50000 Quaoar
planetka
Objav
Objavite?	Chad Trujillo , Michael E. Brown
Datum objavu	4. jun 2002
Miesto objavu	Observatorium Palomar
Ozna?enia	2002 LM 60
Kategoria	Kuiperov pas
Elementy drahy Epocha 22. oktober 2004 ( JD 2453300,5)
Excentricita (e)	0,034
Ve?ka polos (a)	6 493,296 G m (43,405 AU )
Perihelium (q)	6 270,316 Gm (41,914 AU)
Afelium (Q)	6 716,275 Gm (44,896 AU)
Obe?na doba (P)	104 449,918 d (285,97 a )
Priemerna obe?na rychlos?	4,52 km/ s
Uhol sklonu drahy k ekliptike (i)	7,983 °
D??ka vystupneho uzla (Ω)	188,791°
Argument perihelia (ω)	154,850°
Stredna anomalia (M)	273,737°
Fyzikalne vlastnosti
Rozmery	1 110 km ± 5 km
Hmotnos?	1,0 – 2,6×10 21 kg
Hustota	2,0? g/ cm³
Povrchova gravitacia	0,276 – 0,376 m/s²
Unikova rychlos?	0,523 – 0,712 km/s
Rota?na perioda	? d
Spektralna trieda	?
Absolutna ve?kos?	2,6
Albedo	0,10
Priemerna povrchova teplota	~43 K
Astronomicky portal   Portal slne?na sustava

50000 Quaoar ( symbol : ) je transneptunsky objekt obiehajuci okolo Slnka v Kuiperovom pase . Bol objaveny 4. juna 2002 astronomami Chadom Trujillom a Michaelom Brownom na fotografiach urobenych na observatoriu Mount Palomar . Pomenovany bol po bo?stve spajanom v mytologii indianskeho kme?a Tongva so stvorenim sveta. ^[1]

Teleso je kandidatom na zaradenie medzi tzv.  trpasli?ie planety . Pod?a Trujillovho a Brownovho merania ma priemer 1 260 ± 190  km , ale nov?ie merania nazna?uju, ?e je mo?no a? o 400 km men?i. Okolo Slnka obieha po kruhovej, vo?i rovine ekliptiky len mierne naklonenej drahe vo vzdialenosti asi 6 miliard km. Jeho obe?na doba je 287 rokov. Teleso je tvorene zmesou kamenia a vodneho ?adu s malou primesou metanu a etanu . ^[2]

Objav [ upravi? | upravi? zdroj ]

Transneptunske teleso Quaoar objavili americki astronomovia Chad Trujillo a Michael Brown 4. juna 2002 v  Kalifornskom technologickom in?titute na fotografiach urobenych teleskopom Samuela Oschina na observatoriu Mount Palomar a svoj objav oznamili 7. oktobra 2002 na stretnuti Americkej astronomickej spolo?nosti . Teleso s hviezdnou ve?kos?ou 18,5 vyfotografovali v  suhvezdi Hadonosa . Najstar?ia predobjavova snimka, urobena tie? Palomarskym observatoriom, v?ak pochadza u? z  25. maja 1954 .

Tento objav je do istej miery vysledkom pretekov o najdenie noveho objektu v slne?nej sustave ve?kosti Pluta . V roku 2000 mu predchadzal objav telesa Varuna a po ?om nasledoval rad ?al?ich vyznamnych objavov, a? sa nakoniec v oktobri 2003 podarilo urobi? snimky telesa va??ieho ne? Pluto, trpasli?ej planety Eris .

Pomenovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Teleso, ktore najprv dostalo predbe?ne ozna?enie 2002 LM ₆₀ , bolo pomenovane v sulade s pravidlami Medzinarodnej astronomickej unie , ktore stanovuju, ?e transneptunske telesa maju nies? mena bo?stiev spajanych s  myty o stvoreni. ? Quaoar “ je meno boha stvorite?a pochadzajuceho z mytologie indianskeho kme?a Tongva, ktory sidlil v okoli dne?neho Los Angeles , kde bolo teleso objavene.

Vzh?adom na svoj vyznam a ve?kos? dostal Quaoar okruhle katalogove ?islo 50000.

Ve?kos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Chyba: musi ma? na prvom riadku uvedeny obrazok

Astronomovia Chad Trujillo a Michael Brown zmerali priemer Quaoaru na 1260 ± 190 km, ?i?e bol v dobe objavu v roku 2002 najva??im novo najdenym telesom slne?nej sustavy od objavu Pluta. Tento rozmer zodpoveda asi jednej desatine priemeru Zeme a jednej tretine priemeru Mesiaca , dos? na to, aby (pokia? by sa meranie potvrdilo) teleso mohlo by? zaradene medzi trpasli?ie planety. Neskor nasledovali objavy e?te va??ich transneptunskych telies Eris, Sedna, (136108) 2003 EL ₆₁ a (136472) 2005 FY ₉ . Va??i rozmer ma pravdepodobne aj plutino Orcus .

Quaoar bol prvym transneptunskym telesom, ktore bolo zmerane, v?aka fotografiam Hubblovho vesmirneho ?alekoh?adu (HST), priamo. Vzh?adom na svoju ve?ku vzdialenos? od Zeme sa pohybuje na hranici rozli?enia HST (40  uhlovych mikrosekund ), tak?e jeho obraz bol ?rozmazany“ na nieko?kych pixeloch . Novou metodou starostliveho porovnavania tohto obrazu s obrazmi hviezd na pozadi (tzv.  bodova rozptylova funkcia ) boli Brown a Trujillo schopni odhadnu? ve?kos? disku, ktory by na snimkach daval podobny rozostreny obraz. Tuto metodu neskor tie? uplatnili pri merani ve?kosti Eridy.

Ich odhady v?ak prili? nesuvisia s  infra?ervenymi meraniami, ziskanymi v roku 2007 pomocou Spitzerovho vesmirneho ?alekoh?adu , ktore ukazuju, ?e Quaoar ma omnoho va??iu odrazivos? povrchu (0,19), a tym padom omnoho men?i polomer (844,4 ^+206,7 _-189,6  km).

V roku 2011 Quaoar zakryl hviezdu o ve?kosti 16 magnitud, ?im nasledne bol jeho priemer stanoveny na 1 110 km s toleranciou ± 5 km. Nove merania z Herschelovho vesmirneho observatoria z roku 2013 sa tie? pribli?uju tejto hodnote, na zaklade nich je priemer planetky stanoveny na 1 074 ± 38 km, ?o dokazuje realnos? udaju ziskaneho pri pozorovani zakrytu hviezdy.

Obe?na draha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Quaoar obieha vo vzdialenosti asi 6 miliard kilometrov od Slnka a jeho obe?na doba je 287 rokov.

Obe?na draha ma takmer kruhovy tvar a vo?i rovine ekliptiky je len mierne naklonena (~8°), ?o je typicke pre tzv. klasicke objekty Kuiperovho pasu, zname tie? ako kubewana , ale vynimo?ne medzi objektmi Kuiperovho pasu tjto ve?kosti. Obe?ne drahy Varuny , 2003 EL ₆₁ i 2005 FY ₉ su omnoho excentrickej?ie a maju ove?a va??i sklon .

Na obrazku vpravo mo?no porovna? takmer kruhovu drahu Quaoaru s ve?mi excentrickou drahou Pluta. Kru?nice zobrazuju pozicie tychto dvoch telies z aprila 2006, ich relativne ve?kosti, perihelia  (q), afelia  (Q) a ?as prechodov tymito bodmi.

Na rozdiel od Pluta, ktore je v  rezonancii 2:3 s  planetou Neptun, Quaoar nie je kvoli svojej vzdialenosti (43  AU od Slnka) a takmer kruhovej drahe pri svojom obehu Neptunom nijako vyznamne ru?eny. Poh?ad na ich obe?ne drahy rovnobe?ny s rovinou ekliptiky ukazuje ich sklon. Afelium Pluta je za (a pod) obe?nou drahou Quaoaru, tak?e v niektorych obdobiach sa dostava k Slunku bli??ie a v inych je od neho zase ?alej ne? Quaoar.

V roku 2008 je Quaoar iba 13,9 AU. ^[3] od Pluta, ?o je na pomery v Kuiperovom pase ve?mi blizko a ?ini ho najbli??im ve?kym telesom systemu Pluto- Charon .

Fyzikalna charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Astronomovia sa domnievaju, ?e Quaoar sa sklada, podobne ako ine objekty Kuiperovho pasu, zo zmesi kamenia a ?adu. Ve?mi nizka miera odrazivosti jeho povrchu (odhadovana na 0,1, ?o je ale stale viac, ne? ma Varuna ? 0,04) v?ak nazna?uje, ?e z povrchovych vrstiev sa ?ad stratil. Povrch je ?ervenkasty, ?o znamena, ?e v pasme ?erveneho a takmer infra?erveneho ?iarenia je odrazivej?i ne? v modrom. To iste plati napriklad aj o telesach Varuna a Ixion . Va??ie objekty Kuiperovho pasu ?asto byvaju ove?a jasnej?ie, preto?e su viac pokryte ?adom.

V roku 2004 vedci na svoje prekvapenie na Quaoaru na?li znamky kry?talickeho ?adu, ?o nazna?uje, ?e teploty tu niekedy v priebehu poslednych 10 milionov rokov vystupili na ur?ity ?as najmenej na ?160  °C (110  K ).. ^[4] Su?asne sa objavili ?pekulacie, ?o zapri?inilo zahriatie Quaoaru z jeho prirodzenej teploty ?220 °C (55 K). Niektori vedci pri?li s nazorom, ?e vzostup teploty mohlo sposobi? bombardovanie meteoritmi , ale naj?astej?ie diskutovana teoria ?pekuluje, ?e by sa na telese mohol vyskytova? kryovulkanizmus , poha?any rozpadom radioaktivnych prvkov v  jadre Quaoaru. Od tej doby (roku 2006) bol kry?talicky vodny ?ad najdeny taktie? na telese (2003) EL ₆₁ , vo va??om mno?stve, ?o je asi dovod, pre?o ma toto teleso taku vysoku odrazivos? (0,7). ^[5]

Presnej?ie pozorovania Quaoaru v pasme blizkom infra?ervenemu ?iareniu z roku 2007 nazna?uju pritomnos? maleho mno?stva (5 %) metanu a etanu v  pevnom skupenstve . ^[6] Metan je vzh?adom na svoj bod varu 112 K pri priemernych teplotach, ake panuju na povrchu Quaoaru, v pevnom skupenstve nestaly, na rozdiel od vodneho ?adu alebo etanu (s bodom varu 185 K). Vypracovane modely aj uskuto?nene pozorovania ukazuju, ?e iba nieko?ko va??ich telies, ako Pluto, Eris nebo (2005) FY ₉ si mo?e udr?a? nestale druhy ?adu, zatia? ?o preva?na va??ina transneptunskych telies ich stratila. Quaoar so svojim malym mno?stvom metanu zrejme v tomto oh?ade patri niekde medzi tieto dve kategorie. ^[6]

Satelit [ upravi? | upravi? zdroj ]

22. februara 2007 bol v obe?niku Medzinarodnej astronomickej unie ?. 8812 ohlaseny objav Quaoarova satelitu .. ^[7] Obe?na draha satelitu nie je znama. Satelit bol najdeny 0,35 uhlovych sekund od Quaoaru, rozdiel hviezdnych ve?kosti oboch telies bol 5,6. ^[8] Tento satelit, ktory dostal ozna?enie Weywot, obieha okolo planetky vo vzdialenosti pribli?ne 14 500 km a ma priemer 80 ± 10 km.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu 50000 Quaoar

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 50000 Quaoar ? vlastnosti a orbitalny diagram v  JPL Small-Body Database NASA (po anglicky)
• 50000 Quaoar ? orbitalne vlastnosti a pozorovania na webe Minor Planet Center (po anglicky)
• 50000 Quaoar ? orbitalne vlastnosti na astronomickom serveri Pedagogickej fakulty Z?U v Plzni (po ?esky)
• 50000 Quaoar ? poloha na hviezdnej mape na webe Heavens-Above

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku (50000) Quaoar na ?eskej Wikipedii.