Levo?a
(
ma?arsky
L?cse,
n?mecky
Leutschau,
polsky
Lewocza
) je historicke m?sto na vychodnim
Slovensku
. Le?i v
Pre?ovskem kraji
na hlavni silnici spojujici
?ilinu
a
Ko?ice
. M?sto je sidlem
Levo?skeho okresu
a historicky bylo spravnim st?ediskem
Spi?ske ?upy
. ?ije zde necelych 15 tisic obyvatel. Dne 28. ?ervna 2009 bylo historicke centrum zapsano do
Seznamu sv?toveho kulturniho d?dictvi
UNESCO
jako sou?ast lokality
Levo?a, Spi?sky Hrad a souvisejici kulturni pamatky
.
[2]
[3]
Levo?a vznikla ze dvou p?vodnich slovanskych osad, ktere pravd?podobn? zpusto?ili
Tata?i
v roce 1241. Nejstar?im pisemnym dokladem, v n?m? se objevuje nazev Levo?a (jako ?Leucha“), je listina
Bely IV.
z roku 1249. V roce 1271 se Levo?a stala hlavnim m?stem Spole?enstva
spi?skych Sas?
. Ji? v roce 1317 je p?ipominana vyslovn? jako
kralovske m?sto
.
Rozvoji m?sta podstatn? pomohla vysada
prava skladu
, ud?lena Levo?i
Karlem Robertem
v roce 1321. Tato
vysada
nutila zahrani?ni kupce z?stat ve m?st? 15 dni a poskytnout sve zbo?i k prodeji. Kral
Zikmund Lucembursky
osvobodil roku 1402 levo?ske kupce od prava skladu v jinych m?stech a roku 1411 roz?i?il levo?ske pravo skladu i na domaci kupce. Roku 1419 byli Levo?ane osvobozeni od placeni t?icatk? v celem
Uhersku
. Tim do?lo k otev?eni neoby?ejnych mo?nosti svobodneho obchodovani.
P?iznivy vyvoj m?sta vyvrcholil na p?elomu 15. a 16. stoleti a umo?nil vznik takovych um?leckych skvost?, jakymi je dilo
mistra Pavla z Levo?e
v m?stskem
kostele svateho Jakuba
. Slibny vyvoj m?sta p?eru?il v 16. stoleti rozsahly po?ar a v 17. stoleti
protihabsburske povstani
. P?esto Levo?a v tomto obdobi z?stala centrem
Spi?e
a v 19. stoleti se stala st?ediskem
slovenskeho narodniho obrozeni
.
Bylo zde zalo?eno zname Levo?ske
lyceum
, na ktere v roce 1844 p?i?li, po odvolani
?udovita ?tura
z profesury na bratislavskem lyceu, jeho ?aci z
Bratislavy
v ?ele s
Jankom Franciscim
. Z vyznamnych slovenskych basnik? a narodnich buditel?, kte?i v Levo?i studovali a nebo p?sobili je t?eba p?ipomenout
Jana Botta
,
Janka Kra?e
,
?udovita Kubaniho
,
Pavla Dob?inskeho
, dr.
Vavra ?robara
,
Alberta ?karvana
a jine.
- M?stske ?asti
:
Levo?ska Dolina
,
Levo?ske Luky
,
Zavada
- Sidli?t?
: Pri Prameni, Rozvoj, Zapad I, Zapad II
- Osady
: Ka?elak,
Levo?ske kupele
, Odorica, Romska osada (v meste), Romska osada (Levo?ske Luky), Rurova
Levo?a si svou urbanistikou a
hradbami
zachovala charakter
st?edov?keho
m?sta. Je
m?stskou pamatkovou rezervaci
.
Dominantou m?sta je
goticky
kostel svateho Jakuba, obsahujici jedenact gotickych a
renesan?nich
k?idlovych olta??
, v?etn? nejvy??iho d?ev?neho gotickeho olta?e na sv?t? (18,6 m), jeho? autorem je pozdn?goticky ?ezba? Pavel, zvany
Mistr Pavel z Levo?e
.
[
zdroj??
]
Nam?sti lemuji renesan?ni domy. Krom? kostela svateho Jakuba stoji v prostoru nam?sti take znama renesan?ni
radnice
. Ve m?st? jsou i dal?i dva kostely s
baroknimi
interiery,
klasicistni
budovy ?upniho domu a evangelickeho kostela. Historicke centrum obklopuje
mohutny hradebni system
o delce 2,5 km. Sou?asti opevn?ni jsou
Ko?icka
a
Polska brana
nebo
Pra?na
a
Kupecka ba?ta
.
K dal?im pamatkam pat?i d?m zvany
Brewerova tiskarna
.
V tomto ?lanku byl pou?it
p?eklad
textu z ?lanku
Levo?a
na slovenske Wikipedii.
- Levo?a. Potulky mestom a okolim
; SUZ Levo?a, 2005, autor textu: Ivan Chalupecky, Ernest Rusnak a kol.
- Peter Peka?ik:
Levo?a a jej pamiatky
; Krasy Slovenska 5/89, str. 14
- Levo?a
; Vychodoslovenske vydavate?stvo Ko?ice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecky
- Ivan Chalupecky, Ernest Rusnak:
Levo?a a okolie
; Vychodoslovenske vydavate?stvo Ko?ice, 1985
- FRICKY Alexander.
Mestske pamiatkove rezervacie na Slovensku.
Martin: Osveta, 1986
Pamatkove rezervace na Slovensku
|
|
M?stske pamatkove rezervace
| |
|
Pamatkove rezervace lidove architektury
| |
Slovenske pamatky na seznamu sv?toveho d?dictvi UNESCO
|
|
Banska ?tiavnica
?
Spi?sky hrad
a okoli (
Spi?ska Kapitula
,
?ehra
,
Spi?ske Podhradie
) ?
Levo?a
?
Vlkolinec
?
Jeskyn? Aggteleckeho krasu a Slovenskeho krasu
(
Dob?inska ledova jeskyn?
,
Jeskyn? Domica
,
Gombasecka jeskyn?
,
Jasovska jeskyn?
,
Krasnohorska jeskyn?
,
Silicka lednice
,
Ochtinska aragonitova jeskyn?
) ?
Bardejov
?
P?vodni bukove lesy Karpat
(
Have?ova
,
Stu?ica
,
Ro?ok
,
Vihorlat
) ?
D?ev?ne chramy slovenskych Karpat
?
Hranice ?imske ?i?e
-
Dunajsky limes
(
Celemantia
a
Gerulata
)
|