Bibliofilie
nebo
bibliofilstvi
(z
?ec.
biblos
, kniha a
filia
, laska, naklonnost), ?esky
knihomilstvi
, tedy laska ke kniham. Mysli se tim laska ke krasnym kniham a tisk?m (starym i novym), tedy takovym, ktere lze charakterizovat jednotou textu, obrazu, graficke upravy a typografie, papiru, p?ip. vazby. I tyto
krasne knihy
se nazyvaji bibliofilie. Jsou p?edm?tem sb?ratelstvi a n?ktere jsou vzacne.
Bibliofilie jsou vydavany zpravidla v malem
nakladu
a v?dy se zvla?tnim z?etelem k uprav? ? ke graficke uprav? v?etn?
typografie
, k vytvarnemu doprovodu textu, ?asto ?e?enemu originalnimi
grafickymi technikami
a ke kvalitnimu papiru. Jednotlive tisky byvaji ?islovany a ?ast nakladu byva podepsana autory graficke upravy,
grafik
, textu aj.
O soukromem
sb?ratelstvi
knih se mluvi u? ve starov?ku, st?edov?ci panovnici zakladali knihovny a davali knihy opisovat. Jinou povahu dostalo sbirani knih (
sb?ratelsky obor
) s vynalezem
knihtisku
, kdy? knihy p?estaly byt
unikaty
a prvni tiska?i se zarove? sna?ili sout??it s rukopisy. Jinym sm?rem se koncem 15. stoleti vydali ital?ti tiska?i v Benatkach (nap?.
Aldus Manutius
), kte?i vytvo?ili nova krasna pisma, tak?e se jejich knihy u? rukopis?m nepodobaly. Ve vydavani krasnych knih pokra?ovali i barokni tiska?i vedle b??nych tisk? pro ?ir?i pot?ebu. Masove vydavani knih v 19. stoleti, umo?n?ne strojni vyrobou papiru a tiska?skymi stroji, vedlo k jistemu upadku kvality knih. Proti tomu se postavil anglicky spisovatel
John Ruskin
(1819?1900) a vytvarnik a reformator
William Morris
(1834?1896), zakladatel hnuti
Arts and Crafts
(?um?ni a ?emesla“), ktery se sna?il o obnovu um?leckych ?emesel a za?al vydavat krasne knihy.
Ruskinovy a Morrisovy my?lenky se rychle prosadily a vydavatele za?ali vice pe?ovat i o vytvarnou stranku a dokonale provedeni knih. Zejmena krasna literatura sice vychazela v levnych vydanich, mala ?ast nakladu se v?ak tiskla na lep?im papi?e, p?ipadn? s grafickou vyzdobou. Vedle toho za?aly vznikat edice bibliofilskych knih ? v?t?inou basni a kratkych
proz
v malem nakladu a s originalni grafickou vyzdobou ? ur?enych p?edn? pro sb?ratele.
Za bibliofilie ozna?uji historici ji?
st?edov?ke
iluminovane
kodexy
a za bibliofila nap?. krale
Vaclav IV.
, ktery vlastnil vyznamnou sbirku t?chto kodex?.
[1]
Prvni moderni ?eskou bibliofilsky vydanou knihou je dekadentni basnicka sbirka
Arno?ta Prochazky
Prostibolo du?e
. Na po?atku roku 1895 ji ve dvou stech ?islovanych vytiscich (z toho prvnich 25 exempla?? na papiru holland s autografem spisovatelovym, 175 exempla?? na velinu) vydala
Moderni revue
v Praze. Kniha ma 36 stran a format 20 : 25 centimetr?.
Postupn? za?ali takove knihy vydavat nap?iklad
Franti?ek Topi?
,
Jan Otto
,
?eska graficka unie
a ?ada malych specializovanych nakladatel?:
Josef Florian
,
Kamila Neumannova
,
Svatopluk Klir
,
Ladislav Kunci?
,
Arno Sa?ka
, Atlantis a mnoho dal?ich. S tim souvisel i o?iveny zajem o typografii a pismo (
Karel Dyrynk
,
Old?ich Menhart
), o um?leckou kni?ni vazbu a drobnou grafiku (
ex libris
, novoro?enky aj.). Z vytvarnik? se na teto ?innosti podileli nap?iklad
Vojt?ch Preissig
,
Vratislav Hugo Brunner
,
Adolf Ka?par
,
Zdenka Braunerova
,
Jan Kon?pek
,
Mario Stretti
,
Jaroslav Benda
,
Josef Richard Marek
,
Milo? Klicman
,
Franti?ek Kobliha
,
Josef Vachal
,
Cyril Bouda
,
Ota Jane?ek
,
Vladimir Komarek
a ?ada dal?ich.
Ji? roku
1908
byl v Praze zalo?en
Spolek ?eskych bibliofil?
; prvnim p?edsedou byl v letech 1908?1912
Franti?ek Taborsky
.
[2]
Prvnim vytiskem vydanym Spolkem bylo bibliofilske vydani
K?aftu umirajici matky Jednoty bratrske
Jana Amose Komenskeho
ve vytvarne uprav?
Adolfa Ka?para
. Nasledovaly
Slezske pisn?
Petra Bezru?e
v uprav?
Vojt?cha Preissiga
.
[3]
?innost Spolku nebyla od jeho zalo?eni nikdy p?eru?ena.
- O bibliofilstvi a bibliofiliich mistrn? pojednava
Joris Karl Huysmans
v romanu ?
Naruby
“ (
A rebours
, 1884) vydanem ?esky poprve v roce 1905.
[4]
Vedle bibliofilie existuje take
bibliomanie
, chorobna posedlost knihami. Opakem bibliofilie je
bibliofobie
, tj. patologicky odpor v??i kniham, vyhybani se kniham.
[5]
- Knihomilstvi. In:
Ott?v slovnik nau?ny nove doby
. Praha:
Jan Otto
, 1930?1934.
ISBN
80-7185-057-8
. Svazek 5. S. 578.
- Bibliofilske vydani. In: VODI?KOVA, Hana a
CEJPEK, Ji?i
.
Terminologicky slovnik knihovnicky a bibliograficky
. Praha: SPN, 1965.
- Bibliofilske vydani. In: RESSLER, Miroslav.
Vykladovy slovnik ?eske terminologie z oblasti informa?ni v?dy a knihovnictvi
. Praha: V?CHT, 2006.
Dostupne v archivu
po?izenem dne 2008-05-07.
ISBN
80-7080-599-4
.
Archivovano
7. 5. 2008 na
Wayback Machine
.
- MARCO, Jind?ich.
O grafice: kniha pro sb?ratele a milovniky um?ni.
Obalka a vazba Jind?i?ka MARCOVA. 1. vyd. Praha:
Mlada fronta
, 1981. 502 s., 112 ne?islovanych stran obrazove p?ilohy.
- SA?KA, Arno.
?eske bibliofilske tisky.
V Brn?: St. Ko?i, 1923. 183 s.
- SA?KA, Arno.
?eske bibliofilske tisky. Dil II. (1922?1926).
1. vyd. Brno: Arno Sa?ka, 1927. 227 s.
- SA?KA, Arno, ed.
?eske bibliofilske tisky. Dil 3.
V Brn?: Arno Sa?ka, 1931. 322 s.
- SA?KA, Arno a BUBLA, Franti?ek, ed.
?eske bibliofilske tisky. IV., 1929?1945.
Praha: Statni knihovna ?SSR ? Narodni knihovna, 1967. 681 s. Bibliograficky katalog ?SSR. ?eske knihy; ro?. 1967, zvl. se?. 8.
- BUBLA, Franti?ek a SONBERG, Josef, ed.
?eskoslovenske bibliofilske tisky. V, 1945?1970.
Praha: Statni knihovna ?SR ? Narodni knihovna, 1971. 536 s. Bibliograficky katalog ?SSR. ?eske knihy; ro?nik 1971, zvla?tni se?it ?. 4.
- SPOLEK ?ESKYCH BIBLIOFIL?.
Karel Dyrynk, Martin Dyrynk: dv? generace v ?eske bibliofilii: 1908/2008 ? sto let Spolku ?eskych bibliofil?.
Praha: Spolek ?eskych bibliofil?, [2008]. [12] s.
- DOMANJOVA, Zuzana, ed.
?eske bibliofilske tisky 1896?1936: Pamatnik narodniho pisemnictvi: Praha 24.?30. 9. 1995.
Praha: Mezinarodni asociace bibliofil?, 1995. 190 s.
- ?eska bibliofilia 1900?1989: [vystava] 6. IX.?31. X. 1989; BIBIANA, kulturno-spolo?enske stredisko pre deti a mlade?, nam. Pavla Dob?inskeho 1, Bratislava.
V Bratislave: Sprava kulturnych zariadeni MK SSR, 1989. 80 s.
- HUYSMANS, Joris-Karl.
Naruby
.
Z francouz?tiny p?elo?il Arno?t Prochazka; [p?edmluva
Jaroslav Med
; doslov Lud?k Marks]. Praha: Sdru?eni na podporu vydavani ?asopis?, 1993. 197 s. Vokno.
ISBN
80-85239-21-3
.