Rozvojova politika SR

? SlovakAid

Slovensko sa vstupom do OECD (2000), Europskej unie (2004) a Vyboru OECD pre rozvojovu pomoc ? DAC (2013) stalo su?as?ou spolo?enstva darcov, ktori poskytuju pomoc rozvojovym krajinam. ?lenstvo v tychto organizaciach, resp. priprava na?, vyrazne prispela k sformovaniu mechanizmu  slovenskej rozvojovej spoluprace. Mechanizmus slovenskej politiky rozvojovej spoluprace, ako ho pozname dnes, vznikol v roku 2003. Ministerstvo zahrani?nych veci a europskych zale?itosti Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) sa stalo narodnym koordinatorom poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci. V prvych rokoch sa mechanizmus slovenskej politiky rozvojovej spoluprace budoval za vyraznej podpory Kanadskej rozvojovej agentury (CIDA) a Rozvojoveho programu OSN (UNDP).

Legislativne bola rozvojova pomoc upravena zakonom ?. 617/2007 Z.z. o oficialnej rozvojovej pomoci a o doplneni zakona ?. 575/2001 Z. z. o organizacii ?innosti vlady a organizacii ustrednej ?tatnej spravy v zneni neskor?ich predpisov). Na zaklade tohto zakona ministerstvo zriadilo rozpo?tovu organizaciu - Slovensku agenturu pre medzinarodnu rozvojovu spolupracu (SAMRS). Vzh?adom na potrebu novej zakonnej upravy  bol v r. 2015 NR SR schvaleny zakon ?. 392/2015 Z.z. o rozvojovej spolupraci a o zmene a doplneni niektorych zakonov, ktory okrem premenovania celej aktivity na rozvojovu spolupracu novo upravuje cely rad nastrojov a mechanizmov rozvojovej spoluprace.

Oficialna rozvojova spolupraca sa stala integralnou su?as?ou zahrani?nej politiky SR. Za desa? rokov bolo pod logom SlovakAid implementovanych viac ako 400 projektov v takmer dvadsiatich krajinach Afriky, Azie, aj Europy. Rok 2013 sa stal pre oficialnu rozvojovu pomoc SR vyznamnym mi?nikom, nako?ko sa Slovenska republika stala ?lenom Vyboru pre rozvojovu pomoc Organizacie pre hospodarsku spolupracu a rozvoj (DAC OECD), ?o znamenalo zav??enie desa?ro?neho usilia o budovanie kvalitneho a efektivneho mechanizmu rozvojovej spoluprace SR.
 

Pre?o Slovensko pomaha rozvojovym krajinam

V septembri 2015 schvalilo medzinarodne spolo?enstvo na pode OSN dokument ?Premena na?ho sveta: Agenda 2030 pre udr?ate?ny rozvoj“, ktory  je komplexnym suborom priorit pre dosiahnutie cie?a udr?ate?neho rozvoja. Nadvazuje na Mileniove rozvojove ciele (MDGs) z r. 2000, ktore boli vobec prvou spolo?nou viziou a ?iroko akceptovanym ramcom pre globalny rozvoj. K?u?ovymi principmi novej agendy pre rozvoj su transformacia, integracia a univerzalnos?. Ambiciou 17 cie?ov udr?ate?neho rozvoja rozpracovanych do 169 ?iastkovych cie?ov je usmer?ova? ?trukturalnu ekonomicku, socialnu a environmentalnu premenu jednotlivych krajin sveta, nielen rozvojovych, v reakcii na hrozby, ktorym ?udstvo dnes ?eli. 

Podrobnej?ie informacie k A2030

 

Rozvojove aktivity su organizovane na baze spoluprace s prijimajucou krajinou, preto nemo?no rozvojovu spolupracu su?asnosti zjednodu?ene ozna?ova? iba za pomoc. Je to v?ak u?inny nastroj na?ej zahrani?nej politiky a v neposlednej rade si tym plnime povinnosti a zavazky vyplyvajuce z ?lenstva v EU, OSN a OECD. V?aka zapojeniu sa do aktivit napr. EuropeAid (ale tie? ?al?ich organizacii formujucich globalne politiky), ma Slovensko mo?nos? ovplyvni? medzinarodnu rozvojovu agendu plnopravnym hlasom, kompenzujuc tak geopoliticku vahu danu ve?kos?ou na?ej krajiny.

U?as? SR na rozvojovej spolupraci preto treba vnima? ako prispevok Slovenska k prosperujucej?iemu, stabilnej?iemu a bezpe?nej?iemu svetu. Chudoba, terorizmus, obchodovanie s narkotikami, nelegalna migracia, klimaticke zmeny a pod. nie su len problemami rozvojovych krajin, ale v su?asnom globalnom svete aj na?imi problemami. Spolupracou s rozvojovym svetom tak pomahame predov?etkym sami sebe.

 

Ciele rozvojovej spoluprace Slovenskej republiky

Slovensko ponuka rozvojovu spolupracu partnerskym krajinam so zamerom prispie? k udr?ate?nemu rozvoju najma prostrednictvom:

  • rozvoja ?udskeho potencialu partnerskych krajin najma prostrednictvom podpory vzdelavania a zamestnanosti;
  •  podpory demokracie a dobrej spravy veci verejnych vratane dialogu ob?ianskej spolo?nosti a ?tatnych in?titucii.

Pri nap??ani vizie a cie?ov sa SR opiera o:

  • svoje transforma?ne skusenosti z budovania in?titucii samostatneho ?tatu, rozvoja trhovej ekonomiky a nap??ania principov demokracie;
  • uspe?nu integraciu do medzinarodnych organizacii a zoskupeni;
  • nedavnu skusenos? prijimate?a pomoci.


V roku 2013 ministerstvo vypracovalo v poradi treti zakladny koncep?ny dokument pdf  Strednodoba strategia oficialnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2014 - 2018   (pdf; 5.21 MB) .  

 

Pravna uprava  rozvojovej spoluprace SR je obsiahnuta predov?etkym v tychto zakonoch a predpisoch:

 

?al?ie dokumenty formujuce strategicky a legislativny ramec rozvojovej pomoci SR:

 

 

?

 

 

Teritorialne priority slovenskej oficialnej rozvojovej pomoci

Na roky 2014-2018 je stanovenych 10 teritorialnych priorit rozvojovej spoluprace SR. V dvoch nosnych programoch SlovakAid ? Program rozvojovych intervencii a Program odovzdavania transforma?nych skusenosti bude SR spolupracova? s partnerskymi krajinami nasledovne:

Programove krajiny: Afganistan, Ke?a, Moldavsko
Projektove krajiny: Albansko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzinsko, Kosovo, Ukrajina

Krajiny s mimoriadnymi humanitarnymi a rozvojovymi potrebami: Ju?ny Sudan a Syria a okolite krajiny regionu Blizkeho a Stredneho Vychodu

  • Komunitná lesná škôlka v Molo, v ktorej ženská skupina pestuje sadenice stromčekov na reforestáciu lesa Mau Komunitna lesna ?kolka v Molo, v ktorej ?enska skupina pestuje sadenice strom?ekov na reforestaciu lesa Mau
  • Rozvoj kapacity ľudských zdrojov na Kábulskej polytechnickej univerzite Rozvoj kapacity ?udskych zdrojov na Kabulskej polytechnickej univerzite
  • Rozvojové vzdelávanie – cieľom je zvýšiť vedomosti žiakov primárneho vzdelávania o realite rozvojového sveta. Rozvojove vzdelavanie ? cie?om je zvy?i? vedomosti ?iakov primarneho vzdelavania o realite rozvojoveho sveta.

 

Sektorove priority rozvojovej spoluprace SR

Vo v?eobecnosti bude rozvojova spolupraca SR orientovana na nasledovnych sedem oblasti:

  • vzdelavanie ? odborne vzdelavanie so zameranim na vstup na trh prace a vlastne podnikanie, vzdelavanie u?ite?ov, vybavenie ?kolskych zariadeni;
  • zdravotnictvo ? zakladna zdravotna starostlivos?, vy?ivove programy, vzdelavanie a osveta obyvate?stva      v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti, vzdelavanie zdravotnickeho personalu;
  • dobra sprava veci verejnych a budovanie ob?ianskej spolo?nosti ? riadenie verejnych financii, reforma verejneho sektora, podpora pravneho ?tatu a u?asti ob?ianskej spolo?nosti na demokratickych procesoch, reforma bezpe?nostneho sektora, aktivity civilnych expertov v medzinarodnom krizovom mana?mente;
  • po?nohospodarstvo a lesne hospodarstvo ? zavadzanie novych technik a postupov, spracovania po?nohospodarskych produktov so zameranim na ich marketing a predaj, potravinova bezpe?nos?, ochrana pody;
  • voda a sanitacia ? zasobovanie pitnou vodou, vodne a odpadove hospodarstvo;
  • energetika ? so zameranim na energeticku bezpe?nos? a alternativne zdroje;
  • podpora tvorby trhoveho prostredia a maleho a stredneho podnikania.


?truktura riadenia rozvojovej spoluprace SR

Na tvorbe a implementacii slovenskej rozvojovej pomoci sa podie?a viacero vnutro?tatnych subjektov:

  • Koordinatorom slovenskej rozvojovej pomoci je Ministerstvo zahrani?nych veci a europskych zale?itosti Slovenskej republiky, Odbor rozvojovej spoluprace a humanitarnej pomoci Sekcie medzinarodnych organizacii, rozvojovej a humanitarnej pomoci.
  • Zakladnym nastrojom ministerstva pre koordinaciu slovenskej rozvojovej pomoci je Koordina?ny vybor pre rozvojovu spolupracu Slovenskej republiky. Koordina?ny vybor je poradnym organom ministra zahrani?nych veci a europskych zale?itosti Slovenskej republiky. ?lenmi su zastupcovia ustrednych organov ?tatnej spravy a ini partneri podie?ajuci sa na rozvojovej spolupraci SR.
  • Implementa?nou organizaciou hlavnej ?asti bilateralnej slovenskej rozvojovej pomoci je Slovenska agentura pre medzinarodnu rozvojovu spolupracu . SAMRS bola zriadena ministerstvom zakonom ?. 617/2007 Z.z. a jej j postavenie a posobnos? upravuje zakon ?. 392/2015 Z.z.. Prostrednictvom ?pecializovanych programov alebo grantovych kol dava SAMRS mo?nos? narodnym subjektom realizova? projekty v cie?ovych krajinach.
  • Na vyhodnotenie ?iadosti o poskytnutie dotacie na projekty rozvojovej pomoci je zriadena osobitna komisia.
  • Riadiaci vybor CETIR (Centrum na odovzdavanie skusenosti z integracie a reforiem) riadi a implementuje program MZVaEZ SR ur?eny na odovzdavanie slovenskych transforma?nych a integra?nych skusenosti partnerskym krajinam prostrednictvom kontaktneho bodu v ramci rozvojovej agentury SAMRS.

Programy a nastroje bilateralnej rozvojovej spoluprace SR

Rozvojovu spolupracu SR v rokoch 2014 ? 2018 tvori osem nosnych programov:

  • Program rozvojovych intervencii
  • Program odovzdavania transforma?nych skusenosti
  • Program podnikate?skych partnerstiev
  • Program humanitarnej pomoci
  • Program vladnych ?tipendii
  • Program vysielania rozvojovych pracovnikov a civilnych expertov do rozvojovych krajin
  • Program rozvojoveho vzdelavania a verejnej informovanosti v SR
  • Program budovania kapacit

 

Nastroje rozvojovej spoluprace:

  • Blokove dotacie
  • Mala dota?na schema
  • Finan?ne prispevky ZU SR (mikrogranty)
  • Dodavanie tovarov a slu?ieb
  • CETIR ? Centrum pre odovzdavanie skusenosti z integracie a reforiem
  • Start Up
  • Trilateralna spolupraca
  • U?elove prispevky do medzinarodnych organizacii
  • Uvery s grantovym elementom
  • Finan?ne prispevky
  • Nastroj financovania ?tipendii

 

Bli??ie informacie o jednotlivych programoch a nastrojoch su dostupne v materiali Strednodoba strategia rozvojovej spoluprace SR na roky 2014-2018 (vi? link vy??ie v texte).

 

Multilateralna rozvojova pomoc

SR sa podie?a na rozvojovych aktivitach medzinarodneho spolo?enstva aj prostrednictvom EU a medzinarodnych organizacii a in?titucii. Multilateralna rozvojova pomoc je chapana aj ako nastroj podpory tych rozvojovych krajin a sektorov, v ktorych nie je pre SR efektivne posobi? na bilateralnej baze. Pomoc formou multilateralnych prispevkov tvori ka?doro?ne pribli?ne 75 % celkoveho objemu slovenskej ODA. Prioritou SR v oblasti multilateralnej rozvojovej pomoci je zvy?i? u?as? slovenskych subjektov na programoch a projektoch EU, OSN, OECD, skupiny Svetovej banky a Europskej investi?nej banky. Zamerom SR je pokra?ova? v aktivnom zapajani sa do rozhodovacich procesov v ramci EU, multilateralnych organizacii a in?titucii, do ktorych SR prispieva a premieta? tak slovenske postoje, hodnoty a zahrani?nopoliticke a rozvojove priority do konkretnych aktivit v ramci EU, medzinarodnych organizacii a in?titucii.

 

Humanitarna pomoc SR

Humanitarna pomoc je pod?a zakona ?. 392/2015 Z.z. prejav solidarity s ?u?mi v nudzi s cie?om zamedzi? stratam na ?ivotoch a ujme na zdravi, zmierni? utrpenie a obnovi? zakladne ?ivotne podmienky ?udi po vzniku mimoriadnych udalosti, ako aj zmier?ova? ich dlhodobo trvajuce nasledky a predchadza? ich vzniku a nasledkom.


Zakladnym dokumentom na poskytovanie humanitarnej pomoci je Mechanizmus poskytovania slovenskej humanitarnej pomoci do zahrani?ia, ktory bol schvaleny 12. 4. 2006 vladou Slovenskej republiky. Slovensko poskytuje humanitarnu pomoc v sulade so zakladnymi principmi humanitarnej pomoci EU, a takisto     v sulade s iniciativou Princip dobreho humanitarneho darcovstva (GHD ? Good Humanitarian Donorship). Humanitarna pomoc je poskytovana formou finan?nych prispevkov a materialnej pomoci. Na urovni EU poskytuje humanitarnu pomoc sekcia Europskej komisie pre humanitarnu pomoc a civilnu ochranu (ECHO - European Humanitarian Aid and Civil Protection), ktora podporuje projekty zamerane na prevenciu a pomoc v ohrozenych oblastiach

V d?och v d?och 22.  ? 24. maja 2016  sa v Istanbule uskuto?nil vobec prvy Svetovy humanitarny samit, ktoreho sa zu?astnilo viac ako 9000 u?astnikov zo 173 krajin, vratane 55 hlav ?tatov a vlad, stovky zastupcov sukromneho sektora, ob?ianskej spolo?nosti a mimovladnych organizacii. Slovenska republika sa u?as?ou prezidenta Andrej Kisku na Svetovom humanitarnom samite prihlasila k aktivnej u?asti na h?adani optimalneho nastavenia fungovania systemu humanitarnej pomoci a preklenutia prehlbujuceho sa deficitu zdrojov v tejto suvislosti. 


Na?e doteraj?ie kratke skusenosti s poskytovanim humanitarnej pomoci ukazuju, ?e konanie sa samitu je vhodne vyu?i? na prehodnotenie sposobu organizacie humanitarnej pomoci zo strany Slovenskej republiky a jej mimovladnych akterov a odstrani? viacere z existujucich limitov jej rychleho a efektivneho poskytovania. Vzh?adom na prevladajuce trendy v globalnej situacii toti? mo?no predpoklada?, ?e potreba aktivneho anga?ovania sa Slovenskej republiky v humanitarnych aktivitach bude narasta? rovnako ako politicky tlak zo strany na?ich partnerov.
Slovensko pri poskytovani humanitarnej pomoci vyu?iva popri domacich partneroch aj spolupracu s medzinarodnymi humanitarnymi organizaciami, ako napr. Medzinarodny vybor ?erveneho kri?a (ICRC) a organizaciami systemu OSN - Detsky fond UNICEF, Urad vysokeho komisara OSN pre ute?encov (UNHCR), Medzinarodna organizacia pre migraciu (IOM) a ?al?ie. Zarove? finan?ne prispieva na podporu aktivit poskytovate?om potravinovej pomoci akymi su Svetovy potravinovy program (WFP), technicky podporovany Organizaciou pre vy?ivu a po?nohospodarstvo (FAO), Rozvojovy program OSN (UNDP) a ?al?ie.

 

Kontakty

Ministerstvo zahrani?nych veci a europskych zale?itosti Slovenskej republiky
Sekcia medzinarodnych organizacii, rozvojovej a humanitarnej pomoci
Odbor rozvojovej a humanitarnej pomoci
tel.: +421 2 5978 36 41
email: orpo@mzv.sk

 

Slovenska agentura pre medzinarodnu rozvojovu spolupracu (SAMRS)
Pra?ska 7
811 04 Bratislava
tel: +412 2 5978 2601
e-mail: info@slovakaid.sk
www.slovakaid.sk

 

 

 

Datum poslednej aktualizacie: 2018-03-15 11:42:11.518 Datum vytvorenia: Mon Jun 22 00:00:00 CEST 2015