?eleznica je druh pozemnej dopravy tovaru a osob po umelej dopravnej ceste (?elezni?na tra?; spravidla ko?aj ) patri?ne vybavenej technickym zariadenim, a to v miestnej aj dia?kovej preprave. ??eleznica“ ozna?uje aj ?elezni?nu tra? alebo subor ?innosti a zariadeni spojenych so ?elezni?nou dopravou.

Vyvoj ?eleznice v 19. a dlho aj v 20. storo?i bol ukazovate? priemyselneho rozvoja. Vozidla ?eleznice premavaju spravidla na ?eleznych kolesach po ko?ajniciach spo?iatku zo ?eleza, neskor zo zliatiny s majoritnym zastupenim ocele. Okolesie na kolesach zabezpe?uje, ?e vozidla zostavaju na ko?ajniciach. Pohon vozidiel je dany roznymi strojnymi nahonmi vo vozidlach ( motorovy voze? ) alebo ?pecialnymi hnacimi vozidlami ( ru?e? ) ? v za?iatkoch ?eleznice sa pou?ivali najma kone.

Pre svoju vysoku kapacitu, bezpe?nos? a spo?ahlivos? je sie? trati va??inou strategickym majetkom ka?dej krajiny vyu?ivanym aj armadou, ?i u? v ?asoch mieru, ale aj vojen.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

2200 pred Kr.?1803 po Kr.: Po?iatky trati [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uplne po?iatky ?eleznic mo?no najs? u Babylon?anov , ktori u? pribli?ne 2 200 rokov pred na?im letopo?tom pou?ivali kamenne ??aby na usmernenie pohybu kolesovych vozidiel, podobne ako neskor Greci a Rimania ^[1] .

V severoanglickych a stredoslovenskych baniach sa v stredoveku stavali drevene trate pre banske voziky ?ahane ko?mi alebo banikmi. Neskor, okolo roku 1790, bolo drevo nahradene ?elezom pri vyrobe kolies a neskor trati ^[1] . Tu mo?no h?ada? po?iatky nazvu ? zdoraznenie ?eleza v nazve je roz?irene v kontinentalnej Europe a v Latinskej Amerike, kym v Anglicku , v Holandsku a na severoamerickom kontinente prevlada ozna?enie pod?a ko?ajovej charakteristiky (Railway, Spoorweg, Railroad).

Prva americka tra? bola pravdepodobne postavena roku 1795 na Beacon Hill ne?aleko Bostonu , Massachusetts . Tra? bola drevena, s rozchodom pribli?ne 60 cm a slu?ila na odvoz zeme z vrcholu kopca na jeho upatie. ^[2]

1803 ? 1830: Para i kone [ upravi? | upravi? zdroj ]

Parny stroj , ?motor priemyselnej revolucie “, vyvinuli v 18. storo?i Denis Papin , Thomas Savery , Thomas Newcomen a najma James Watt . Prve parne stroje v?ak boli prili? ?a?ke a malo u?inne na vyu?itie v doprave. Koncom 18. storo?ia vzniklo nieko?ko parnych ko?iarov, ktore napriek nedokonalosti mo?no pova?ova? za priekopnikov parnej dopravy.

Ne? sa parny stroj stal dostato?ne spo?ahlivym a vykonnym pohonom, vznikali po celom svete konske ?eleznice . Vyhoda pou?itia ?eleznych ko?ajnic spo?ivala najma v zni?eni trenia, tak?e ko? dokazal ?aha? podstatne ?a??i naklad, ako na voze po vtedaj?ich cestach. Mnoho ?eleznic z po?iatku 19. storo?ia bolo postavenych ako konske, napriklad prva verejna ?eleznica ? Surreyska ?elezna ko?ajova draha v ju?nom Anglicku otvorena v roku 1803 . Podobne, ako takmer v?etky ?eleznice pred rokom 1830, i tato slu?ila na dopravu nakladov. Prva konska ?eleznica na europskom kontinente bola Kon?sp?e?na draha ?eske Bud?jovice ? Linec uvedena do prevadzky v rokoch 1827  ?  1836 . Na uzemi Slovenska vznikla v rokoch 1836  ?  1846 prva medzimestska konska ?eleznica Bratislava ? Sere? (v prevadzke do roku 1872 ).

Prva verejna ?eleznica s trvalo parnou trakciou bola ?eleznica Stockton?Darlington ( The Stockton and Darlington Railway, S&DR ) oficialne otvorena 27. septembra 1825 . Po?as prvej jazdy vlak prepravil a? 600 cestujucich, va??inou v otvorenych uho?nych vagonoch. Popredne osoby viezol jeden experimentalny osobny vagon (pomenovany The Experiment ). Vlak ?ahal Stephensonov ru?e? Locomotion No. 1 , ktory v?ak nebol dostato?ne vykonny, a tak bola parna trakcia zakratko nahradena ko?mi ? a? do roku 1828 ^[1] .

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Parny ru?e?#Dejiny

Medzi priekopnikov parnej trakcie patrili Richard Trevithick , Matthew Murray a George Stephenson , ktori zdokonalili parne ru?ne tak, ?e boli schopne konkurova? konskej trakcii. Prvym preukazate?ne funk?nym ru??om bol ru?e? v ?eleziar?ach Pen-y-darren kon?truktera Richarda Trevithicka v roku 1804 . Za ?al?i mi?nik mo?no pova?ova? ru?e? Rocket z roku 1829 z dielne Roberta (syn) a Georga (otec) Stephensona, ktory dokazal pou?ite?nos? parnej trakcie i pre dlhe trate a stal sa prvym rychlikovym ru??om sveta ^[1] .

Rocket premavala na prvej medzimestskej trati na svete ? Manchestersko-liverpoolskej ?eleznici ( Liverpool and Manchester Railway, L&MR ) otvorenej 15. septembra . 1830 . Dovodom pre postavenie tejto ?eleznice boli vysoke ceny dopravy na Bridgewaterskom kanali. V rokoch 1830  ?  1840 prepravila vy?e 5 milionov cestujucich. ^[1] .

1830 ? 1850: Rozvoj ?eleznic [ upravi? | upravi? zdroj ]

?elezni?na mania v Spojenom kra?ovstve [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obdobie rokov 1830  ?  1850 sa v Spojenom kra?ovstve nazyva ?elezni?na mania ( Railway mania ) pre prekotny a nekontrolovany rozvoj ?eleznic: do roku 1842 sa v Britanii polo?ilo vy?e 2 080 km trati, v obdobi 1840  ?  1850 a? 7 200 km ^[1] . Investi?na bublina dosiahla vrchol v roku 1846 , nasledujuci pad znamenal krach mnohych projektov, z ktorych mnohe boli neskor odkupene pre?iv?imi hra?mi za zlomok ceny.

Rozsah ?elezni?nej manie doklada i to, ?e 10 010 km trati bolo vybudovanych na zaklade projektov schvalenych parlamentom v obdobi rokov 1844  ?  1846 , pri?om d??ka dne?nej siete v Spojenom kra?ovstve je pribli?ne 18 tisic kilometrov. Dosledkom manie trvajucim dodnes je zdvojenie dia?kovych trati, ke??e konkurujuce si spolo?nosti nepoci?ovali potrebu koordinova? vedenie trati a zdie?a? ich ?asti, a ?tat ?iadnu centralnu koncepciu nepresadil. Do roku 1870 bolo v Britanii v prevadzke 21 600 km ?eleznic ^[1] .

Prve ?eleznice na europskom kontinente [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na europskom kontinente sa v rokoch 1830  ?  1850 ?eleznice rozvijali striedmej?ie ako v Spojenom kra?ovstve. Europske ?eleznice dlhu dobu bu? dova?ali lokomotivy z ostrovov, alebo preberali britske vzory v ich kon?trukcii. Neskor o europsky trh su?a?ili britske lokomotivky s americkymi, ktorych vyrobky boli adaptabilnej?ie na kontinentalne podmienky (?lenity relief…). Na druhej strane, europski kon?trukteri su autormi mnohych technickych vylep?eni parnej lokomotivy , najma v druhej polovici 19. storo?ia , a taktie? vizionarmi novych trakcii (elektricky a dieselovy ru?e?).

Francuzsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvy francuzsky ru?e? skon?truoval Marc Seguin , majite? patentu na ?iarotrubkovy kotol z roku 1827 . Ru?e? s usporiadanim 0?4?0 (B) sa prvykrat rozbehol 7. novembra 1829 na trati nakladnej konskej ?eleznice Lyon ?St. Etienne. Tato ?eleznica je teda prvou tra?ou s parnou trakciou vo Francuzsku. Do roku 1838 bolo v krajine polo?enych 550 km trati pre parne vlaky, ?i?e vyrazne menej, ne? vo Ve?kej Britanii.

Nemecko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvou parnou ?eleznicou v Nemecku bola Bavorska ?udovitova ?eleznica (Bayerische Ludwigsbahn) otvorena 7. december 1835 . Viedla z Norimbergu do Furthu . Bol na nej nasadeny ru?e? Adler (Orol) z dielne Georga a Roberta Stephensona s usporiadanim 2?2?2 (1A1). Predchadzala jej uzkorozchodna konska ?eleznica princa Williama otvorena 20. septembra 1831 na trase Hisbeck?Nierenhof v okoli Essenu . Prepravovala uhlie a od roku 1833 i pasa?ierov. V roku 1847 bola prestavana na be?ny rozchod a za?ala sa pou?iva? parna trakcia .

24. aprila 1837 bola otvorena 3. nemecka ?eleznica na useku Lipsko ?Althen. Tra? bola 7. aprila 1839 pred??ena do Dra??an a stala sa tak prvou dia?kovou ?eleznicou v Nemecku ? d??ka trate bola 120 km. Na trati bol tie? postaveny prvy nemecky ?elezni?ny tunel.

Nemecke trate boli vlastnene ?tatmi i sukromnymi spolo?nos?ami; jedna z nich, Rynska ?eleznica ( Rheinische Eisenbahn ), otvorila v roku 1843 prvu medzinarodnu ?elezni?nu linku spajajucu nemecke mesto Cologne a belgicke Antwerpy . Bolo to obdobie rychleho rozvoja nemeckych ?eleznic ? v roku 1845 bolo na jeho uzemi viac ne? 2 tisic km trati, v roku 1855 u? viac ne? 8 tisic km.

?esko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na ?eske uzemie dorazil prvy vlak 6. juna 1839 . ^[3] . ?lo o usek Severnej drahy cisara Ferdinanda budovanej od roku 1837 z Viedne . Na tuto ?eleznicu boli neskor pripojene mesta Brno ( 7. jula 1839 ) a Olomouc ( 17. oktobra 1841 ). Cela tra? a? do Ostravy a Bohumina bola uvedena do prevadzky 1. maja 1847 .

Prvy parny vlak dorazil do Prahy v auguste 1845 po useku Olomouc ? Praha Severnej ?tatnej drahy budovanej od roku 1842 . Tato tra? bola dobudovana do Dra??an v rokoch 1845  ?  1851 .

Slovensko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny parnej ?eleznice na Slovensku sa za?ali pisa? 20. augusta 1848 , kedy dorazil do Bratislavy prvy parny vlak po trati Bratislava ? Devinska Nova Ves ? Marchegg ? Ganserndorf (? Viede? ) (vystavba 1846  ?  1848 ).

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Dejiny ?eleznic na Slovensku

Americke ?eleznice [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva komer?na prevadzka parnej trakcia na americkom kontinente za?ala 9. augusta 1829 na trati Carbondale?Honesdale v Pensylvanii . Vlaky ?ahal ru?e? Stourbridge Lion britskej vyroby. Bol v?ak pri?a?ky a tra? rozbil. Ru?ne dova?ane z Britanie neboli stavane na americke k?ukate trate s ?ahkymi zvr?kami, ktore ni?ili a ?asto sa vyko?ajovali. Situaciu sa sna?ili rie?i? americki kon?trukteri ru??ov, ktori stavali lokomotivy ?ite na mieru domacim podmienkam. Patrili medzi nich Peter Cooper, Isaac Dripps, John Jervis ?i Mathias Baldwin.

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Parny ru?e?#Americke ru?ne

V roku 1830 si zlatnik Mathias Baldwin zalo?il diel?u na lokomotivy, ktora sa neskor stala najva??ou lokomotivkou na svete. Ru?e? Old Ironsides (usporiadanie 2?2?0) z roku 1832 a E. L. Miller (usporiadanie 4?2?0) boli prvym z 60 tisic parnych ru??ov z jeho produkcie ^[1] .

15. januara 1831 otvorila spolo?nos? South Carolina v okoli Charlestonu prvu americku pravidelnu linku s parnou trakciou. Vlaky ?ahala 1. ve?ka lokomotiva vyrobena v USA ? Best friend of Charleston . Na trati premavali zmie?ane osobno-nakladne vlaky a po pred??eni na 218 km sa v roku 1833 stala najdlh?ou ?elezni?nou tra?ou na svete ^[1] .

Prva kanadska tra?, Champlain & St Lawrence , bola otvorena 24. jula 1836 z La Prairie ( Quebec ) do St John ( New Brunswick ). Rozvoj prebiehal v USA i Kanade smerom z vychodu na zapad. Do roku 1840 bolo v USA polo?enych 4 480 km trati, do roku 1860 a? 49 016 km ^[1] .

Vozidla [ upravi? | upravi? zdroj ]

?elezni?ny vlak je jedno alebo viacero za sebou spojenych ko?ajovych vozidiel.

Vlak s viacerymi napojenymi vozidlami je va??inou ?ahany alebo tla?eny ru??om . Motorovy voze? alebo motorovy vlak ma vlastny pohon, ktory sa nachadza na za?iatku alebo konci vlaku, alebo je rozlo?eny po celom vlaku. Toto ozna?enie je pou?ivane pre vozne a vlaky s dieselovym pohonom.
Niektore z nov?ich typov vlakovych suprav ( ICE 3 , AGV , ATPRD s-120, HT650 ) s elektrickym pohonom maju motory rozlo?ene po celom vlaku.

Pozri aj:

• ru?e?
• hnacie vozidlo
• hnane vozidlo (voze?)

?elezni?na tra? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri be?nom ko?ajisku ( ?elezni?ny zvr?ok ) su ko?aje upevnene v kratkom odstupe na kri?ovo ulo?ene podvaly. Upev?uje sa rozne (napr. klinom alebo sponou). Ulohou upevnenia je zabezpe?enie rozchodu a zabranenie plavania ko?aji po d??ke.

Podvaly su z impregnovaneho dreva a na hlavnych tratiach z predpateho betonu. V men?om rozsahu sa pou?iva aj oce? (najma mimo Slovenska a ?eska, u nas ma nepriaznivy vplyv na funkciu ko?ajovych obvodov).

Ko?ajova mrie?ka sa dava do ko?ajoveho podkladu (zva??a ?trk), ktore zachytava staticke a mechanicke za?a?enie a odvadza ho do h?bky.

Tra?ou (tra?ovou ko?ajou, ?irou tra?ou v podmienkach ?SR) sa rozumie ko?aj spajajucu dve susedne dopravne , ohrani?enu v d??ke vchodovymi navesidlami a v ?irke jej priechodoveho prierezu. Ko?ajiskom sa rozumie skupina vyhybkami rozvetvenych ko?aji nachadzajucu sa v spolo?nom ?elezni?nom telese, v d??ke medzi prvou a poslednou vyhybkou, pripadne medzi prvou vyhybkou a zara?adlami (ak ide o slepe ko?aje). Jeho ?irka je ohrani?ena vonkaj?ou hranou priechodoveho prierezu krajnych ko?aji rovetvenia ustiacich spravidla do tra?ovych, pripadne inych ko?aji. Ko?aj nachadzajuca sa medzi vchodovym navesidlom a krajnou vyhybkou sa pova?uje za su?as? ko?ajiska. ^{[ chyba zdroj ]}

Pohon [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na za?iatku bol pohon zabezpe?eny ?a?nymi zvieratami ( konska ?eleznica ), neskor parnymi strojmi , od roku 1879 elektricky pohon , od roku 1900 aj pohon Ottovymi motormi  ? prip. dieselovymi motormi a v modernej dobe aj turbinami .

Na hlavnych tratiach a v husto obyvanych oblastiach sa pou?iva elektricky pohon, inde skor dieselovy pohon. Pri pou?ivani dieselovych motorov sa deli pohon pod?a prenosu hnacej sily na diesel-elektricky, alebo diesel-hydraulicky.

Bezpe?nostne zariadenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hnacie vozidla a ?elezni?ne zariadenia maju bezpe?nostne systemy, ktore maju zabezpe?i? bezpe?nu prevadzku. K tomu patria najma brzdne systemy a zabezpe?ovacie zariadenia . Su?as?ami systemov zabezpe?enia vlakov su najma navestidla , vlakove zabezpe?ovacie zariadenie , bodove zabezpe?ovacie zariadenia a liniove zabezpe?ovacie zariadenia . Tieto systemy vo v?eobecnosti nie su medzinarodne ?tandardizovane, aj preto sa ?asto musi v hrani?nych staniciach prepriaha? hnacie vozidlo (lokomotiva). Novy system ERTMS a jeho su?as? ETCS urovne 1 alebo (nov?ej) 2 ma by? europskym ?tandardom, jeho nasadzovanie na tratiach (okrem pomerne vysokych finan?nych nakladov vy?aduje aj vyluku rekon?truovaneho tra?oveho useku) je v?ak zatia? ve?mi pomale.

D??ka ?eleznic pod?a krajiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvych 15, Slovensko a susedne krajiny

Poradie. Krajina D??ka ?eleznic (km) (datum informacie)

1. USA 194 731 (2002)
2. Rusko 87 157 (2002)
3. ?ina 73 000 (2003)
4. Kanada 64 994 (2002)
5. India 63 518 (2002)
6. Nemecko 45 514 (2002)
7. Australia 41 588 (2002)
8. Argentina 34 463 (2002)
9. Francuzsko 32 682 (2002)
10. Brazilia 31 543 (2002)
11. Po?sko 23 420 (2002)
12. Japonsko 23 168 (2002)
13. Ukrajina 22 473 (2002)
14. Ju?na Afrika 22 298 (2002)
15. Mexiko 19 510 (2002)
16. …

• 22. ?esko 9 462 (2002)

…

• 25. Ma?arsko 7 875 (2002)

…

• 29. Rakusko 6 024 (2002)

…

• 46. Slovensko 3 658 (2006) ^[4]

Stanice a organizacia dopravy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Prera?ovanie
• Viacko?ajna tra?
• Stanica
• Hrani?na stanica
• Cestovny poriadok
• Vysokorychlostna ?eleznica

Ko?aje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Vyhybka
• Rozchod ko?aji
• Uzkorozchodna ?eleznica
• ?eleznica s normalnym rozchodom
• ?irokorozchodna ?eleznica

Zaujimavosti na ?eleznici [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Transsibirska magistrala

Hra?ky [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ?elezni?ne hry
• Modelova ?eleznica

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ ^{a b c d e f g h i j} Peter Herring: Vlaky a ?eleznice (orig. Ultimate Train), Slovart, 2000
2. ↑ Frederick C. Gamst: The Transfer of Pioneering British Railroad Technology to North America , University of Massachusetts, Boston
3. ↑ SCHREIER, Pavel . Zrozeni ?eleznic v ?echach, na Morav? a ve Slezsku . [s.l.] : Baset, 2004. ISBN 80-7340-034-0 . S. 270.
4. ↑ Stavebna d??ka trati ( Zmluva o prevadzkovani drah na rok 2007 Archivovane 2011-07-22 na Wayback Machine )

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• UIC ? Medzinarodny zvaz ?eleznic