O rovnomennom ?eskom meste pozri ?elezna Ruda .

?elezna ruda je suhrnne ozna?enie hornin a rudnych mineralov , ktore obsahuju ?elezo v takej chemickej podobe, ktora umo??uje jeho ziskavanie modernymi hutnickymi metodami. O kvalite rudy okrem obsahu ?eleza, ktory nesmie klesnu? pod 22 %, rozhoduju aj ?al?ie ?initele, ako je obsah SiO ₂ , ktory taktie? tvori ich vyznamnu zlo?ku. Hlavne rudne mineraly ?eleza su: hematit , magnetit , siderit , chamosit a goethit .

Vyznamne mineraly ?eleznych rud [ upravi? | upravi? zdroj ]

?elezo je vyznamny prvok, ktory tvori asi 5 % zemskej litosfery , v zemskej kore to je asi 5 ? 9 % ^[1] .

Druhy lo?isk ?eleznych rud [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sedimentarne ?elezne rudy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prekambricke paskovane rudy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najva??ie lo?iska ?eleznych rud vznikli z hornin takzvanych paskovanych ?eleznych formacii . Tieto horniny sa nazyvaju aj jaspility alebo ?elezite kremence ^[3] . Horniny bohate na SiO ₂ a ?elezo vznikali usadzanim sa v morskom prostredi z hydrotermalnych roztokov . Vzniku lo?isk predchadzalo koncentrovanie ?ahko rozpustnych ?eleznatych ionov v morskej vode, ktora sa nimi v dosledku nedostatku kyslika vo vtedaj?ej atmosfere postupne nasytila. Neskor v dosledku zmien v zlo?eni atmosfery , zapri?inenych zvy?ovanim koncentracie kyslika produkovaneho najma sinicami na za?iatku proterozoika , boli ?eleznate iony oxidovane na menej rozpustne trojmocne iony, ktore sa neskor usadili ako pru?kovana hornina bohata na hematit . Tvorba ve?kych lo?isk ?eleznych rud v dosledku tychto nevratnych zmien postupne prestala ^[4] . Va??ina tychto lo?isk sa nachadza v asi 3,8 ? 1,8 miliardy rokov starych ( prekambrickych ) suvrstviach .

Ostatne sedimentarne a zvetravacie ?elezne rudy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ostatne typy ?eleznych rud predstavuju hlavne fanerozoicke oxidicke rudy obsahujuce hlavne hematit , limonit , alebo siderit a pelosiderit, pripadne silikaty ako chamozit a thuringit . Ide o sedimenty spojene so vznikom pri roznych procesoch ako su vulkano-exhala?ne procesy, sedimenty reduk?nych paniev alebo syndiagenetickeho povodu ^[5] . Zatia? nevyu?ivanym zdrojom su aj ?elezno-manganove konktecie dna Ticheho a Indickeho oceanu.

Medzi ?al?ie mo?no zaradi? pobre?ne ry?oviska mineralov ?eleznych rud, pripadne oblasti rozsiahle zvetravania v tropickych oblastiach, kde sa v pode koncentruje lateritovy horizont goethitoveho zlo?enia.

Vulkanosedimentarne lo?iska (typ Lahn-Dill) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vznikaju v oceanskej zemskej kore , asociuju s vylevmi bazaltov , ryolitov pripadne ich tufov . Niekedy sa medzi nebom zara?uju aj sedimentarne lo?iska typu Algoma, ktore sa zvy?ajne pova?uju za paskovane ?elezne rudy ^[6] .

Magmaticke lo?iska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Magmaticke rudy ?eleza su va??inou spojene s ve?kymi bazickymi (naj?astej?ie gabrovymi ) a ultrabazickymi ( peridotity , karbonatity ) vrstevnatymi intruziami . Okrem oxidov ?eleza a titanu ako su magnetit a ilmenit , obsahuju vo va??ej miere aj apatit . Okrem ?eleza mo?u slu?i? aj ako zdroje vanadu , titanu , fosforu , zirkonia , ceru , niobu a ?al?ich ^[6]

Kontaktne metasomaticke lo?iska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vznikaju na kontaktoch granitoidnych intruzii a naj?astej?ie karbonatovych hornin ako su vapence , ?i dolomity . Typickou horninou tychto lo?isk su ?elezne skarny . Ide o pomerne roz?irene lo?iska ^[6] .

Hydrotermalne lo?iska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hydrotermalne lo?iska su tvorene akumulaciami sideritu . Daju sa rozdeli? na dve kategorie. Metasomaticke lo?iska vznikli zatla?anim star?ich karbonatov hydrotermalnymi roztokmi, maju zva??a ?o?ovkovity tvar. Ich dobry priklad je slovenske lo?isko pri Ni?nej Slanej . ?ilne lo?iska vznikli vyzra?anim hydrotermalnych roztokov v puklinach ^[6] .

?a?ba a uprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

?elezna ruda sa v su?asnosti ?a?i jednak v hlbinnych baniach alebo ?astej?ie povrchovym sposobom . ?elezne rudy su v?dy sprevadzane ?al?imi horninami a hlinitymi substanciami. Ich upravou: drvenim v ?e?us?ovych a valcovych drvi?kach, pranim a flotaciou sa takto vy?a?ena surova ruda zbavuje hlu?iny a dosiahne vy??i obsah ?eleza. Takto upravena a obohatena ruda sa je dopravovana do hutnickych podnikov. Nemenej vyznamnym prvkom spracovania je granulacia (pomocou ilu), ktora zmen?uje straty rudy pri doprave.

Najvyznamnej?ie naleziska ?eleznej rudy sa nachadzaju v Brazilii ( subor Minas Gerais ), Australii , ?ine , Rusku ( Kurska magneticka anomalia ), Indii , na Ukrajine (hlavne Krivojro?ska formacia ) a v USA (subory Keewatin a Animikia ) ^[3] . Najintenzivnej?ia ?a?ba ?eleznej rudy hlbinnym sposobom prebieha v su?asnosti vo ?vedsku (?tatny koncern LKAB ). Vo svete sa inak najma z ekonomickych dovodov preferuje predov?etkym povrchova ?a?ba.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ White, W. M., 2009, Geochemistry. Johns Hopkins University press, Baltimore, s. 539
2. ↑ Emmons, W. H., 1940, The principles of Economic Geology. McGaw-Hill, New York, s. 234
3. ↑ ^{a b} Mi?ik, M., Chlupa?, I., Cicha, I., 1984, Historicka a stratigraficka geologia. Bratislava, 541 s.
4. ↑ Klein, C., 2006. Mineralogia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
5. ↑ Rojkovi?, I., Lintnerova, O., Uhlik, P., Kraus, I., 2006. Nerastne suroviny. Univerzita Komenskeho, Bratislava, 179 s.
6. ↑ ^{a b c d} Rozlo?nik, L., Havelka, J., ?ech, F., Zorkovsky, V., 1987: Lo?iska nerastnych surovin a ich vyh?adavanie. Alfa, Bratislava, 693 s.
7. ↑ Jorgenson, J. D. Iron Ore Statistics and Information [online]. minerals.usgs.gov, rev. 2011-07-08, [cit. 2011-08-01]. Dostupne online. (po anglicky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Surove ?elezo

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu ?elezna ruda

Portal vied o Zemi