svojej poslendej vole bolo Einsteinovo telo spopolnene a popol rozsypany na neznamom mieste. Einstein odkazal svoj osobny archiv, kni?nicu a intelektualny majetok
Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme
v
Izraeli
.
Einstein bol typicky roztr?ity a zabudlivy
profesor
, ktory sa ve?mi nestaral o vzh?ad a svoje oble?enie. Rad hral na husliach a ?lnkoval. Mal tie? zmysel pre humor.
Einstein bol
humanista
,
pacifista
a s vyhradami
sionista
(my?lienku samostatneho ?idovskeho ?tatu nepova?oval za naj??astnej?iu). Povodne si predstavoval, ?e budu ?idia a Arabi ?i? spolu na rovnakej pode. Po smrti
Chajima Weizmanna
mu Izrael ponukol, aby sa stal izraelskym prezidentom, ?o odmietol.
[16]
V oblasti svojich filozofickych nazorov Einstein spo?iatku uznaval viacere vysledky
rakuskeho
fyzika a filozofa
E. Macha
(1838 ? 1916) ?i
B. Spinozu
(1632 ? 1677).
Neskor za?al by?
materialistom
a racionalistom, odmietal subjektivny idealizmus a bol proti
indeterminizmu
. Uznaval existenciu vonkaj?ieho sveta, ktory vnimajuci subjekt ma poznava? a formova?.
Fyzika (a veda) ma pod?a Einsteina vyklada? skuto?nos? v priestore a ?ase, a to s ?o mo?no najva??ou uplnos?ou. Zdoraz?oval matematicku evidenciu a presnos? ako kriteria pravdivosti. V oblasti
teorie vedeckeho poznania
pri vedeckej praci vychadzal zo skusenosti, ale zarove? tvrdil, ?e k axiomatickym tvrdeniam, kategoriam a zakonom mo?no dospie? iba
rozumom
.
Do roku
1907
kompletne, neskor vyber (hlavne do roku
1922
, po ktory zatia? vy?li zvazky publikacie ?Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu))
- in
Annalen der Physik und Chemie, Band 4
(1901):
- Folgerungen aus den Capillaritatserscheinungen
- in
Annalen der Physik und Chemie, Band 8
(1902):
- Uber die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollstandig dissociierten Losungen ihrer Salze und uber eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkrafte
- in
Annalen der Physik und Chemie, Band 9
(1902):
- Kinetische Theorie des Warmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik
- in
Annalen der Physik und Chemie, Band 11
(1902):
- Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik
- in
Annalen der Physik und Chemie, Band 14
(1904):
- Zur allgemeinen molekularen Theorie der Warme
- Eine neue Bestimmung der Molekuldimensionen
, Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertacia)
- in:
Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17
(1905):
- in :
Annalen der Physik und Chemie, Band 19
(1906):
- Eine neue Bestimmung der Molekuldimensionen (doplnena dizertacia)
- Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky
Investigations on the Theory of the Brownian Movement
(1926))
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 20
(1906):
- Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption
- Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Tragheit der Energie
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 21
(1906):
- Uber eine Methode zur Bestimmung des Verhaltnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 22
(1907):
- Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Warme," i
- Uber die Gultigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und uber die Moglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta
- Berichtigung zu meiner Arbeit: ?Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“
- in:
Zeitschrift fur Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie
(1907)
- Theoretische Bemerkungen uber die Brownsche Bewegung
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 23
(1907):
- Uber die Moglichkeit einer neuen Prufung des Relativitatsprinzips
- Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: ?Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flachensatz “
- Uber die vom Relativitatsprinzip geforderte Tragheit der Energie
- Uber die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flussigkeiten suspendierter Teilchen
, predna?ka (1907) v Berne
- in:
Jahrbuch der Radioaktivitat und Elektronik, Band 4
(1908):
- Uber das Relativitatsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen
- in:
Physikalische Zeitschrift
, Band 9 (1908):
- Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitatsmengen
- in:
Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14
(1908):
- Elementare Theorie der Brownschen Bewegung
- in :
Annalen der Physik und Chemie, Band 26
(1908) spolu s Jakobom Laubom:
- Uber die elektromagnetischen Grundgleichungen fur bewegte Korper
- in:
Physikalische Zeitschrift, Band 10
(1909):
- Zum gegenwartigen Stand des Strahlungsproblems
- Uber die Entwicklung unserer Anschauungen uber das Wesen und die Konstitution der Strahlung
- in:
Archives des sciences physiques et naturelles, 29
(1910)
- Le pricipe de relativite et ses consequences dans la physique moderne
(prelo?ene z nem?iny)
- Sur la theorie des qunatites lumineuses et la question de la localisation de l'energie electromagnetique
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 33
spolu s Ludwigom Hopfom
- Uber einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie
- Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld
- Die Relativitats-Theorie
, predna?ka v Zurichu (1911)
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 35
(1911)
- Uber den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 38
(1911)
- Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes
- Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes
- Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: ?Uber eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “
- Relativitat und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham
- Entwurf einer verallgemeinerten Relativitatstheorie und einer Theorie der Gravitation
, Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematicku ?as? napisal Marcel Grossman)
- Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie
, predna?ka (1913) vo Frauenfelde
- in:
Physikalische Zeitschrift, Band 15
(1914)
- $
Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitatstheorie und Gravitationstheorie
- in:
Vossische Zeitung
(1914)
- in
Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1
(1915):
- Theoretische Atomistik
- Die Relativitatstheorie
- '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularstrome
, viacere pramene (1915)
- in:
Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1915)
- Zur allgemeinen Relativitatstheorie
- in:
Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1916)
- Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 49
(1916)
- Die Grundlage der allgemeinen Relativitatstheorie
(
Zaklady v?eobecnej teorie relativity
)
- in:
Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18
(1916)
- Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie
- in:
Physikalische Gesellschaft Zurich
(1916)
- Zur Quantentheorie der Strahlung
- in:
Die Naturwisschenschaften
, Band 4 (1916):
- Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges
- Uber die spezielle und die allgemeine Relativitatstheorie (Gemeinverstandlich)
, Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917
- in:
Physikalische Zeitschrift
(1917)
- Zur Quantentheorie der Strahlung"
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1918)
- in:
Annalen der Physik und Chemie, Band 55
(1918):
- Prinzipielles zur allgemeinen Relativitatstheorie
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1918)
- Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitatstheorie
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1919)
- Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?
- Bemerkung uber periodische Schwankungen der Mondlange, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklarbar schienen
- in:
Naturwissenschaften, Band 7
(1919)
- Prufung der allgemeinen Relativitatstheorie
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1920)
- Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen
- Ather und Relativitatstheorie
, predna?ka v Leidene (1920)
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1921)
- Geometrie und Erfahrung
- Uber eine naheliegende Erganzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitatstheorie
- The meaning of relativity
, 4 predna?ky v Princetone, 1921 (prelo?ene z nem?iny)
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1922)
- Uber ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment
- in:
Sitzungsberichte der Koniglich Preußischen Akademie der Wissenschaften
(1924 a 1925)
- Quantentheorie des einatomigen idealen Gases
a mnohe ?al?ie
- H. A. Lorentz:
Das Relativitatsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen
(
1913
) ? vyber
- Princeton University a Hebrew University of Jerusalem:
Collected papers of Albert Einstein
(asi 2017, zatia? 9 zvazkov) ? v?etky
- About Zionism: Speeches and Letters
(preklad do angl. Sir Leon Simon) (
1931
)
- Builders of the Universe
(
1932
)
- spolu so Sigmundom Freudom:
Warum Krieg?
(Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) (
1933
)
- spolu s Leopoldom Infeldom:
The Evolution of Physics
(
1938
)
- The World As I See It
(preklad do angl. Alan Harris) (
1949
)
- Out of My Later years
(
1950
)
- Edmund Blair Bolles (2004).
Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.
ISBN 0-309-08998-0
- Ronald W. Clark (1971).
Einstein: The Life and Times
.
ISBN 0-380-44123-3
- Abraham Pais (1982).
Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein
.
ISBN 0-19-520438-7
- John Stachel,
Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics
, Princeton University Press, 1998,
ISBN 0-691-05938-1
- Peter D. Smith,
Einstein (Life & Times Series)
, Haus Publishing Ltd, 2003,
ISBN 1-904341-15-2
- Martinez, Alberto A.
Physics World
, April 2004.
"Arguing about Einstein's wife"
- The Origins of the Russell-Einstein Manifesto
Archivovane
2006-10-10 na
Wayback Machine
, by Sandra Ionno Butcher, March 2005
- ↑
↑
Roger Highfield, Paul Carter.
The Private Lives of Albert Einstein
. [s.l.] : faber and faber, London, Boston, 1993.
- Clifford A. Pickover.
Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture)
. [s.l.] : Smart Publications,
August
,
2005
.
- ↑
Dord Krsti?.
Mileva&Albert Einstein
. [s.l.] : Didakta d.o.o. Radovljica, 2004.
- ↑
Markus Possel:
Von E=mc² zur Atombombe
Archivovane
2008-04-30 na
Wayback Machine
auf
einstein-online.info
vom Max-Planck-Institut fur Gravitationsphysik.
- ↑
Physics World Magazine, 1999 ? Vergleiche:
BBC-Artikel.
- ↑
GOLDEN, Frederic.
Person of the Century: Albert Einstein
[online]. Time Inc., 2000-01-03, [cit. 2008-03-19].
Dostupne online.
Archivovane 2006-02-21 z
originalu.
(anglicky)
- ↑
WEINBERG, Steven.
Ako vysvetli? svet
. Bratislava : Slovart, 2015.
ISBN
978-80-556-1491-5
. S. 48.
- ↑
Abramahm Pais:
Raffiniert ist der Herrgott … Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie
. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.
- ↑
Abramahm Pais:
Raffiniert ist der Herrgott … Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie
. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34 f.
- ↑
Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994,
ISBN 3-492-03477-2
, S. 91?93.
- ↑
Armin Hermann:
Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.
Piper, 1994,
ISBN 3-492-03477-2
, S. 112, 119?120.
- ↑
Frederic Golden:
Einstein's lost Child
Archivovane
2001-02-14 na
Wayback Machine
. Time, 26. September 1999.
- ↑
Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute
[online]. [Cit. 2013-09-15].
Dostupne online.
Archivovane 2007-09-28 z
originalu.
- ↑
Universitat Zurich: Geschichte
[online]. [Cit. 2013-09-15].
Dostupne online.
Archivovane 2018-06-05 z
originalu.
- ↑
Laut Jurgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann uberreichten Briefes. Siehe Jurgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.
- ↑
BIOGRAPHIEN: Sundenfall des Physikers
in: Der Spiegel vom 29. April 1974.
- ↑
Famous Patients, Famous Operations, 2002 - Part 3: The Case of the Scientist with a Pulsating Mass
[online]. medscape.com, [cit. 2024-04-30].
Dostupne online.
- ↑
NPR.
The Long, Strange Journey of Einstein's Brain
[online]. npr.org, 2005-04-18, [cit. 2024-04-30].
Dostupne online.
- ↑
GILBERT, Martin.
Izrael: D?jiny
. Praha : BB Art, 2002.
ISBN
80-7257-740-9
. S. 61.