Bela Bartok
, celym jmenem
Bela Viktor Janos Bartok
, (
25. b?ezna
1881
Nagyszentmiklos
?
26. za?i
1945
New York
) byl sv?tov? prosluly
ma?arsky
hudebni skladatel
20. stoleti
. Sv?tovy vyznam ziskal nejen jako skladatel, ale zarove? jako vyborny klavirista a uznavany hudebni v?dec. Od roku 1940 ?il v exilu v USA. Spole?n? s
Leo?em Jana?kem
a
Zoltanem Kodalyem
pat?i ke skladatel?m, jejich? vyraznym zdrojem inspirace byla
lidova hudba
.
Bela Bartok se narodil v rodin? Bely Bartoka star?iho, ?editele hospoda?ske ?koly a hudebniho nad?ence, a jeho man?elky slovenskeho p?vodu Pauly Voit, u?itelky obecne ?koly. Otec zem?el, kdy? bylo Belovi sedm let. Pote se o Belu a jeho mlad?i sestru starala matka. P?est?hovali se do
Nagysz?l?su
. Bela za?al velmi brzy projevovat hudebni nadani a ve v?ku 11 let zde napsal a ve?ejn? provedl svou skladbu
Tok Dunaje
(A Duna folyasa). V d?tstvi m?l velke zdravotni problemy. Do ?koly za?al proto chodit pozd?ji a i jeho studium na gymnaziu ve
Velkem Varadinu
(Nagyvarad) muselo byt proto p?eru?eno.
Rodina se p?est?hovala do
Pressburgu
(
Bratislava
), kde Bela dokon?il druhou t?idu gymnazia. Matka sama p?evzala jeho vyuku hry na klavir, a vyuku harmonie mu za?idila u
Laszo Erkela
. Kratce nato se p?est?hovali do
Beszterce
, kde byla silna n?mecka komunita. Zde m?l Bela problemy s n?m?inou a take zde nena?el ?adneho u?itele klaviru. V roce 1894 se vratili do Pressburgu (Bratislavy), proto?e zde Belova matka op?t na?la misto u?itelky. Zde se Bartok zdokonaloval ve h?e na klavir op?t u
Laszlo Erkela
. Studoval Brahmsovy a Beethovenovy skladby a sam napsal ?adu skladeb, p?edev?im pro klavir.
V roce 1898 mu bylo nabidnuto stipendium na konzervato?i ve Vidni, ale nakonec, po maturit?, v letech 1899?1903, studoval na hudebni akademii (Zeneakademia) v
Budape?ti
; hru na klavir studoval u
Istvana Thomana
, v kompozici byl ?akem
Hanse Koesslera
. Po odmlce se vratil ke komponovani. Obdiv k
Lisztovi
, p?iklad Straussovy symfonicke basn?
?ivot hrdin?v,
a snaha komponovat v narodnim stylu vedly ke vzniku symfonicke basn?
Kossuth
. Ta byla provedena nejprve v Budape?ti, ale take v Manchesteru, kde orchestr ?idil
Hans Richter
.
Po ukon?eni akademie za?al Bartok jako koncertni pianista. B?hem sveho ?ivota Bartok vystupoval na 630 koncertech ve 22 zemich. V roce 1907 se stal u?itelem klaviru na Budape??ske akademii. Zde pracoval dele ne? dvacet p?t let. Jeho nejvyznamn?j?i p?isp?vky k pedagogice byly u?ebni edice, ktere vytvo?il z d?l Bacha, Haydna, Mozarta a Beethovena a skladby, ktere slo?il pro d?ti.
V prosinci
1904
dokon?il Bartok v Bratislav? "lisztovskou"
Rapsodii pro klavir a orchestr op. 1.
Kdy? poznal, ?e ?ma?arske pisn?, myln? pokladane za lidove, jsou ve skute?nosti vice ?i men? trivialnimi prostonarodnimi pisn?mi um?lymi…“, zahajil v roce 1905 spolu se
Zoltanem Kodalym
po ma?arskem venkov? sb?r lidove hudby (3700 zapis?). Pozd?ji, ze srovnavacich d?vod?, sbiral i pisn?
slovenske
(3200),
[pozn. 1]
rumunske
(3500); tiskem vydany v roce 1967, ale i
arabske
(65 z roku 1913),
turecke
(89 z roku 1935),
ukrajinske
,
vala?ske
, aj. Stal se v tomto oboru sv?tov? uznavanou autoritou, jeho studie vy?ly v ?ad? zemi. Ze starobylych tonalnich a rytmickych struktur vychodoevropskeho folkloru ?erpal podn?ty pro svou vlastni skladatelskou tvorbu, kterou se cht?l vymanit z tradi?nich kli?e dur ? molloveho systemu. Povzbuzenim mu bylo i poznani d?l
Debussyho
, rovn?? uplat?ujiciho ve svych skladbach p?ti- a celotonove
toniny
.
Stylova prom?na se uskute?nila nejprve v
klavirni
tvorb? (
14 bagatel, Dva rumunske tance
aj.); dodate?nou instrumentaci vznikl z ?asti t?chto skladeb cyklus
Obrazky z Ma?arska
(1931). Klavirni
Allegro barbaro
(1911) ?okovalo svymi
harmoniemi
a udernymi
rytmy
. Baladicky lad?na, jednoaktova opera
Modrovous?v hrad
(1911) se, jako v?echny Bartokovy jevi?tni skladby, vypo?adava v symbolicke rovin? s problemem osam?losti mu?e, a s jeho konfliktnim vztahem k ?en? a krutemu sv?tu; rozviji
lohengrinovsky
motiv otazek, je? nema ?ena mu?i klast. V teto linii pokra?uje i jednoaktova tane?ni hra
D?ev?ny princ
(1917), a jednoaktova pantomima
Podivuhodny mandarin
(1919, neusp??na jevi?tni premiera v Kolin? nad Rynem (1926), definitivni verze (1931). Toto vrcholne dilo, vyjad?ujici v dynamicke gradaci ?ivotodarnou silu milostneho citu, tragicky ni?eneho nelidskou spole?nosti, sm?lo byt v Ma?arsku provedeno a? po roce 1945, pln? um?lecky rehabilitovano bylo teprve v roce 1956.
V udobi
Ma?arske republiky rad
(
1919
) tvo?il Bartok, spolu s Kodalym a
Ernem Dohnanyim
(ma?arsky klavirista, skladatel a dirigent), jeji Hudebni direktorium (komisi). Aby unikl domacim utok?m, vy?adal si Bartok v r. 1920 na hudebni akademii, na ni? od roku 1907 vyu?oval h?e na klavir, dovolenou a podnikal ?etna zahrani?ni turne, jako klavirista, ktery na nich s ohlasem uvad?l vlastni skladby (v
?eskoslovensku
v letech
1925
,
1927
,
1929
,
1930
).
V roce
1923
vznikla k 50. vyro?i spojeni
Budape?ti
(z Budy a Pe?ti)
Tane?ni suita
, je? teprve provedenim ?eskou filharmonii, za ?izeni
Vaclava Talicha
, na pra?skem festivalu Mezinarodni spole?nosti pro soudobou hudbu, v kv?tnu 1925, obratila k Bartokovi pozornost sv?tove ve?ejnosti. V ?ijnu 1927 hral Bartok v
Praze
s
?eskou filharmonii
sv?j
1. klavirni koncert
(1926). V roce 1928 koncertoval a p?edna?el v
USA
, v roce 1929 v
SSSR
.
V roce 1934 zanechal Bartok sve pedagogicke ?innosti na hudebni akademii, a jako pracovnik
akademie v?d
se v?noval p?iprav? edice ma?arskych lidovych pisni. Objevy novych mo?nosti hudebniho zvuku p?inesla skladba
Hudba pro smy?ce, bici nastroje a celestu
(1936) a
Sonata pro dva klaviry a bici nastroje
(1937). Klasicky vyrovnany
2. houslovy koncert
(1938) a mu?ne
Divertimento pro smy?covy orchestr
(1939) uzav?ely Bartokovu evropskou tvorbu. V ?ijnu 1940 opustil
zfa?izovane
Ma?arsko a odjel do
New Yorku
, kde se na univerzit? ujal zpracovani sbirky jihoslovanskych lidovych melodii. Ochromen nemoci (leukemie), dovr?il sve dilo
Sonatou pro solove housle
(1944 na objednavku
Yehudi Menuhina
),
3. klavirnim koncertem
(1945), a zvla?t? my?lenkov? hlubokym, a sou?asn? virtuoznim
Koncertem pro orchestr
(1943). Cennou slo?kou Bartokova dila je ?est smy?covych kvartet (1919?39) a novatorsky pojate klavirni cykly pedagogickeho zam??eni (
Pro d?ti
, 1909;
Mikrokosmos
, 1926?39;
Sonatina
, 1915 aj.).
Jako intelektualn? mimo?adn? vybaveny autor dokazal Bartok slou?it mno?stvi r?znorodych prvk? v osobity styl, nesouci i silny naboj emocionalni. Pro sv?j vyzkum slovenskych a rumunskych pisni, pro antifa?isticky postoj a pokrokovou um?leckou orientaci byl ?astym ter?em utok?
horthyovskych
nacionalist?. Jeho sbirka slovenskych lidovych pisni vychazi od 1959 v Bratislav?, kde ty? rok vy?el vybor z jeho studii,
Postrehy a nazory
.
Bela Bartok se v roce 1909 o?enil s Martou Zieglerovou. V roce 1910 se jim narodil syn, Bela ml. V roce 1911 sve madi?ke man?elce dedikoval svou jedinou operu
Modrovous?v hrad
[2]
.
Bartok nebyl konven?n? nabo?ensky, ?byl milovnikem p?irody, v?dy zmi?oval zazra?ny ?ad p?irody s velkou uctou“. P?iroda byla take jeho koni?kem. Sbiral vzorky rostliny, mineraly a zejmena hmyz. Jeho syn Bela ml. pozd?ji napsal, ?e jeho otec se formaln? p?ipojil k
unitarismu
?p?edev?im proto, ?e ho pova?oval za svobodnou, nejlid?t?j?i viru“.
V roce 1923 se man?ele rozvedli. Bartok se pote o?enil s klaviristkou Dittou Pasztoryovou. V roce 1924 se jim narodil syn Peter. Pro Peterovy hodiny hudby za?al Bartok skladat ?estidilnou sbirku odstup?ovanych klavirnich skladeb,
Mikrokosmos.
V roce 1940, po zhor?eni politicke situace v Ma?arsku, odplul se svou ?enou do
USA
. Syn Peter se k nim p?ipojil v roce 1942 a pozd?ji se stal ?lenem namo?nictva Spojenych stat?. Star?i syn z?stal v Ma?arsku. P?esto?e Bartok v roce 1945 ziskal americke ob?anstvi, pova?oval sv?j pobyt v Americe za
vyhnanstvi
.
Zem?el v newyorske nemocnici, za p?itomnosti man?elky a syna Petera. Nasledny ob?ad vedl reverend Laurence I. Neale, z newyorske Jednotne cirkve du?i, poh?ben byl na h?bitov? Woodlawn. Teprve v roce 1988, vzhledem k politickemu tani v Ma?arsku, mohly byt ostatky p?evezeny do
Budape?ti
a poh?beny tam 7. ?ervence 1988 v ramci statniho poh?bu na h?bitov? Farkasret.
[3]
- Velka fantasie pro klavir,
1897
- Scherzo pro orchestr,
1901
- Kossuth
, symfonicka base? pro velky orchestr,
1903
- Rapsodie pro klavir a orchestr,
1904
- Scherzo pro klavir a orchestr,
1904
- Koncert pro housle a orchestr ?. 1,
1908
- Smy?covy kvartet ?. 1,
1909
- Modrovous?v hrad
- opera,
1911
- D?ev?ny princ
- balet,
1914
- ?ty?i kusy pro orchestr,
1921
- Smy?covy kvartet ?. 2,
1917
- Podivuhodny mandarin
- pantomima,
1927
- Koncert pro klavir a orchestr ?. 1,
1926
- Smy?covy kvartet ?. 3,
1927
- Smy?covy kvartet ?. 4,
1928
- Koncert pro klavir a orchestr ?. 2,
1931
- Smy?covy kvartet ?. 5,
1934
- Mikrokosmos
: 153 skladeb pro klavir, 1926-1939
- Hudba pro strunne nastroje, celestu a bici
1936
- Koncert pro housle a orchestr ?. 2, 1938
- Smy?covy kvartet ?. 6,
1939
- Koncert pro orchestr,
1945
- Koncert pro klavir a orchestr ?. 3,
1945
- Velke mno?stvi aplikaci lidovych pisni a tanc? nejr?zn?j?i provenience
- ↑
Bartok sesbiral celkem vice ne? 3000 slovenskych lidovych pisni a vice ne? 4000 text?. V letech 1906?1910 p?sobil na
Gemeri
a v okoli
Nitry
, v obdobi 1910?1914 zaznamenaval hudbu
pasty??
a
gajdo??
v oblasti
Hontu
a v letech 1915?1918 p?sobil na
Pohroni
a v okoli
Zvolena
.
[1]
- ↑
GETTING, Peter. Slovenske poklady zozbieral skladate? svetoveho mena.
Magazin Vikend - SME
. 2020-05-09, s. 6?7. (slovensky)
- ↑
NAVRATIL, Milo?
.
Bela Bartok : ?ivot a dilo
. Ostrava: Montanex, 2004. 119 s.
ISBN
80-7225-137-6
. Kapitola Bartokova hudebni tvorba, s. 18.
- ↑
Unitarian Universalist History & Heritage Society (UUHHS) 1999-2020.
uudb.org
[online]. [cit. 2020-02-18].
Dostupne v archivu
po?izenem z
originalu
dne 2016-05-03.