?a?tin 15. septembra (TK KBS) Tisicky marianskych ctite?ov sa dnes stretlo v ?a?tine. K Sedembolestnej Panne Marii, ktorej narodna svaty?a je prave v tomto meste, pri?li prosi? i ?akova? za svoje osobne i rodinne radosti a bolesti. Vyvrcholenim celonarodnej pute k patronke Slovenska, ku ktorej sa u? nieko?ko storo?i utiekaju tisice deti, mladych i dospelych, bola dne?na pontifikalna svata om?a za u?asti viacerych biskupov Slovenska a zahrani?ia. Hlavnym celebrantom a kazate?om na slavnosti bol ko?icky arcibiskup metropolita Bernard Bober. Pri tejto prile?itosti prina?ame jeho homiliu v plnom zneni.
*
Excelencie ? spolubratia arcibiskupi a?biskupi, mili bratia k?azi a diakoni, reho?ne sestry, va?eny pan prezident Slovenskej republiky, a aj emeritny pan prezident, ?lenovia vlady, poslanci Narodnej rady, v?etci predstavitelia verejneho ?ivota, mili putnici ? marianski ctitelia, drahi bratia a?sestry v?Kristovi zhroma?deni tu v??a?tine, ako aj?vy v?etci, ?o nas sledujete cez vysielanie televizii a?aj Radia Lumen.
Azda najaktualnej?im verejnym podujatim, ktore po olympiade v Riu v tychto d?och pozorne sledujeme, je tamoj?ia paralympiada ? letne paraolympijske hry. S hrdos?ou a povzbudenim sledujeme vykony tych na?ich, ale vlastne v?etkych, lebo na prvy poh?ad su odkazani na pomoc inych. Su pozna?eni roznymi ?ivotnymi tragediami a boles?ami. No ke? sa daju do pohybu, s udivom a otvorenymi ustami sa ?udujeme: Ako tito ?udia bojuju!? S akym nasadenim a odhodlanim!? Priam neuverite?ne! Aj napriek znevyhodneniam a hendikepom, nevzdavaju sa.
Jedna z tychto uspe?nych ?portovky? v?ak po navrate do vlasti, do Belgicka, chce po?iada? o eutanaziu, preto?e, ako hovori, u? viac nechce trpie? vo ve?kych bolestiach ka?dy de?. Jej snom bolo zu?astni? sa a umiestni? sa na paralympiade a potom, po navrate domov to vzda? ? vraj v tom najlep?om. ?a?ko pochopite?ne! Na jednej strane vnimame jej ve?ky a stato?ny boj i cez boles? a utrpenie, na strane druhej prichadza nahle zrieknutie sa pozna?eneho ?ivota. A to v?etko u jedneho a toho isteho ?loveka. Pre?o?
Pokia? by aj v na?om ?ivote malo by? najvy??ou metou dokaza? nie?o sebe i svojmu okoliu, nesta?ilo by to na to, aby sme bojovali aj napriek bolestiam a? do posledneho dychu. Nevylie?ite?ne chorej ?portovkyni nechyba vo?a, ale ?al?ia vy??ia motivacia. Motivacia a dovod, pre?o sa namaha? ?alej! Chyba viera, ktora pozera a? za horizont pozemskeho ?ivota. Chyba dovera v Boha, ktory je laska a milosrdenstvo. A je to skuto?ne tak, ?e mnohi u? prestali veri? a ini e?te ani nepo?uli o tom, ?e ?udska du?a je nesmrte?na a ?e ?lovek sa cez vo?bu pre Je?i?a mo?e rozhodnu? pre ve?ny ?ivot. O tejto skuto?nosti v?ak my, ako veriaci ?udia, musime hovori? a dokazova? tuto motivaciu viery na?imi skutkami. Na?e poslanie je teda jasne: hovori? i kona?!
Chvi?ami mam taky pocit, ?e ani my ako narod u? nestojime o to, aby sme zabojovali o na?u buducnos?. Ako keby sme u? dosiahli svoju metu a chceli to v?etko zabali?. Nie sme v?ak unaveni z bolesti a trapeni, ale prave letargia a unavenos? zo ?ivota z nas robia sebcov a individualistov. A narod krvaca! Netrpime hladomorom, ani vojnou, chyba nam ?osi ine. Chyba nam motivacia, chyba nam viera, ktora cez Kristov kri? premie?a ka?du boles? na va??iu obetu, trpezlivos? a vernos?, va??iu doveru a odovzdanos?.
Nemyslime si, ?e na?a patronka Sedembolestna Panna Maria ?ila jednoduchy rozpravkovy a pokojny ?ivot. Aj v jej ?ivote mala boles? pevne miesto. Bola plna bolesti. Dora?ana me?mi bolesti to napriek v?etkemu nevzdala, nezutekala, ale ticho zostala sta? pod kri?om svojho Syna (Jn 19, 25-27). Je to mocna a verna ?ena, preto nam ju Je?i? dava za duchovnu Matku, ke? hovori Janovi: H?a, tvoja matka! V ka?dom na?om kri?i a trapeni sa na ?u mo?eme obrati? a prosi? ju o silu vydr?a? a prekona? v?etky protivenstva ? o silu nevzda? to! A ona nam svoju starostlivos? u? to?ko krat dokazala v dejinach na?ho naroda.
Zo zraneni a bolesti, prirodzene, mame strach. O to viac v tomto ?ase, ke? nas v poslednych mesiacoch prenikla uzkos? a strach z terorizmu, z nezmyselnych utokov ?udskej zloby a nenavisti. ?oho v?etkeho su schopni ?udia, ktori nemaju v srdci Boha ? Boha, ktory je laska a milosrdenstvo!? ?oho v?etkeho sme v?ak schopni aj my sami, ke? zabudame na Je?i?a a jeho Slovo?! Sta?i mala iskra a hadka sa zmeni na neprekonate?ny konflikt. Nevieme si odpusti? cele desa?ro?ia. Potrebujeme Bo?ie odpustenie a jeho pomoc. Lebo ina? sa utopime v nenavisti a pomste! Sami sa nezmenime k lep?iemu. Sami od seba nebudeme lep?i. Preto sme zavisli na Bo?om milosrdenstve!
Ni? nemo?e zmeni? srdce ?loveka a ani tento svet nezmeni ni?, jedine Bo?ia laska a odpustenie. Mali sme mo?nos? sa o tom presved?i? v tomto Roku milosrdenstva na Svetovych d?och mlade?e v Krakove koncom jula. My?lienka jednoty a pokoja medzi jednotlivcami i medzi narodmi je mo?na! Kres?anska viera ponuka rie?enie s vidite?nymi vysledkami! Sna? z ka?deho kontinentu a naroda sveta sa na jednom mieste a v jednom ?ase zi?li dva miliony mladych ?udi, bez bitky, bez vra?dy, bez nadavok a ura?ok, bez demolovania krakovskych ulic a vykladov. Bolo to stretnutie mladych veriacich katolikov sveta so svojim pastierom a s milosrdnym Je?i?om, ktory ich u?i a vyzyva k milosrdenstvu. Obrovske davky pokoja a naplnenia sme tam pre?ivali! Len ?koda, ?e na?e media o tom informovali tak povrchne a s istou davkou ironie.
Drahi bratia a sestry! By? kres?anom v Europe nie je dnes ani bezpe?ne, ani ?iadane. My sa v?ak nehanbime za to, ?e sme veriaci, ?e sme katolici! Ani nezapredajme svoj hlas pre vyhody ?i postup v kariere. Ozvime sa, hoci nas budu pova?ova? za tmarov, homofobov ?i konzervativcov. Vtedy plati to, ?o sme ?itali v dne?nom druhom ?itani: Ke? vas hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslaveni (1Pt 4, 13-16). Slu?ba kres?ana nie je zalo?ena na bazni pred verejnou mienkou, ale na bazni pred Bohom. Poveda? pravdu s laskou ? to je skutok milosrdenstva, lebo pravda vyslobodzuje: Pravda vas vyslobodi! (Jn 8, 32). Ak su v narode e?te nejaki kres?ania, pozdvihnite svoj hlas!
Dnes sa robi v?etko preto, aby sa uml?ala Bo?ia pravda a hlas Cirkvi. Len?e, zabuda sa na to, ?e okrem zdrojov skazenosti, si je Cirkev vedoma aj obrovskeho zdroja sily a obnovy ? Ducha Svateho. Nemame ?iadnu pozemsku nadej, ?i ambicie ovladnu? tento svet. Na?a nadej je jedine v Bohu! Ak v?ak bude kres?anstvo aj na?alej umyselne vytla?ane z verejneho ?ivota, ?o potom nahradi kres?anske principy a slobodu vobec? Anarchia, alebo novy re?im - peklo na zemi?
Nemo?em ml?a?, ke? vidim, ako cielene a takticky narasta tlak na veriacich ?udi aj v na?om priestore. Iba pred nedavnom ozna?ila Rada pre vysielanie a retransmisiu moje vyjadrenia proti teorii o rodovej rovnosti a vyzvu k u?asti na referende o rodine za mo?ne poru?enie zakona. Vyroky vraj mohli podnecova? k nenavisti a neucte vo?i parom rovnakeho pohlavia, resp. ?iri? nenavis?. Bolo to v Nede?u Svatej rodiny po?as televizneho vysielania svatej om?e pred dvomi rokmi. Jasny katolicky postoj v prospech rodiny a man?elstva mu?a a ?eny urazil dvadsa? s?a?ovate?ov, ktori ?iadali o pre?etrenie. Bolo z toho ve?ke halo, ktore sa sna?ilo zastra?i? v?etkych, ktori by podobne nesuhlasili a vyjadrili verejny odpor vo?i Gender ideologii.
Dokonca, aj na?e verejnopravne media v tomto ?ase u? zaujali jasny ideologicky postoj. Napriklad, ke? sme v Ko?iciach mali nedavno vysviacku noveho mladeho pomocneho biskupa, nebola o tom ani jedina kratka sprava. Pritom, ke? sa o dva dni mestom prebehlo 180 u?astnikov Duhoveho pochodu, dozvedelo sa o tom cele Slovensko v nieko?kominutovej reporta?i. Ine reporta?e u? ani nespominam.
To, ?e verejne vyjadrime nesuhlasny postoj s tym, ?o sa nam podsuva a pretla?a ? ako?e ? tym, pod?a niekoho, propagujeme nenavis? a neuctu? Chyba tu logika! Ke? nesuhlasim, znamena to, ?e nenavidim? Kde je zaruka plurality nazorov?
Drahi bratia a sestry! Strhol sa boj ? nerovny boj! Preto nemo?eme zosta? ticho. Hlasy pre pro-rodinnu politiku su vysmievane, mo?no u? z principu preto, ?e sa s nimi stoto??uje Cirkev. Slovo skor dostanu sociologovia a sociologi?ky, ktore ponukaju novy ?nestereotypny“ model rodiny. Nepropaguje sa man?elska vernos? a nerozlu?ite?nos?, ale skor navody k tomu, ako sa rozis? a ?i? si vlastny pohodlny ?ivot. Pro-rodinnym aktivistom a pro-liferom u? media nemaju ?as na?uva?. Nezaujimaju ich otazky: Pre?o sa rodi tak malo deti do tohto na?ho slovenskeho sveta? ?o robime preto, aby sme rodi?ovstvo zatraktivnili? O?ividne starneme a vymierame, a aj napriek tomu plne podporujeme legalny potrat. Neva?ime si a ani neu?ime spolo?nos? va?i? si novy ?udsky ?ivot.
Podce?ujeme na?e najva??ie bohatstvo ? na?e rodiny! S uzkos?ou volam z vychodu republiky, kde azda naj?astej?ie odchadza jeden z man?elov za pracou, nielen do vzdialenej Bratislavy, ale e?te ?alej. Odlu?enos? v dia?ke i v ?ase sposobuje vyhasnutie lasky. Je pri?inou ?astych rozvodov. Chyba praca, chyba slu?ny zarobok. Pre?o kvoli tomu, aby rodiny mohli pre?i?, nemo?u by? spolu? Toto su skuto?ne problemy, ktorym treba venova? va??i priestor, a nie za ka?du cenu presadzova? prava individualistov!
Mo?no sa pytate: Pre?o sa strhol takyto boj o zakladne ?udske a kres?anske principy, ?i hodnoty? Pri?inou je strata viery, ?e darova? ?ivot ma zmysel, ?e zaprie? seba a obetova? sa ma zmysel, ?e by? pre druheho ma zmysel a ?e aj utrpenie a boles? ma svoj vyznam.
Naozaj, zahanbuju nas niektori migranti z Blizkeho vychodu a z Afriky, preto?e na neistu pu? za lep?im ?ivotom sa vydavaju postupne s celymi svojimi rodinami a su to skuto?ne ve?ke rodiny. Tak silno dr?ia pokope! Ani by im vo sne nepadlo spochyb?ova? zakladne principy ?ivota a zdraveho rozumu, preto su tak silni a jednotni vo svojich rodinach. Zato my tak ?ahko naletime v?elijakym hlupostiam o bezhrani?nych pravach a narokoch na nezmysly. Bez zodpovednosti za dar ?ivota, niet buducnosti naroda! V kone?nom dosledku nakoniec v?dy rozhodne demografia.
Ka?dy ?ivot je dar a treba za? ?akova? Bohu. V tejto v?a?nosti a viere u? nemo?eme po?uva? ?udi viac ako Boha. Nie, my nie sme extremisti! Extremisti ale su v na?ej spolo?nosti, okrem pravicovych, u? aj ?avicovi. Extremistov sa treba obava?. Vernos? Bo?iemu Slovu nam nikdy nesmie dovoli?, aby sme ako kres?ania boli vtiahnuti do nasilia a nenavisti, ?i u? vo?i cudzincom, alebo ina? zmy??ajucim. Je?i?ov prikaz lasky nas zavazuje milova? v?etkych ako plnohodnotne ?udske osoby: ina? veriacich, ina? konajucich, homosexualov, tych, ?o nam nepraju, a dokonca i nepriate?ov (Mt 5, 44).
Ak su medzi nimi hrie?nici, potom plati zasada: Hrie?nika miluj, nie v?ak jeho hriech! Nikdy nesuhlas s jeho hriechom! Nikomu nekrivdime, len chceme haji? a ohlasova? Bo?iu pravdu a lasku. Panna Maria nam pritom pomaha utvori? si spravny nazor v zhode s Evanjeliom a da? Bohu do slu?by v?etky svoje sily na budovanie Bo?ieho kra?ovstva lasky a pokoja pre v?etkych ?udi na tejto zemi.
Okrem re?i, v?ak na?a viera vy?aduje i skutky. Lebo vo vz?ahu k pravde a milosrdenstvu plati: V prvom rade neml?a?, a potom kona?! A tych, ?o potrebuju na?e skutky lasky a na?u pomoc, bude v?dy dos?.
U? to bude veru skoro 30 rokov odvtedy, ?o prave tu v ?a?tine prehovorila k narodu nedavno svatore?ena Matka Tereza z Kalkaty. Bolo to 6. juna 1987, ke? sa tu zastavila na svojej ceste do Po?ska. Vtedy nam zanechala vzacny odkaz, z ktoreho vyberam najsilnej?iu ?as?:
Na svete existuje ve?mi mnoho, mnoho biednych ?udi, ktori nemaju nikoho a ktorych nik ne?ubi. A preto si, sestry a bratia, ctime tych, ktori svoj ?ivot dali do slu?ieb Bohu, aby mohli prinies? Je?i?ovu lasku medzi na?ich chudakov. Modlite sa, prosim, za nas (za sestry). A my sa budeme modli? za Vas, aby do va?ich rodin pri?la Je?i?ova laska, ktora vam vo v?etkom najlep?ie pomo?e na prihovor Matky Bo?ej. Modlite sa, aby bola Matka Bo?ia v?dy va?ou ochranky?ou. Ona Vam pomo?e, aby ste ostali svati.
?Prinies? Je?i?ovu lasku medzi na?ich chudakov“ ? Matka Tereza tu myslela na v?etkych tych, ?o trpia na tele i na du?i, aj na hendikepovanych ?udi, ktori to u? mo?no chcu vzda?. Myslela vtedy i teraz na v?etkych, ?o potrebuju na?e skutky telesneho i duchovneho milosrdenstva. K takymto vykonom v?ak potrebujeme silnu motivaciu. Potrebujeme vieru, Bo?ie odpustenie, jeho milos? a pokoj, potrebujeme prihovor Panny Marie!
Drahi bratia a sestry! I keby nas v celej spolo?nosti mala zostala iba h?stka ? praktizujme svoju vieru, nezostavajme v nede?u doma v pohodli. Nenechavajme sa tak ?ahko ovplyv?ova? niektorymi mediami a prazdnym ?ivotnym ?tylom. Ne?ime iba pre tento svet. Zdru?ujme sa na bohoslu?bach, na pu?ach, na socialnych sie?ach, cez prostriedky okam?itej komunikacie. Pomo?me zvyrazni? Je?i?ov hlas a jeho milosrdenstvo, ktore premaha ka?du boles?! Svedectvom dobreho ?ivota a nezapredanos?ou du?e propagujme kulturu ?ivota a lasku k nudznym. Nebojte sa! ? tak ?asto nam to opakoval svaty pape? Jan Pavol II. Nebojme sa obhaji? na?u vieru! I napriek bolestiam a obetam, zabojujme o na?e rodiny. Zabojujme o buducnos? na?ho naroda a nevzdavajme to! Nech nam v tom pomaha Sedembolestna Panna Maria, patronka na?ho Slovenska! AMEN