Tento ?lanek je o statnich organech. O organizacich zpravodajskeho novina?stvi pojednava ?lanek
Zpravodajska agentura
.
Zpravodajske slu?by
?i
agentury
jsou statni organy, ktere zabezpe?uji (ziskavaji, shroma??uji a vyhodnocuji) informace d?le?ite pro:
- ochranu ustavniho z?izeni
- ochranu vyznamnych ekonomickych zajm?
- bezpe?nost a obranu
Zpravodajske slu?by jsou obvykle ozna?ovany jako
tajne slu?by
. Vystupni informace a konkretni metody prace jsou v utajenem re?imu, neve?ejne. Zpravodajske slu?by jsou ?asto myln? zam??ovany za
tajnou policii
. Ve v?t?in? demokratickych zemi ale zpravodajska slu?ba nema policejni pravomoci a s policii spolupracuje vyjime?n?, pouze na konkretnich p?ipadech.
Zpravodajske slu?by se d?li dv?ma zp?soby. Podle oboru na civilni a vojenske; podle oblasti p?sobeni na
rozv?dky
a
kontrarozv?dky
. P?vodni striktni rozd?leni se s
globalizaci
stira a ziskane informace z obor? i oblasti se p?ekryvaji.
Podle sm?ru p?sobeni rozli?ujeme zpravodajske slu?by:
- s vnit?ni p?sobnosti
, te?
kontrarozv?dky
? s polem p?sobnosti uvnit? statu (nap?. ?eska
BIS
, americka
FBI
, ruska
FSB
). Kontrarozv?dka zabezpe?uje informace, ktere pochazi p?imo z uzemi statu a take mj. chrani d?le?ite statni zajmy p?ed p?sobenim cizich rozv?dek.
- s vn?j?i p?sobnosti
, te?
rozv?dky
, vyzv?dne slu?by ?i ?piona?ni slu?by ? zji??ujici umysly zahrani?nich zemi, p?ipadn? plnici ukoly v zahrani?i (nap?. ?esky
UZSI
, americka
CIA
, ruska
SVR
). Rozv?dka ma za ukol zabezpe?ovat informace, ktere maji p?vod v zahrani?i.
Podle oblasti zajmu se zpravodajske slu?by d?li na:
- civilni
? v?nujici pozornost ?iroke politicke, bezpe?nostni a ekonomicke problematice s vyjimkou vojenskych zale?itosti (nap?. ?eska
BIS
, americka
CIA
, ruska
FSB
). Termin ?civilni“ je zavad?jici, ale pou?ivany. Civilni zpravodajska slu?ba zabezpe?uje informace o extremismu, organizovanem zlo?inu, ekonomickych zajmech statu, vnit?ni bezpe?nosti.
- vojenske
? vojenska rozv?dka a kontrarozv?dka zabyvajici se vojenskymi informacemi, obranyschopnosti a jinymi vojenskymi aspekty. Soust?edi se na oblast obrany statu, zbrojni pr?mysl a hlavn? na podporu bojovych operaci. Vojenske zpravodajske slu?by jsou nedilnou sou?asti ozbrojenych sil. (nap?. ?eska
VZ
, ruska
GRU
)
Zpravodajske slu?by v?t?iny demokratickych stat? nemaji ?adne vykonne pravomoci. Jejich ukolem je ziskavat d?le?ite informace, v?as upozornit na p?ipadne nebezpe?i, nebo ho dokonce v zarodku eliminovat. Proto se neobejdou bez spoluprace s policii, ktera vykonne pravomoci ma. Zpravodajske slu?by neshroma??uji d?kazy, ktere by umo?nily n?koho zatknout. Pokud zpravodajska slu?ba ziska podez?eni, ?e se nap?. chysta teroristicky utok, p?edava tuto informaci policii, ktera situaci bezprost?edn? ?e?i. Zpravodajske slu?by take nemohou ?init ?adna kli?ova rozhodnuti, nap?. k ekonomicke oblasti statu. D?le?ite informace p?edavaji vlad?, ktera rozhoduje.
- media
- odborne databaze
- kongresy
Agenturni siti je soustava lidskych zdroj? (agent?, informator?
HUMINT
), kte?i z finan?nich nebo
ideovych
d?vod? dobrovoln? a v?dom? p?edavaji informace zpravodajskym slu?bam.
Od p?vodniho soupe?eni (
CIA
vs.
KGB
) nebo neadekvatni spoluprace (
KGB
a
StB
) p?echazeji zpravodajske slu?by k oboustranne spolupraci. Intenzita kontakt? v?ak m??e byt r?zna, od diplomatickych setkani a? po intenzivni spolupraci.
V ?esku p?sobi podle zakona ?. 153/1994 Sb., o zpravodajskych slu?bach ?eske republiky, t?i zpravodajske slu?by, jimi? jsou:
[1]
BIS a UZSI jsou ozbrojenymi
bezpe?nostnimi sbory
,
[2]
VZ je sou?asti
Ministerstva obrany
. V ?elech v?ech t?i slu?eb stoji ?editele.
[1]
Za ?innost zpravodajskych slu?eb odpovida a koordinuje ji
vlada
. ?innost zpravodajskych slu?eb podleha kontrole vlady,
Poslanecke sn?movny
, ktera z?izuje t?i stale komise pro kontrolu ?innosti jednotlivych slu?eb, a
Organu nezavisle kontroly zpravodajskych slu?eb ?eske republiky
.
[1]
- p?islu?nik zpravodajske slu?by (zpravodajec) ? jakykoliv pracovnik zpravodajske slu?by ve slu?ebnim pom?ru
- operativni d?stojnik (operativec) ? p?islu?nik zpravodajske slu?by, ktery sbira zpravodajske informace nebo ?idi si? agent?
- d?stojnik analytik ? p?islu?nik zpravodajske slu?by, ktery vyhodnocuje a zpracovava otev?ene zdroje, zpravodajske informace a dava informace do souvislosti
- agent ? osoba jednajici ve prosp?ch zpravodajske slu?by, nap?. z finan?nich nebo ideovych d?vod?
Zejmena v americkem prost?edi ozna?uje pojem ?
agent
“ p?islu?nika zpravodajske slu?by. V evropskem prost?edi tomu tak neni.
- ↑
a
b
c
Zakon ?. 153/1994 Sb., o zpravodajskych slu?bach ?eske republiky. [cit. 2022-01-22].
Dostupne online
.
- ↑
Zakon ?. 361/2003 Sb., o slu?ebnim pom?ru p?islu?nik? bezpe?nostnich sbor?. [cit. 2022-01-22].
Dostupne online
.
- KULIK, J.
Kontrola ?innosti spravodajskych slu?ieb ? ochrana pred ich zneu?itim
[dizerta?na praca]. Bratislava: Akademia Policajneho zboru v Bratislave, 2020. Dostupne [online] z: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=D028D1829C892C28C722A34301AA.
- KULIK, J.
Verejnos? ako kontrolor spravodajskych slu?ieb Slovenskej republiky
. In Bezpe?nostni teorie a praxe. Policejni akademie ?eske republiky v Praze, 2022, ?. 4. https://veda.polac.cz/wp-content/uploads/2022/12/Verejnost-ako-kontrolor-spravodajskych-sluzieb-Slovenskej-republiky.pdf
- KULIK, J.
(Dez)informacie ako nastroj hybridnej hrozby optikou spravodajskych slu?ieb
. In: LACA, N., RUBISOVA, I. Dezinformacie a pravo (ulohy a postavenie bezpe?nostnych zlo?iek). Zbornik prispevkov. Bratislava: Akademia Policajneho zboru v Bratislave, 2022.