D?a 15. 11. 2005 sa Slovenska republika stala ?lenom Pracovnej skupiny pre medzinarodnu spolupracu v oblasti vzdelavania, zachovania pamiatky a vyskumu holokaustu ? Task Force for International Cooperation on Holocaust Education, Remembrance and Research - ITF ( www.holocausttaskforce.org ).

ITF, ktora v su?asnosti zdru?uje 27 ?tatov, vznikla v roku 1998. V jej ramci spolupracuju zastupcovia ?tatnych i ne?tatnych in?titucii. Hlavnym cie?om ITF je realizacia a podpora projektov zameranych na vzdelavanie o holokauste, vyskum v tejto oblasti a zachovanie pamiatky holokaustu. Projekty su financovane z prispevkov ?lenskych krajin. Vznik ITF bol motivovany presved?enim, ?e na dostojne vyrovnanie sa s dedi?stvom holokaustu nesta?i jeho odsudenie ani priznanie si historickej viny, ale je potrebna realizacia permanentnych aktivit zainteresovanych spolo?enstiev vo viacerych oblastiach, ich vhodna in?titucionalizacia na medzi?tatnej urovni, komunikacia a koordinacia postupov.

Ako tzv. liaison country spolupracovalo Slovensko s ITF u? od roku 2000. V?aka uspe?ne realizovanym projektom v oblasti vzdelavania o holokauste si ziskalo uznanie a re?pekt a predlo?enie jeho ?iadosti o ?lenstvo bolo v ITF o?akavane a v?eobecne podporovane. ?lenstvo v ITF odsuhlasila vlada Slovenskej republiky uznesenim ?. 754 z 28. 9. 2005.
( www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CF4B067D7F1BAFFDC1257089003929D2?OpenDocument ).

Koordinaciu predvstupovej procedury a ?al?ieho posobenia Slovenska v ITF poverila vlada ministra zahrani?nych veci. Ulohu odbornych garantov prevzali Ministerstvo ?kolstva, Ministerstvo kultury a Slovenska akademia vied, ktore nominovali expertov do odbornych pracovnych skupin ITF posudzujucich projekty. ?tatne in?titucie intenzivne spolupracuju aj s mimovladnymi organizaciami, osobitne predov?etkym s ob?ianskym zdru?enim Dokumenta?ne stredisko holokaustu ( www.holocaust.sk ).

Historia
Slovensko sa zu?astnilo ?tokholmskeho medzinarodneho fora o holokauste v roku 2000 a od tohto roku sa datuje aj intenzivna spolupraca SR s ITF. Po piatich rokoch intenzivnej spoluprace vyustilo sna?enie SR do prijatia za plnohodnotneho ?lena ITF v novembri 2005 v Krakove. Pre SR je ?lenstvo v tomto zoskupeni obzvla?? dole?ite, a to aj z dovodu, ?e ?tyri desa?ro?ia komunistickeho re?imu negativne ovplyvnili aj interpretaciu historickych faktov vratane problematiky holokaustu. A? po roku 1989 sa obnovilo vedecke badanie na tomto poli bez ideologickej predpojatosti a biele miesta v slovenskej historii sa za?ali postupne zap??a?. Dnes sa realizuju projekty a programy, a to aj s podporou ITF a ?al?ich partnerov, ktore su be?nou su?as?ou a napomahaju pripominaniu pamiatky holokaustu.

?lenstvo Slovenska v ITF je vyjadrenim vole by? medzi ?tatmi, ktore aktivne podporuju vyu?ovanie o holokauste, jeho pripominanie a vyskum. Holokaust zanechal hlboke stopy na Slovensku. V rokoch 1942 a 1944 bolo z uzemia vtedaj?ieho Slovenska deportovanych viac ako 70 000 ?idov. Va??ina z nich zahynula v koncentra?nych taboroch. Aktivnu ulohu pri prenasledovani ?idovskeho obyvate?stva, pri jeho postupnom uplnom vylu?eni z hospodarskeho i politickeho ?ivota, ktore vyvrcholilo pozbavenim zakladnych ?udskych prav a deportaciami, zohraval fa?isticky re?im Slovenskeho ?tatu. Jeho predstavitelia mali hlavny podiel zodpovednosti na tychto hroznych udalostiach.

Po obnoveni demokracie v ?eskoslovensku vydala v decembri 1990 Slovenska narodna rada a vlada SR vyhlasenie k deportaciam ?idov zo Slovenska do koncentra?nych taborov v rokoch 1942 a 1944. Vo vyhlaseni prejavili poslanci a ?lenovia vlady ako reprezentanti celeho Slovenska svoju u?as? ?idovskym spoluob?anom a vyslovili ?utos? nad zlo?inmi na nich spachanymi a ospravedlnili sa za ?iny svojich predchodcov.

Pripominanie pamiatky holokaustu
Za tymto vyhlasenim nasledovalo postupne od roku 1992 na celom uzemi Slovenska odha?ovanie pamatnikov a pamatnych tabu? venovanych pamiatke obeti holokaustu (do dne?neho d?a ich bolo odhalenych okolo 100), vratane Ustredneho pamatnika holokaustu ?idov na Slovensku, ktory bol vybudovany v Bratislave na mieste, kde povodne stala neologicka synagoga. Pamatnik bol slavnostne odhaleny 28. augusta 1997. Pamatniky a pamatne tabule boli odha?ovane z iniciativy vlady SR, predstavite?ov obci, ?idovskych komunit, Ministerstva kultury SR, Slovenskeho narodneho muzea - Muzea ?idovskej kultury, mimovladnych organizacii a ob?ianskej spolo?nosti.

V roku 2001 schvalila Narodna rada Slovenskej republiky ustanovenie Pamatneho d?a obeti holokaustu a rasoveho nasilia. Tento de? pripomina 9. september 1941, kedy vydala vlada Slovenskeho ?tatu nariadenie ? tzv. ?idovsky kodex, ktore od?tartovalo prenasledovanie ?idov na Slovensku. Pri tejto prile?itosti sa ka?doro?ne kona viacero podujati, ako napriklad kladenie vencov k Ustrednemu pamatniku holokaustu pod za?titou prezidenta Slovenskej republiky, konanie konferencii, seminarov a predna?ok o problematike holokaustu, rasoveho nasilia i antisemitizmu. Od roku 2003 sa na zaklade pokynu Ministerstva ?kolstva SR pripomina 9. september aj na zakladnych a strednych ?kolach v Slovenskej republike a to formou stretnuti s pre?iv?imi osobami, nav?tevou pamatnych miest, besedami na temu holokaustu, antisemitizmu a rasizmu a pod.

Vzdelavanie o holokauste
Po podpise ?tokholmskej deklaracie o holokauste prezidentom SR v roku 2000 za?alo Ministerstvo ?kolstva SR realizova? v spolupraci s ITF medzinarodny projekt ?Priprava u?ite?ov strednych ?kol v oblasti vzdelavania o holokauste“. Jeho cie?om je vzdelavanie vybranych u?ite?ov dejepisu a ?al?ich spolo?enskovednych predmetov vyu?ujucich problematiku holokaustu, za u?elom zvy?enia kvality vyu?by v zmysle svetovych ?tandardov ako aj mo?nosti tvorby kvalitnej?ich a u?innej?ich u?ebnych textov a pomocok. V roku 2004 vy?la prva slovenska u?ebna pomocka pre u?ite?ov strednych ?kol - eduka?ny bali?ek ?Pre?o sa u?ime o holokauste“ (u?ebnica, cvi?ebnica, videokazeta) pre vyu?ovanie o tejto problematike.

O holokauste sa vyu?uje na v?etkych stup?och ?kol vratane univerzit. V zakladnych a strednych ?kolach je problematika holokaustu integralnou su?as?ou nielen vyu?ovania dejepisu, ale aj ob?ianskej ?i etickej vychovy. Uspe?ne napreduje aj ?al?ie vzdelavanie pedagogov v tejto oblasti, aj v?aka podpore z ITF. V rokoch 2000-2008 v spolupraci so zahrani?nymi partnermi v Nemecku, Izraeli, USA a ?eskej republike vyslalo Ministerstvo ?kolstva SR okolo 180 slovenskych u?ite?ov (multiplikatorov) na pribli?ne 40 medzinarodnych podujati organizovanych v zahrani?i.

V roku 2006 uzavrelo Ministerstvo ?kolstva SR dohodu s mimovladnou organizaciou Dokumenta?ne stredisko holokaustu, na zaklade ktorej su organizovane odborne vzdelavacie aktivity pre slovenskych u?ite?ov v spolupraci s Metodicko-pedagogickymi centrami v ramci SR. Dokumenta?ne stredisko holokaustu v spolupraci s ?al?imi subjektami taktie? aktivne zapaja pedagogov a ?tudentov do roznych projektov venovanych problematike holokaustu a v spolupraci s odbornikmi a multiplikatormi pripravuje rozne vzdelavacie materialy pre vyu?ovanie.

Muzea
Na Slovensku posobi od r. 1994 v Bratislave Muzeum ?idovskej kultury ako ?pecializovane muzeum v ramci Slovenskeho narodneho muzea. Jeho poslanim je aj uchovava? a propagova? spomienku holokaustu na Slovensku. Su?as?ou muzea je od r. 2005 stala expozicia holokaustu v Nitre v budove synagogy, ktora pod nazvom ?Osudy slovenskych ?idov“ prezentuje cenne a vynimo?ne artefakty via?uce sa k tragedii slovenskych ?idov v ?ase II. svetovej vojny.

V Banskej Bystrici v Muzeu Slovenskeho narodneho povstania bola v r. 2004 vytvorena stala expozicia ?Slovensko v protifa?istickom hnuti odporu Europy v rokoch 1939 ? 1945“, v ramci ktorej je prezentovany aj tragicky osud ?idovskeho obyvate?stva na Slovensku deportovaneho v rokoch 1942 a 1944 do nemeckych koncentra?nych a vyhladzovacich taborov na uzemie okupovaneho Po?ska. Muzeum pripravilo v r. 2007 pri prile?itosti 65. vyro?ia za?iatku deportacii slovenskych ?idov putovnu vystavu po slovenskych mestach pod nazvom “Vagon”, ktora bola umiestnena v dvoch ?elezni?nych vagonoch podobnych tym, ktore boli pou?ite na transport slovenskych ?idov do koncentra?nych taborov. Cie?om celej expozicie bolo poskytnu? komplexnu faktograficku informaciu o holokauste na Slovensku previazanu na konkretne ?udske osudy, a tak bezprostrednej?ie odhali? a vysvetli? na pravu podstatu holokaustu a dokumentova? jeho obludnos?.

Od roku 2002 sa v ?tatnom muzeu Auschwitz-Birkenau v Po?sku nachadza stala Slovenska narodna expozicia holokaustu.

Vyskum
Vyskumu sa venuje Nadacia Milana ?ime?ku v spolupraci so slovenskou ?idovskou komunitou a Dokumenta?nym strediskom holokaustu. Doposia? bolo vydanych osem zvazkov dokumentov ?Holokaust na Slovensku“. Skupina editorov (Eduard Ni??ansky, Ivan Kamenec, Katarina Hradska a Igor Baka) spracovala dokumenty pokryvajuce takmer v?etky zakladne aspekty historie proti?idovskych opatreni a politiky na Slovensku v rokoch 1939 - 1945.

Taktie? je potrebne spomenu? ?innos? Ustavu pamati naroda (UPN), ktory na svojich internetovych strankach zverejnil databazy zlikvidovanych a arizovanych ?idovskych podnikov (vratane mien arizatorov).

Genocida Romov
Prve iniciativy suvisiace s pripominanim si tragedie Romov po?as 2. sv. vojny sa na Slovensku uskuto?nili a? na za?iatku 90-tych rokov. Temou sa zaoberala predov?etkym Nadacia Milana ?ime?ku, ktora v ramci projektu ?Osudy tych, ktori pre?ili“ zaznamenala popri ?idovskych svedectvach aj svedectva slovenskych Romov. Tato tema bola ?alej spracovana v publikacii ?Romovia a 2. svetova vojna“, ktora vy?la v r. 2006.

V roku 2005 za?ali Slovenske narodne muzeum a ob?ianske zdru?enie In Minorita realizova? projekt ?Ma bisteren!“ (Nezabudnite!), su?as?ou ktoreho je vzdelavaci program pre mlade?, putovna vystava o genocide Romov a osadzanie pamatnych tabu? v lokalitach, ktore sa via?u k perzekuciam Romov. Celkovo bolo do roku 2007 osadenych 7 pamatnych tabu?.