?panielska ob?ianska vojna
(
?pa.
Guerra Civil Espanola
) patri k najkrvavej?im, ale aj najnepreh?adanej?im konfliktom 20. storo?ia. Zarove? ide o vojnu, ktora na ve?mi dlhu dobu hlboko rozdelila nielen ?panielsku spolo?nos?. Vypukla v momente, ke? proti demokraticky zvolenej (republikanskej) vlade vojensky vystupila armada pod vedenim generala
Francisca Franca
.
Vo vojne, ktora za?ala
17. jula
1936
, sa z nepreh?adneho spolo?enskeho a politickeho spektra ?panielskej spolo?nosti vyprofilovali dve proti sebe stojace strany: preva?ne ?avicovi
Republikani
bojujuci na strane oficialnej vlady
Druhej ?panielskej republiky
a pravicovi
Nacionalisti
, ktori boli neskor nazyvani
Frankisti
pod?a generala
Franca
, ktory sa v priebehu vojny stal ich hlavnym vodcom.
Republikanov oponenti nazyvali Rojos (?erveni), aby zdoraznili ich ?avicovu orientaciu, vratane krajne ?avicovych komunistickych a anarchistickych skupin a podpore, ktoru ziskali od Sovietskeho zvazu. Na za?iatku vojny republikani prevy?ovali nacionalistov v pomere desa? ku jednej, ale v januari 1937 tato prevaha klesla na ?tyri ku jednej.
[1]
Hoci
Spolo?nos? narodov
obhajovala politiku nezasahovania a vyhlasila aj zbra?ove embargo, do konfliktu na oboch stranach vyznamne zasiahli zahrani?ne sily. Na strane frankistov to od prvopo?iatku konfliktu boli
nacisticke Nemecko
a
fa?isticke Taliansko
a na strane republikanov od oktobra 1936
ZSSR
a
Mexiko
. Mimo toho na strane republikanov posobili aj dobrovo?nicke jednotky z ?al?ich ?tatov ? tzv.
interbrigady
.
Vojna skon?ila jasnym vi?azstvom lep?ie organizovanych frankistov, po ktorom nasledovalo dokladne ?o?istenie“ ?panielskej spolo?nosti od v?etkeho komunistickeho alebo ?oko?vek ?o by pripominalo druhu republiku a to zah??alo predov?etkym odbory a politicke strany. Boli zni?ene alebo nepristupne rady archivov, nepohodlni jedinci boli ?asto uvazneni, nuteni odis? do exilu ?i zavra?deni. Mno?stvo obeti je otazne; odhady su pribli?ne pol miliona m?tvych.
[2]
Ve?ka ?as? tychto obeti nebola vysledkom vojnovych konfliktov, ale hromadnych poprav vykonanych oboma stranami (?asto vylu?ne na zaklade ideologickej alebo triednej prislu?nosti).
Hoci vojna trvala len tri roky, poznamenala ?panielsko na ve?mi dlhu dobu a jeho ekonomika sa spamatavala e?te mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejnu mienku ?aleko za hranicami ?panielska a zapalila va?ne medzi intelektualmi a politickymi spolkami. Republikanski stupenci ju ozna?ovali za zapas medzi ?tyraniou a demokraciou“, alebo ?fa?izmom a slobodou“, a mnoho mladych idealistov tridsiatych rokov vstupilo do interbrigad. Francovi stupenci zase tuto vojnu vnimali ako boj medzi ??ervenymi hordami“ a ?kres?anskou civilizaciou“.
Vojna mala obrovsky vyznam aj pre vyvoj po?iato?nej fazy
druhej svetovej vojny
, preto?e ako sily
Osi
, tak
Sovietsky zvaz
si v nej vysku?ali svoju techniku ??a bojove
doktriny
a ziskanym skusenostiam prisposobili vycvik vojakov a zbrojne programy.
Pri?iny a po?iatky tohto konfliktu mo?no h?ada? v dlhodobej spolo?enskej a ekonomickej krize, ktora postihla ?panielsko po
prvej svetovej vojne
a viedla k takej radikalizacii spolo?nosti, ?e ta svoje problemy u? nebola schopna rie?i? inak ako vojnou. ?panielsko bolo u? dlhodobo politicky nestabilne, nepriate?stvo rastlo ve?mi dlho a obyvatelia sa cely ?as akoby ?pripravovali“ na vojnu.
V prvych v?eobecnych vo?bach v ?panielsku
19. novembra
1933
zvi?azili pravicove strany, ktore utvorili stredno-pravicovu koaliciu (
Lerroux
). Do tejto koalicie vstupila v oktobri
1934
po prehratych komunalnych vo?bach katolicka strana
CEDA
, ?o zvy?ilo vtedaj?ie napatie. Vnutorne rozpory vladnych stran viedli k obmedzenej schopnosti podniknu? akciu alebo urobi? rozhodnutie. Koncom roku vyzvali ?avicove strany na generalny ?trajk, z ktorej vzi?la banicka vzbura, ktora bola na rozkaz ministra obrany
Diega Hidalga
vojensky potla?ena generalom
Lopezom Ochoaom
a legionarmi, ktorym velil podplukovnik
Juan Yague
.
V rokoch
1934
-
1936
do?lo k vyraznej radikalizacii vidieka a dochadzalo k zna?nemu mno?stvu ?trajkov. Pri tychto akciach be?ne dochadzalo k nasilnostiam a umrtiam. Po nieko?kych vladnych krizach boli na
16. februara
1936
vypisane vo?by, ktore priniesli ve?ky uspech ?avici zdru?enej do
?udoveho frontu
. Vladu zostavil vodca ?aveho kridla republikanskej strany
Manuel Azana
. Tato vlada v?ak bola nestabilna a bola ter?om kritiky ako extremnej pravice, tak ?avice. Manuel Azana sa rozhodol napatemu stavu ?eli? raznym vystupovanim proti fa?istickym, narodne syndikalistickym a konzervativnym organizaciam a nechal zatknu? vy?e tisic ?udi, medzi nimi aj vysokych dostojnikov. D?a 14. marca 1936 bola zakazana
Falanga
a v nasledujucich d?och zatknutych aj jej vedenie vratane
Joseho Antonia Primo de Riveru
.
[3]
Tato akcia v?ak nasilnosti v uliciach skor zvy?ila. Do tejto situacie sa parlament ovladany pravicou rozhodol odvola? prezidenta
Niceta Alcala-Zamoraho
. Ten sa pokusil rozpusti? parlament, ale ke??e jeho pokus bol chapany ako zneu?itie pravomoci, bol 7. aprila odvolany. Prezidentske vo?by boli vypisane na 26. aprila, ale pravica v nich na protest proti vlade nepostavila svojho kandidata.
Po?as tohto obdobia stupalo napatie a pod?a oficialnych zdrojov bolo 330 ?udi zavra?denych a 1511 zranenych v ramci politickeho nasilia. Do?lo ku 113 generalnym ?trajkom a zni?eniu 160 kostolov a kla?torov. Boli vra?deni k?azi a reho?ne sestry. D?a 12. jula bol zavra?deny nadporu?ik ?uto?nych stra?i“ a ?len Socialistickej strany
Jose Castillo
. Nasledujuci de? skupina dostojnikov ?uto?nych stra?i“ v ramci odvety zavra?dila vodcu monarchistov
Joseho Calva Soteloho
.
Postup frontu v obdobi od jula 1936 do oktobra 1937
D?a
17. jula
1936
vypuklo v
?panielskom Maroku
povstanie, ktore je pova?ovane za za?iatok tejto ob?ianskej vojny. Do ?ela povstania sa postavili generali
Manuel Goded y Llopis
,
Francisco Franco
,
Emilio Mola
,
Gonzalo Queipo de Llano
a
Jose Sanjurjo y Sacanell
. Hlavnym vodcom vzbury bol general Sanjurjo. Povstalci obsadili strategicke miesta v ?panielskom Maroku, potla?ili ?trajk robotnikov a
18. jula
sa povstanie roz?irilo do ?panielska. Povstalci sa mohli oprie? o ve?ku civilnu podporu, preto dufali, ?e sa im ?oskoro podari ziska? kontrolu nad ekonomicky dole?itymi oblas?ami (20. jula u? kontrolovali
Kanarske ostrovy
,
Baleary
a 23 vyznamnych miest ako je
Pamplona
,
Cadiz
,
Cordoba
a
Zaragoza
).
Vlada
Santiaga Casares Quiroga
na tuto situaciu nebola schopna reagova? a 19. jula odstupila. E?te v ten isty de? zostavil vladu
Diego Martinez Barrio
, ktory ale odmietol da? zbrane demon?trujucim robotnikom. Tuto po?iadavku splnila 20. jula nova vlada, ktoru viedol republikan
Jose Giral y Pereira
. Ten vyzbrojil robotnicke milicie a rozpustil armadu, a tak nastal jeden z prvych obratov v tejto vojne. Tohto d?a tie? zahynul pri leteckej nehode vodca nacionalistov Sanjurjo.
Od ozbrojenia ?udu (20. jula 1936) do obliehania Madridu (november 1936)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Bombardovanie Barcelony v roku 1938 (zaber z talianskeho lietadla)
Hne? na za?iatku vojny dochadzalo na oboch stranach k absolutnemu ignorovaniu akychko?vek konvencii, prakticky hne? na za?iatku vojny bolo pod?a odhadov povra?denych vy?e 50 000 ?udi. Spravidla sa jednalo o civilistov, ktori boli na ?zlej strane“. Po?ty popravenych boli pravdepodobne porovnate?ne na oboch stranach. Tieto popravy boli nazyvane
paseos
(paseo = ?prechadzka“) a prebiehali tak, ?e za mesto boli odvezeni ?udia, ktorych potom ozbrojeni prislu?nici postrie?ali. Medzi pripady takehoto vra?denia patri napr. zastrelenie basnika a dramatika
Federica Garcia Lorcaeho
frankistami. Republikani (anarchisticke a komunisticke skupiny) zas vra?dili katolickych duchovnych (Pedro Poveda, seminaristi z Barbastra - ?Mu?enici z Barbastra“), reho?ne sestry, katolickych laikov. V ?ervenom terore bolo zavra?denych viac ne? 6 832 zasvatenych osob. Z toho 13 biskupov, 4 172 k?azov, 2364 mnichov a 283 reho?nych sestier. Po?et katolickych laikov nie je znamy. Po?et zavra?denych cirkevnych predstavite?ov mo?e by? vy??i.
Rozdanie zbrani sa ukazalo ako rozhodujuci krok ako ?eli? povstaniu. Hlavnym problemom povstalcov bola nemo?nos? prepravy vojska zo ?panielskeho Maroka do ?panielska (namorne sily zostali lojalne vo?i republike). Tento problem im pomohlo vyrie?i? Nemecko a Taliansko, ke?
30. jula
letecky prepravili vojsko a cudzinecku legiu z
Tetuanu
do ?panielska. Povstalci tie? nachadzali podporu v susednom
Portugalsku
, kde bol pri moci re?im
Antonia Salazara
. Pomoc frankistom bola vykonavana tajne, av?ak tieto dodavky zbrani sa nepodarilo utaji? zvla?? po tom, ?o nemecke bojove lietadla pristali na uzemi ovladanom republikanskou vladou. Tato vlada po?iadala 20. jula
1936
o dodavky zbrani z Francuzska, s ktorym malo ?panielsko uzavrete zmluvu. Francuzsky socialisticky premier Leon Blum najprv pomoc s?ubil, av?ak na natlak francuzskych pravicovych stran a na natlak
Spojeneho kra?ovstva
tuto pomoc odvolal. Namiesto toho sa sna?il dotla?i? Nemecko a Taliansko k podpisu zmluvy, ktora zakazovala dodavky zbrani do ?panielska. Aj napriek podpisu tychto zmluv v?ak pokra?ovali aj na?alej dodavky nemeckych a talianskych zbrani povstalcom.
24. jula
vytvorili nacionalisti "vladu v Burgose", ktora za?ala novy utok. Uspe?ny postup tychto vojsk vyvolal d?a 4. septembra pad Giralovej republikanskej vlady, ktoru nahradila vlada ?udoveho frontu, zlo?ena predov?etkym zo socialistov a komunistov (premier
Francisco Largo Caballero
). Fungovanie tejto vlady bolo ve?mi problematicke, preto?e vo vnutri vlady neexistovala zhoda na ?al?om postupe. Napriek tomu sa tato vlada nakoniec odhodlala k razantnym krokom -
1. oktobra
poskytla autonomiu
Baskicku
,
7. oktobra
vyvlastnila podu ve?kostatkarom a za?ala ju rozdava? malym ro?nikom a kone?ne
10. oktobra
spojila republikansku armadu s miliciami.
D?a
14. septembra
dobyla armada povstalcov
San Sebastian
a na hlavnom fronte potom
27. septembra
dobyli Francovi falangisti
Toledo
, pri?om oslobodili aj obrancov toledskeho
alcazaru
, ktori sa neskor stali jednou z legiend frankistickeho re?imu. Tymto krokom si fa?isti otvorili cestu na
Madrid
, ktory v novembri
1936
obk?u?ili.
Na rozdiel od ?udoveho frontu sa frankisti politicky stabilizovali a d?a 29. septembra prijal Francisco Franco moc od
Vyboru narodnej obrany v Salamanke
a o dva dni neskor dostal titul
generalissimus
, ?im sa stal faktickym vladcom povstalcami kontrolovanych uzemi a najvy??im vojenskym velite?om.
Neutralita a zbrojne embargo u? v tejto dobe boli poru?ovane uplne be?ne. V ?panielsku operovala nemecka
Legia Condor
a talianske jednotky
Corpo Truppe Volontarie
(CTV) bojujuce na strane generala Franca. 6. oktobra vydal
Sovietsky zvaz
protest proti poru?ovaniu embarga na dovoz zbrani ?panielskym frankistickym povstalcom a od 12. oktobra za?al dodava? republikanskej vlade zbrane, ktore boli platene zlatom zo ?panielskych zlatych rezerv. Na strane republikanov bojovali tzv.
interbrigady??
, ?o boli antifa?isticki ?avicovi dobrovo?nici zo 17 ?tatov.
Od obk?u?enia Madridu (november 1936) do dobytia Gijone (21. oktobra 1937)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Ruiny
Guernice
zbombardovanej nemeckym letectvom
D?a
7. novembra
sa Francove oddiely pribli?ili k Madridu. Republikani prelo?ili sidlo vlady do
Valencie
. 20. novembra popravili republikani
Joseho Antonis Primo de Riveru
.
[4]
Pri obrane Madridu sa najviac vyznamenali interbrigadisti, predov?etkym v?aka ich odhodlaniu skon?ilo toto obliehani neuspe?ne a
15. januara
1937
sa frankisticke oddiely museli stiahnu?. O ?al?iu (opa? neuspe?nu) ofenzivu na Madrid sa Franco pokusil vo februari.
D?a
8. februara
dobyli po ve?kej bitke frankisti
Malagu
. V priebehu marca zahajili ofenzivu severne od Madridu, ta v?ak nepreniesla boje k Madridu. V aprili vyvinuli frankisti vy??iu aktivitu v Baskicku, kde 28. aprila dobyli
Guernicu
, ktora bola dva dni pred tym zbombardovana nemeckymi lietadlami.
Vo svete medzitym nadobudol u?innos? zakaz
Spolo?nosti narodov
mie?a? sa do konfliktu a poskytova? ?panielsku dobrovo?nikov. Od tohto okamihu Spolo?nos? narodov vyvijala ve?mi silny tlak na odchod dobrovo?nikov. Tento krok by viac postihol republikanov, lebo v ich radoch (pod?a odhadov) bojovalo asi 35 000 interbrigadistov, na strane druhej to bolo minimalne 20 000 mu?ov. V tomto obdobi vydal pape?
Pius XI.
dve ve?mi dole?ite encykliky, a to
Mit brennender Sorge
(
14. marca
), ktorou odsudil
nacizmus
, a
Divini Redemptoris
(
21. marca
), v ktorej odsudil
komunizmus
a vyslovne upozornil na krute prenasledovanie a vra?denie katolikov a duchovnych ?panielskymi republikanmi. Tieto udalosti nepriamo ovplyvnili ?panielske politicke zmy??anie.
?eskoslovenska Gottwaldova delostrelecka bateria
V maji sa situacia e?te skomplikovala vnutrorepublikanskymi stretmi. Ich najva??iu gradaciu predstavovali majove nepokoje v
Barcelone
, ktore sa za?ali tym, ?e sa preva?ne komunisticke oddiely pokusili nasilim obsadi? dole?ite stanovi?te anarchistov a POUM, ?o vyustilo do nieko?kych ozbrojenych stretov. Socialisti a komunisti akciu ozna?ili za anarchisticky pu? a reagovali odchodom z vlady, ktora tymto krokom padla 15. maja. Republikani zostavili novu vladu, ktoru viedol socialista
Juan Negrin
. Tato vlada sa pokusila o zasadne kroky, ktore mali posilni? ekonomicku situaciu republikanov, ?alej sa pokusila o niektore zmeny v armade (do tychto zmien vyrazne zasahovali sovietski poradcovia). D?a
18. maja
republikani porazili frankistov v
Bitke pri Guadalajare
. Po tejto bitke si Franco uvedomil, ?e nie je schopny ani doby? Madrid, ani preru?i? jeho spojenie s Valenciou, a preto zauto?il na severe.
Republikani vi?azstvo pri Guadalajare nedokazali nijako vyznamnej?ie vyu?i? a uplne prosovietsky J. Negrin nastolil diktaturu sovietskeho typu a za?al ?istky. D?a
14. jula
boli pozatykani ?lenovia vedenia
POUM
, v juli sa republikani e?te pokusili o silnu protiofenzivu, ktora v?ak nakoniec stroskotala.
Franco zatia? na severe dobyl
Bilbao
(
19. juna
) a
15. augusta
zahajil ofenzivu.
25. augusta
dobyl
Santander
, ale u?
27. augusta
bol odrazeny pri Aragone. Republikanska protiofenziva v?ak nepriniesla ?iadne vysledky a po dobyti
Gijonu
(
21. oktobra
) sa republikansky severny front uplne zrutil, potom sa (
30. oktobra
) republikanska vlada presunula do Barcelony.
Tieto uspechy, spolu s krutym prenasledovanim katolikov a masovym vra?denim duchovnych na ve?kej ?asti republikanskeho uzemia, viedli k tomu, ?e
28. augusta
Vatikan
uznal Franca ako legitimneho predstavite?a ?panielska.
Od dobytie Gijone (21. oktobra 1937) do konca vojny (1. april 1939)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Dokument, ktory ukon?il ?panielsku ob?iansku vojnu. Text hovori: ?Dnes, ?ervene vojsko (t.j. republikani) bolo zajate a odzbrojene, narodne jednotky dosiahli svoje posledne vojenske ciele. Vojna sa skon?ila.“ ... Generalissimo Franco ... Burgos, 1. aprila 1939
Po dobyti Gijonu do?lo na oboch stranach k preskupovaniu sil, ale u?
5. decembra
za?ali republikanske vojska protiofenzivu, na ktoru frankisti bojovo vyrazne nereagovali a ustupili. D?a
21. decembra
republikani dobyli
Teruel
(
Aragonsko
). Toto dole?ite mesto v?ak stratili u?
15. februara
1938
v
Bitke o Teruel
. Tato bitka mala mimoriadny vplyv, preto?e frankisti sa pribli?ili svojmu cie?u rozdeli? republikanske uzemie na dve ?asti. V ?ase relativneho pokoja vytvoril v
Burgose
1. februara
general Franco vojensko-civilnu vladu. ?al?im uspechom frankistov bolo bombardovanie Barcelony, ku ktoremu do?lo
16. marca
. Pri ?al?om postupe prenikli frankisti a? k rieke
Ebro
, ?im sa im podarilo dosta? k Stredozemnemu moru, v?aka ?omu rozdelili republikanskej uzemia na dve ?asti. Republikanska vlada sa pokusila v maji dojedna? mier, ale ke??e Franco po?adoval bezpodmiene?nu kapitulaciu, nezostalo republikanom ni? ine, ne? sa sustredi? na
Bitku o Ebro
. Republikani a ZSSR sa pokusili 13. maja prednies? Rade Spolo?nosti narodov navrh na ukon?enie politiky nezasahovania, tento navrh bol odmietnuty a 28. jula bol dohodnuty odchod interbrigad zo ?panielska.
Od
24. jula
do
26. novembra
sa republikani poku?ali udr?a? stav na rieke Ebro, prip. doby? stratene uzemia. Po vojenskej stranke si viedli viacmenej uspe?ne, ale po podpisani
Mnichovskej dohody
stratili posledne zvy?ky nadeje na vytvorenie antifa?istickej koalicie a ich moralka sa definitivne zrutila. Ke??e si v?ak uvedomovali nutnos? udr?a? tuto rieku, bola branena zo v?etkych sil. D?a
23. decembra
zahajili frankisti mohutnu invaziu do
Katalanska
, ktore dobyli v priebehu dvoch mesiacov:
Tarragona
(
14. januar
),
Barcelona
(
26. januar
),
Girona
(
5. februar
).
10. februara
bol zlomeny posledny odpor v Katalansku. Nasledkom toho
27. februara
vlady Spojeneho kra?ovstva a Francuzska uznali Frankov re?im. Republikanom zostal len Madrid a nieko?ko pevnosti,
28. februara
sa vzdala
Valencia
. Posledny odpor bol zlomeny
1. aprila
1939
.
Republikanske oddiely zlo?ene z po?skych dobrovo?nikov, bojujuci pod menom "
Jarosława D?browskiego"
.
Va??ina ?tatov sa k situacii postavila politikou nezasahovania, hlavnym propagatorom tejto politiky bolo od za?iatku vojny Spojene kra?ovstvo, cez povodnu pomoc republikanom tuto politiku ve?mi skoro prijalo aj Francuzsko. Tieto dva ?taty presadili tuto politiku ako celoeuropsky trend, navy?e do?lo k presadeniu zbrojneho embarga. Politika
USA
bola ovplyv?ovana teoriou
izolacionizmu
, ale niektore ve?ke firmy obchodujuce s pohonnymi hmotami dali najavo svoj postoj tym, ?e ju nepredavali republikanskym vojskam.
Napriek tejto politike poskytlo frankistom nielen technicku, ale aj vojensku pomoc Nemecko a Taliansko (
Legia Kondor
a
Corpo Truppe Volontarie
). ?alej medzi frankistami bojovali dobrovo?nici z inych ?tatov, ale po?et dobrovo?nikov sa z?aleka nebli?il po?tu dobrovo?nikov na strane republikanov.
Republikanom posielal technicku a vojensku pomoc najma Sovietsky zvaz a Mexiko. Republikani za tuto pomoc platili zlatymi rezervami. Na stranu republikanov pre?lo ve?a (asi 40 000) antifa?istickych dobrovo?nikov, ktori sa organizovali do medzinarodnych brigad - odtia? vyraz
interbrigadisti
. Niektori ?al?i dobrovo?nici bojovali ako ?lenovia milicii
CNT
a
POUM
.
Socialna revolucia, pri?iny pora?ky republikanov
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
K pora?ke republikanov do?lo aj napriek masivnej podpore europskej ?avice, najma zo Sovietskeho zvazu. Pri?inou pora?ky bola predov?etkym vlastna roztrie?tenos? republikanskeho tabora, ktory zah??al prakticky v?etky centristicke a ?avicove politicke sily, vratane odborovych organizacii UGT a CNT. Obzvla?? spory medzi komunistami a anarchistami stali v ceste politickej a vojenskej jednote republikanov.
V anarchistami kontrolovanom Aragonsku a Katalansku okrem vojenskeho vi?azstva republikanov do?lo k socialnej revolucii, pri ktorej robotnici a ro?nici kolektivizovali podu a priemysel. S touto revoluciou nesuhlasili ani sovietski komunisti ani demokraticki republikani. Na tomto uzemi s podporou sovietskych zbrani ziskali vladu komunisti a anarchistov a prislu?nikov
Robotnickej strany marxistickej jednoty (Partido Obrero de Unificacion Marxista - POUM)
za?lenili do oficialnej republikanskej armady.
Trockisticka
POUM bola zakazana ako udajny ?nastroj fa?istov“ (takto POUM ozna?ili komunisti z vedenia
Kominterny
). V majovych bojoch v roku
1937
tisice republikanskych vojakov - komunistov aj anarchistov bojovalo navzajom o kontrolu nad Barcelonou.
Na jar 1939 dlhodobe napatie na republikanskej strane, ktore e?te posilnili spory o to, ?i je lep?ie vyjednava?, bezpodmiene?ne sa vzda?, ?i bojova? ?alej, vyustilo do povstania a bojov v samotnom Madride. Tie prebiehali medzi demokraticky a ?iasto?ne aj anarchisticky orientovanymi republikanmi na strane jednej a komunistami a radikalnymi socialistami na strane druhej a skon?ili pora?kou komunistickej strany.
- ↑
Quiet fronts in the Spanish civil war - Michael Seidman | libcom.org
[online]. libcom.org, [cit. 2023-02-04].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
Spanish Civil War: Casualties
[online]. Spartacus Educational Publishers Ltd..
Dostupne online.
(anglicky)
- ↑
VERNIER, Ettore. Falanga : k problematice t?eti cesty. Vyd. 1. Praha : Narodni my?lenka, 2008 72 s (Knihovna Narodni my?lenky ; s sv. 7)
ISBN 978-80-903582-7-0
. str. 13
- ↑
VERNIER, Ettore. Falanga : k problematice t?eti cesty. Vyd. 1. Praha : Narodni my?lenka, 2008 72 s (Knihovna Narodni my?lenky ; s sv. 7)
ISBN 978-80-903582-7-0
. str. 21
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
?pan?lska ob?anska valka
na ?eskej Wikipedii.