Pra?ske metro
je jedine
metro
v
?esku
a v byvalom
?esko-Slovensku
. Tvori zaklad systemu
mestskej hromadnej dopravy
v
Prahe
. Ka?dy de? prepravi viac ako milion cestujucich. V roku
2012
prepravilo pra?ske metro celkom a? 589 200 000 cestujucich.
Prevadzkovate?om pra?skeho metra je
Dopravny podnik hlavneho mesta Prahy
, a. s. Tento podnik okrem metra prevadzkuje aj
elektri?kovu
a
autobusovu
dopravu a
lanovu drahu na Pet?in
. V roku
1993
bol vybudovany system
pra?skej integrovanej dopravy
(PID), ktory zabezpe?uje prepojenie autobusovej a vlakovej primestskej a mestskej dopravy. System je rozdeleny na nieko?ko zon, pri?om v?etky trasy metra sa nachadzaju v centralnej zone.
Celkova d??ka siete predstavuje 65,2 km, na ktorych sa nachadza celkovo 61 stanic. Vlaky metra premavaju ka?dy de? od 05:00 do 00:00 hod. ?asovy interval prichodu vlakov je 1,5 - 10 minut.
Pravdepodobne prvym navrhom na vystavbu podzemnej drahy v
Prahe
bola iniciativa pra?skeho obchodnika
Ladislava Rotta
z roku
1898
. Ten v?ak na pra?skej radnici neuspel.
Plany na vystavbu metra, ?i
podpovrchovej elektri?ky
v
Prahe
sa objavovali aj v predvojnovom ?eskoslovensku. Prvy navrh na vystavbu ?tyroch podzemnych trati predlo?ili v roku
1926
Ing. Vladimir List a Bohumil Belada pod nazvom ?Podzemna rychla draha pre Prahu“. ?al?ie navrhy na vystavbu podzemnych trati boli vypracovane ako su?a?ne navrhy do su?a?e vyhlasenej Elektrickymi podnikmi hlavneho mesta Prahy v roku
1931
. Tesne pred vojnou bola stavba trasy A u? za?ata, ale roku
1941
bola kvoli vojnovej situacii ukon?ena ?innos? projektoveho uradu. Po vojne sa planovalo obnovenie projektovych prac a vystavby, tak?e sa dokon?enie planovalo na rok
1950
. Potom ale pri?iel prikaz zhora, ktory cele prace zmrazil s odovodnenim, ?e na tento projekt nie je krajina hospodarsky dos? silna.
?al?ie navrhy pri?li a? v 60-tych rokoch, kedy sa za?inala doprava v
Prahe
rychlo zhor?ova?, ulice s najva??im dopravnym vyznamom
Na P?ikopech
a
Vaclavske namestie
boli ?asto preplnene elektri?kami; situacia bola taka zla, ?e sa dostala aj k rokovaniam ?eskoslovenskej vlady. Ako vi?azny navrh bola zvolena podpovrchova elektri?ka, ktora mala vies? z Hlavnej stanice (
Hlavni nadra?i
) cez
Nuselsky most
na
Pankrac
, v roku
1966
sa za?alo s vystavbou. Nedlho pred okupaciou silami Var?avskej zmluvy sa zistilo, ?e system metra oddeleneho od elektri?ky by bol efektivnej?i (to preukazala sovietska komisia v ?ele s I. T. Jefimovom), tak?e sa rozostavane useky museli prekon?truova?. Za normalizacie pri?lo politicke rozhodnutie pou?i? namiesto voz?ov domacej vyroby sovietske, zastaranej koncepcie a vyrazne ?a??ie, ?o si vynutilo vlo?enie posi??ujuceho tubusu do Nuselskeho mosta, ktory nebol na take za?a?enie navrhnuty. Aj ke? sa po?italo s otvorenim u? v roku
1972
, oneskorenia sposobene nedostatkom skusenosti pred??ili vystavbu a? do roku
1974
. O rok skor sa tie? za?alo s razenim trasy A z
Dejvic
na
Vinohrady
. Otvorenie prveho useku
linky C
sa stalo ve?kou komunistickou manifestaciou. Bol pritomny generalny tajomnik
KS?
Husak
, nie v?ak vtedaj?i prezident
Svoboda
?i premier
?trougal
.
O ?tyri roky neskor, v roku
1978
bol otvoreny tie? prvy usek
linky A
, v stanici
Muzeum
vznikol prvy prestupny bod metra. Na konci roku
1980
boli obe trasy pred??ene, a roku
1977
bola za?ata stavba prveho useku
linky B
. Ten v?ak bol naro?nej?i, ne? oba predchadzajuce. Trasa linky B toti? viedla hlboko, navy?e niekde aj blizko rieky
Vltavy
, ?o sposobovalo ?a?kosti. Vystavba useku Sokolovska (dnes
Florenc
) ?
Smichovske nadra?i
trvala 8 rokov a do prevadzky bol usek odovzdany
3. novembra
1985
. V tejto dobe sa tie? rozbehla stavba ?al?ich, nadvazujucich usekov Dukelska (dnes
Nove Butovice
) ?
Smichovske nadra?i
, pripravovala sa stavba
Sokolovska
? Zapotockeho (dnes
?eskomoravska
), stavalo sa
depo
trasy A v
Hostiva?i
, a roku
1984
bola trasa C pred??ena pod Vltavou do
Hole?ovic
. Onedlho po tychto uspechoch, ktore ale i?li na ukor kvality celeho systemu, vy?la ?tudia ?al?ieho rozvoja siete a? do roku
2015
po?itajuca s dvomi novymi trasami a asi 25 novymi stanicami. Takto rozsiahla a rychla vystavba by ale pravdepodobne bola nad mo?nosti stagnujucej ekonomiky
?SSR
.
Vo februari
1990
sa premenovala va??ina stanic s ideologickymi nazvami, va??inou v okrajovych ?astiach mesta, na mena zodpovedajuce miestnej ?asti, v ktorej sa nachadzaju. Na jese? bol dokon?eny usek linky B Florenc ? ?eskomoravska. Rok po dostavbe tohoto useku sa za?alo pokra?ova? smerom na
Hloub?tin
a na druhej strane linky B tie? na
Zli?in
(otvoreny na jese?
1994
pred komunalnymi vo?bami za u?asti
Vaclava Klausa
). Finan?ne ?a?kosti v?ak zapri?inili asi trojro?ny sklz, tak?e tra?
?eskomoravska
?
?erny most
bola dokon?ena a? roku
1998
a to e?te bez dvoch stanic (
Kolbenova
a
Hloub?tin
), ktore dokon?ovali neskor ?
2001
(
1999
). V 90. rokoch tie? za?ala obmena vozoveho parku, ?i u? rekon?trukciou sovietskych voz?ov, alebo nakupom novych suprav. Komplikacie priniesol krach ?KD, ktora mala by? povodne hlavnym vyrobcom, ?o viedlo k zavedeniu pasmovej prevadzky na linke B.
?al?ie pred??enie siete pri?lo v roku
2004
, ke?
linka C
prekro?ila Vltavu a dorazila do
Severniho M?sta
(stanice
Kobylisy
a
Ladvi
, povodne planovana stanica v
Troji
bola zru?ena). Cely tento usek, kde hlavne pod Vltavou boli pou?ite nove stavebne technologie.
?al?im pred??enim linky A zo
Skalky
a? do
Depa Hostiva?
v maji
2006
.
Ostatnym pred??enim v roku
2008
bolo otvorenie stanic
St?i?kov
,
Prosek
, a
Let?any
na linke C v severovychodnej ?asti Prahy.
V maji
2013
sa v online verzii Der Spiegel objavili spravy o planoch zavies? v pra?skom metre vozne pre nezadanych. Projekt mal by? v prevadzke od roku
2013
. Su?as?ou zameru bolo ukaza? ake mo?nosti ponuka verejna doprava v porovnani s automobilovou. Vozne so ?pecialnym ozna?enim mali premava? na v?etkych troch linkach, ale nie po?as rannej ?pi?ky.
[1]
6. aprila
2015
do?lo k pred??eniu linky A o 6,1
km
(4 zastavky) do stanice Nemocnice Motol.
Medzi
13.
a
15. augustom
2002
sa Prahou prehnala vy?e storo?na voda. Voda zaplavila ve?ku ?as? Prahy a ve?ku ?as? metra. Celkovo bolo zaplavenych 19 stanic na v?etkych troch trasach. Na
linke A
a to boli stanice:
Malostranska
,
Starom?stska
,
M?stek
a
Muzeum
; na
linke B
:
Smichovske nadra?i
,
And?l
,
Karlovo nam?sti
,
Narodni t?ida
,
M?stek
,
Nam?sti Republiky
,
Florenc
,
K?i?ikova
,
Invalidovna
,
Palmovka
,
?eskomoravska
a
Vyso?anska
a
linke C
:
Nadra?i Hole?ovice
,
Vltavska
a
Florenc
.
Premavka bola obnovena
15. augusta
2002
iba na vonkaj?ich usekoch metra:
Skalka
?
Nam?sti Miru
(linka A) a
Haje
?
Pra?skeho povstani
(linka C). Obmedzena premavka na linke B na jej nezaplavenych usekoch
Zli?in
?
Nove Butovice
a
Hloub?tin
?
?erny most
bola obnovena
16. augusta
2002
.
Ako prva bola obnovene premavka na linke C, a to u?
18. novembra
2002
. Cez stanicu
Vltavska
v?ak vlaky iba prechadzali, pre cestujucich bola stanica spristupnena a?
16. decembra
2002
. Pred Vianocami 2002 bola obnovena prevadzka po celej d??ke linky A. Vlaky v?ak a? do
16. januara
2003
nezastavovali na staniciach Starom?stska a Malostranska.
17. februara
2003
bola obnovena premavka na linke B ? vlaky v?ak nezastavovali na staniciach Narodni t?ida, Nam?sti Republiky, K?i?ikova a Invalidovna. Na useku Florenc ? Palmovka boli vlaky riadene pomocou telefonickeho spojenia.
Premavka bola uplne obnovena v marci 2003. Celkove naklady na obnovu systemu dosiahli takmer 7 miliard K?.
System pra?skeho metra je koncipovany ako trojuholnik, kde sa v centre mesta stretavaju v?etky tri trasy na troch prestupnych staniciach (
M?stek
,
Muzeum
a
Florenc
).
H?bka stanic je rozna. Najhlb?ou stanicou je
Nam?sti Miru
, ktora sa nachadza a? 52 metrov pod zemskym povrchom. Va??ina tras bola h?bena pomocou tunelovacich ?titov. Ine ?asti, obzvla?? tie na linke C boli vysekane a neskor prikryte. Taketo stanice sa nachadzaju iba nieko?ko metrov pod zemou. ?as? linky B je vedena po povrchu sklenenym tunelom.
Stanice su va??inou trojlo?ove, spojene prestupmi. Novopostavene stanice su rie?ene bezbarierovo, v sulade s trendom spristupnenia verejnej dopravy ?u?om so zni?enou schopnos?ou pohybu. Star?ie stanice, pokia? to dovo?uju technicke mo?nosti, tak su dovybavovane vy?ahmi.
Erbovou farbou linky A je svetlozlaty bronz (a
zelena
), pri?om ka?da zo stanic je oblo?ena inak sfarbenymi hlinikovymi vyliskami striedavo konvexne, ?i konkavne prehnutymi. Jednotiacim prvkom je pou?itie kame?a a
eloxovaneho
hliniku
. Mnohe zo stanic zdobia umelecke diela ?eskych umelcov, ako napr.
mozaiky
,
vitra?e
a
reliefy
.
Pre stanice na linke B je charakteristicka
?lta
farba a obklad kame?om, najma
?ulou
,
mramorom
a
pieskovcom
. Jednotna je i klenba stanic (okrem Smichovskeho nadra?i), ktora je bielej farby, jednotne su i osvet?ovacie telesa. Na staniciach sa striedaju tvarnice z bezpe?nostneho
skla
a
keramicke
a
plastove
obklady. Aj na tejto trase zdobia vestibuly stanic mozaiky a ine umelecke diela.
Erbovou farbou linky C je
?ervena
. Na vyzdobu stanic sa pou?ival najma kame? a to
mramor
,
?ula
a
sivec
. Vyu?ivaju sa i keramicke obklady roznych tvarov v prirodnych farbach.
Pra?ske metro ma tri trasy ozna?ene pismenami
,
a
a farbami. Linka
je zelena, linka
?lta a linka
je ?ervena. Medzi jednotlivymi trasami je mo?ne prestupova? na troch prestupnych staniciach:
M?stek
(medzi
a
),
Muzeum
(medzi
a
) a
Florenc
(medzi
a
).
Linka
vedie zhruba zo severozapadu na vychod, na mapach je ozna?ovana zelenou farbou. Jej celkova d??ka je 17,13
km
a vlak tuto vzdialenos? absolvuje za 30
minut
. V ?pi?ke je najkrat?i interval 2 minuty, najdlh?i interval je 20 minut na
?tedry de?
. Prepravna kapacita trasy
, prepo?itana na jednu hodinu je v ?pi?ke pribli?ne 20 320 osob a v sedle pribli?ne 10 500 osob.
Vystavba prvej ?asti metra sa za?ala v roku
1973
a prvy usek (
Leninova
?
Nam?sti Miru
) bol odovzdany do u?ivania o pa? rokov neskor, v roku
1978
. V roku
1976
sa za?alo s vystavbou ?al?ieho useku, ktory obsahoval stanice
Ji?iho z Pod?brad
,
Flora
a
?elivskeho
. V roku
1987
bola otvorena stanica
Stra?nicka
a o tri roky neskor sa dobudovala trasa a? do stanice
Skalka
.
27. maja
2006
bola otvorena koncova stanica linky
Depo Hostiva?
.
V
januari
2006
bol schvaleny plan vystavby metra zapadnym smerom oblukom cez
Motol
na letisko
Ruzyn?
.
V roku
2009
sa za?alo so stavbou prveho useku pred??enej trasy po stanicu
Nemocnice Motol
. V pondelok
6. aprila
2015 bola spustena prevadzka v useku ozna?ovanom V.A, ktory pred??il tra? zo stanice
Dejvicka
do
Nemocnice Motol
o stanice:
Bo?islavka
,
Nadra?i Veleslavin
,
Pet?iny
a
Nemocnice Motol
.
[2]
[3]
?alej by stavba mala pokra?ova? stanicami Bila Hora, D?dina, Dlouha mile a
Letisko Vaclava Havla
.
Linka
je vedena v smere juhozapad-severovychod a na mapach je ozna?ovana ?ltou farbou. V dopravnej ?pi?ke dosahuje d??ka najkrat?ieho intervalu 2 minuty. Prepravna kapacita cestujucich trasy
, prepo?itana na 1 hodinu je v ?pi?ke cca 21 000 osob a v sedle asi 10 500 osob. Trasa
je zarove? najdlh?ou trasou pra?skeho metra, s celkovou d??kou 25,6 kilometra a 24 stanicami.
Vystavba na trase
sa za?ala v roku
1979
. Prvy usek bol otvoreny v roku
1985
a na jeho trase v d??ke 4,9 kilometra sa nachadzalo sedem stanic od
Smichovskeho nadra?i
po
Florenc
, kde vznikol prestupny bod s linkou
.
?al?i usek otvorili v roku
1988
a nachadzaju sa na ?om tri stanice:
Radlicka
,
?vermova
(Jinonice) a
Dukelska
(Nove Butovice). Prve dve stanice sa v?ak vyu?ivaju ve?mi malo. Je to z toho dovodu, ?e v ich blizkosti bola planovana vystavba noveho sidliska, ktore sa ale po pade
komunistickeho
re?imu nikdy nepostavilo. V
90. rokoch 20. storo?ia
boli dostavane tri useky: v roku
1990
to bol usek
Florenc
?
?eskomoravska
, v roku
1994
usek
Nove Butovice
?
Zli?in
a zatia? posledny usek otvorili v roku
1998
medzi stanicami ?eskomoravska a ?erny Most.
Linka
je vedena zo severu na juhovychod a na mapach ju znazor?uje ?ervena farba. Prepravna kapacita cestujucich linky
, prepo?itana na 1 hodinu je v ?pi?ke cca 26 900 osob a v sedle asi 12 600 osob. Trasa linky
je dlha 18,1 km a po svojej d??ke ma 20 stanic.
Linka
sa za?ala z celeho systemu pra?skeho metra budova? ako prva. Prvy usek medzi stanicami
Sokolovska
(Florenc) a
Ka?erov
v d??ke 6,6 kilometra sa za?al budova? v roku
1966
. Otvoreny bol v roku
1974
. O rok na to sa za?alo s predl?ovanim metra a? do stanice
Kosmonaut?
(Haje). Tento 5,3 kilometra dlhy usek bol otvoreny v roku
1980
. V roku
1985
bolo metro pred??ene z Florencu a? do
Hole?ovic
. Zatia? posledny usek metra s dvoma stanicami
Kobylisy
a
Ladvi
bol otvoreny v juni
2004
.
9. maja
2008
boli odovzdane do pou?ivania najnov?ie stanice
St?i?kov
,
Prosek
a
Let?any
. Usek sa tak pred??il o 4,6 kilometra.
V sieti pra?skeho metra sa prevadzkuju/prevadzkovali tieto supravy:
Typ vozidla
|
Fotografia
|
Linky
|
Poznamky
|
Prevadzkovane vozidla
|
M1
|
|
|
|
81-71M
|
|
,
|
zrekon?truovane vozidla 81-71
|
Neprevadzkovne vozidla
|
R1
|
|
|
i?lo len o prototyp, do prevadzky s cestujucimi sa nikdy nezaradil
|
E??
|
|
|
zachovala sa historicka suprava
|
81-71
|
|
|
supravy boli modernizovane na typ 81-71M; zachovala sa historicka suprava
|
-
Stanica
Malostranska
(A)
-
Stanica
Smichovske nadra?i
(B)
-
Stanica
Nadra?i Hole?ovice
(C)
-
Prestupna stanica
Muzeum
(C x A)
-
Prestupna stanica
M?stek
(A x B)
-
Prestupna stanica
Florenc
(C x B)
-
Orienta?ny plan z roku 2007
-
Schema metra nad dverami vo vlaku, 2007
-
Mapa Prahy v staniciach metra, 2007
-
Ozna?ova? cestovnych listkov
-
Mechanizmus eskalatora v pra?skom metre.