한국   대만   중국   일본 
?ofie Chotkova ? Wikipedie P?esko?it na obsah

?ofie Chotkova

Z Wikipedie, otev?ene encyklopedie
?ofie Chotkova
Žofie Chotková kolem roku 1900
?ofie Chotkova kolem roku 1900
Narozeni 1. b?ezna 1868
Stuttgart , Wurttemberske kralovstvi
Umrti 28. ?ervna 1914 (ve v?ku 46 let)
Sarajevo , Rakousko-Uhersko Rakousko-Uhersko Rakousko-Uhersko
P?i?ina umrti st?elna rana
Misto poh?beni zamek Artstetten
Povolani dvorni dama a fotografka
Titul vevodkyn? z Hohenbergu (1909?1914)
Cho? Franti?ek Ferdinand d'Este (1868?1914)
D?ti 1. ?ofie, provd. Nostitz-Rieneckova (1901?1990)
2. Maxmilian (1902?1962)
3. Ernst (1904?1954)
Rodi?e Bohuslav Chotek z Chotkova a Vojnina (1829?1896) a Vilemina Kinska z Vchynic a Tetova (1838?1886)
Rod Chotkove z Chotkova
P?ibuzni bratr: Volfgang Chotek z Chotkova (1860?1926)
d?d: Karel Chotek z Chotkova (1783?1868)
babi?ka: Marie Berchtoldova z Uher?ic (1794?1878)
Podpis Žofie Chotková – podpis
Logo Wikimedia Commons multimedialni obsah na  Commons
N?ktera data mohou pochazet z datove polo?ky .

?ofie Marie Josefina Albina roz. hrab?nka Chotkova z Chotkova a Vojnina , od roku 1900 kn??na a od roku 1909 vevodkyn? z  Hohenbergu ( 1. b?ezna 1868 , Stuttgart ? 28. ?ervna 1914 , Sarajevo , Bosna ), byla ?eska ?lechti?na pochazejici ze stareho ?lechtickeho rodu Chotk? . Dne 1. ?ervence 1900 uzav?ela v Zakupech morganaticky s?atek s rakouskym arcivevodou a p?edpokladanym naslednikem tr?nu Franti?kem Ferdinandem d'Este . Zem?ela p?i atentatu v Sarajevu .

?ivot [ editovat | editovat zdroj ]

Mladi a ?ivot do s?atku [ editovat | editovat zdroj ]

?ofie s man?elem a d?tmi, asi 1910
Erb, ktery ?ofie Chotkova ziskala po s?atku s Franti?kem Ferdinandem d´Este po povy?eni na kn??nu z Hohenbergu (1900).

?ofie Marie Josefina Albina hrab?nka Chotkova z Chotkova a Vojnina byla dcera hrab?te Bohuslava Chotka a jeho man?elky Vileminy hrab?nky Kinske z Vchynic a Tetova a byla dvorni damou arcivevodkyn? Isabely z Croy , man?elky rakouskeho arcivevody a t??inskeho vevody Bed?icha Rakousko-T??inskeho (znamy markyz Gero ze Slezskych pisni Petra Bezru?e ). Asi roku 1896 se v Praze seznamila s rakouskym arcivevodou Franti?kem Ferdinandem . Oba mladi lide se do sebe zamilovali a za?ali si dopisovat. Nav?t?vy Franti?ka Ferdinanda u stryce Bed?icha Rakousko-T??inskeho byly take ?ast?j?i ne? d?ive, a tudi? se jeho teta se strycem mohli domnivat, ?e se jednou stanou blizkymi p?ibuznymi p?i?tiho rakouskeho cisa?e , nebo? byli p?esv?d?eni, ?e d?vodem nav?t?v je n?ktera z jejich dcer.

S?atek [ editovat | editovat zdroj ]

Kdy? roku 1898 arcivevodkyn? Isabela zjistila, ?e se naslednik tr?nu neuchazi o jeji dceru, ale pouze o jeji dvorni damu, pote co nahodou na?la jeho zapomenuty medailon s ?ofiinou podobenkou uvnit?, vyvolala skandal. ?ofie i Franti?ek Ferdinand v?d?li, ?e p?esv?d?it cisa?e, aby svolil k  s?atku , nebude snadne. Cisa? Franti?ek Josef I. v duchu svazujicich zakon? habsburskeho panovnickeho domu, podle nich? ?lenove dynastie mohli uzavirat s?atky pouze s p?islu?niky panovnickych dynastii , tento man?elsky svazek striktn? odmital pro nev?stinu nerovnorodost. Chotkove mezi tyto rodiny nepat?ili, i kdy? v ?enske linii mezi ?ofiinymi p?edky byli velkovevodove baden?ti , Hohenzollernove-Hechingen a Lichten?tejnove . Franti?ek Ferdinand se v?ak odmitl o?enit s kymkoli jinym. Pape? Lev XIII. , rusky car Mikula? II. i n?mecky cisa? Vilem II. posilali cisa?i ?adosti v jeho prosp?ch, argumentujice tim, ?e nesoulad mezi cisa?em a naslednikem by byl ru?ivym prvkem pro stabilitu monarchie. Cisa? Franti?ek Josef I. v?ak, v zajmu monarchie , dal svoleni pouze k morganatickemu s?atku a Franti?ek Ferdinand musel podepsat dokument, v n?m? se za sve budouci potomky vzdaval jakychkoli narok? na tr?n monarchie. Svatba se uskute?nila 1. ?ervence 1900 v Zakupech a nezu?astnil se ji nikdo z cisa?ske rodiny, ani Franti?kovi sourozenci. Z ?enichovy strany dorazily pouze nevlastni matka Marie Tereza a ob? jeji dcery. Teho? dne byla ?ofie povy?ena na kn??nu z Hohenbergu s oslovenim Jeji Jasnost (Ihre Durchlaucht) .

Rodinny ?ivot [ editovat | editovat zdroj ]

Man?ele ?ili na zamku Konopi?t? , ktery Franti?ek Ferdinand zakoupil v roce 1887 jako lovecky zame?ek , a ktery nechal p?estav?t. ?ofie porodila na zamku dv? ze t?i d?ti a vedla zde klidny a ??astny rodinny ?ivot. Sveho man?ela nesm?la oficialn? doprovazet a jejim prvnim vystoupenim na ve?ejnosti byla cesta do Sarajeva. Celou rodinu n?kolikrat nav?tivila arcivevodova nevlastni matka Marie Tereza a jejich hostem byl i n?mecky cisa? a prusky kral Vilem II. , ktery hostitelce daroval drahocenny servis .

V ?ijnu 1909 byla ?ofie povy?ena do vevodskeho stavu ad personam - stala se vevodkyni z Hohenbergu s titulem Jeji Vysost (Ihre Hoheit) . To pat?i?n? pozvedlo jeji status, nebo? dosud byla p?i ceremonialnich p?ile?itostech v ni??im postaveni, ne?li jine by? i vyznamne arcivevodkyn? a dochazelo tak ?asto k pon?kud prekernim situacim, kdy z tohoto d?vodu nemohla byt po boku sveho man?ela.

Osudna cesta do Sarajeva [ editovat | editovat zdroj ]

?ofie se se svym man?elem zu?astnila vojenskych manevr? v Sarajevu . 28. ?ervna 1914 p?i nav?t?v? m?sta byla zasa?ena kulkou z pistole atentatnika. Kulka p?eru?ila b?i?ni tepnu a ?ofie na mist? vykrvacela. Take jeji man?el Franti?ek Ferdinand atentatu podlehl. Sp??ny poh?eb se konal ve Vidni bez p?itomnosti d?ti. ?ofiina rakev , na ni? byly polo?eny v?ji? a rukavice, jako symbol ?eny (nikoli dvorni damy), stala na stejne urovni jako rakev zesnuleho Franti?ka Ferdinanda; ?asto udavana informace, ?e rakev byla o stupe? ni?e ne? man?elova, ?im? m?lo byt zd?razn?no ?ofiino ni??i postaveni, se nezaklada na pravd?. ?ofie byla poh?bena v rodinne hrobce na zamku Artstetten .

Potomci [ editovat | editovat zdroj ]

Ze ??astneho man?elstvi, ktere bylo ?asto ozna?ovano jako romanticke, se Franti?ku Ferdinandovi a ?ofii narodili ?ty?i potomci:

Odkazy [ editovat | editovat zdroj ]

Literatura [ editovat | editovat zdroj ]

  • Jan Galandauer: Franti?ek Ferdinand d'Este , Praha 1993 ISBN   80-7185-325-9
  • Ji?i Pernes: ?ivot plny nep?atel. ?ivot a smrt Ferdinanda d'Este , Praha 1994 ISBN   80-85893-01-0
  • JAROLIMKOVA, Stanislava. Slavni ?e?i a jejich blizci . 1. vyd. Praha: Universum, 2020. 208 s. ISBN   978-80-242-6395-3 . Kapitola "Nevhodn?" progresivni lidumil Karel Hrab? Chotek a syn Bohuslav i vnu?ka ?ofie, s. 9?37.  

Externi odkazy [ editovat | editovat zdroj ]