V pripade poru?enia ?udskych prav v Slovenskej republike je mo?ne domaha? sa svojich prav na nezavislych sudoch Slovenskej republiky, vratane Ustavneho sudu. Okrem toho bol v roku 2001 zriadeny in?titut verejneho ochrancu prav (ombudsman), ktory ako nezavisly organ sa podie?a na ochrane zakladnych prav a slobod fyzickych osob a pravnickych osob pri konani, rozhodovani alebo ne?innosti organov verejnej spravy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo ne?innos? v rozpore s pravnym poriadkom alebo principmi demokratickeho a pravneho ?tatu. V pripade diskriminacie z akehoko?vek dovodu je mo?ne sa obrati? na Slovenske narodne stredisko pre ?udske prava.
V tejto sekcii uvadzame len informacie o medzinarodnych organoch, ktore poskytuju ochranu pri poru?eni ?udskych prav. Tieto organy zarove? pozorne skumaju, ?i s?a?ovatelia vy?erpali v?etky dostupne prostriedky napravy, ktore poskytuje slovensky pravny poriadok.
Rada Europy - Europsky sud pre ?udske prava
Europsky sud pre ?udske prava (ES?P) kontroluje dodr?iavanie Europskeho dohovoru o ochrane ?udskych prav a zakladnych slobod (publikovany pod ?. 209/1992 Zb. a ?. 102/1999 Z. z.). ES?P sa sklada zo sudcov volenych Parlamentnym zhroma?denim RE, po?et sudcov sa rovna po?tu ?lenskych ?tatov RE. Sidlo ma v ?trasburgu.
Jeho ulohou je rozhodova?, ?i ?taty re?pektuju prava a zaruky obsiahnute v Dohovore. Sud kona vylu?ne na zaklade s?a?nosti, ktore mo?u podava? jednotlivci, skupiny jednotlivcov, mimovladne organizacie, ale aj ?lenske ?taty Rady Europy (RE). Ak Sud zisti, ?e ?tat poru?il prava alebo zaruky, vynesie rozsudok. Rozsudky su zavazne a krajiny, ktorych sa tykaju, su povinne ich vykona?. Na vykon rozsudkov dohliada Vybor ministrov RE.
Zastupovanie Slovenskej republiky pred Europskym sudom pre ?udske prava patri do posobnosti Ministerstva spravodlivosti SR.
Viac informacii je mo?ne najs? na strankach:
www.echr.coe.int/echr
www.justice.gov.sk
Organizacia Spojenych narodov
Niektore z medzinarodnych zmluv, ktorych zmluvnou stranou je aj Slovenska republika, umo??uju jednotlivcom, skupinam jednotlivcov alebo mimovladnym organizaciam poda? s?a?nos? (oficialne sa tento in?titut ozna?uje anglickym communication) proti ?tatu, ak sa nazdavaju, ?e ich prava zakotvene v prislu?nej zmluve (dohovore) boli poru?ene.
Zmluvami, ktore umo??uju podanie s?a?nosti a ktorych je SR zmluvnou stranou su:
- Medzinarodny pakt o ob?ianskych a politickych pravach a Op?ny protokol k nemu (publikovane pod ?. 120/1976 Zb. a ?. 169/1991 Zb.)
- Medzinarodny dohovor o odstraneni v?etkych foriem rasovej diskriminacie (publikovany pod ?. 95/1974 Zb.)
- Dohovor proti mu?eniu a inemu krutemu, ne?udskemu a poni?ujucemu zaobchadzaniu ?i trestaniu (publikovany ako vyhla?ka pod ?. 143/1988 Zb.)
- Medzinarodny dohovor o odstraneni v?etkych foriem diskriminacie ?ien a Op?ny protokol k nemu (publikovany pod ?. 62/1987 Zb. a ?. 343/2001 Z. z.)
- Medzinarodny dohovor o pravach osob so zdravotnym postihnutim (publikovany pod ?.317/2010 Z. z.)
- Op?ny protokol (publikovany pod ?.318/2010 Z. z.)
- Treti op?ny protokol k Dohovoru o pravach die?a?a o procedure oznameni (2014)
- Medzinarodny dohovor pre nedobrovo?ne zmiznutia (2006)
Oznamenie o tom, ?e medzinarodnopravne dokumenty, ktorych zmluvnou stranou bola ?eska a Slovenska Federativna Republika a ktore ku d?u jej rozdelenia nadobudli platnos? pre Slovensku republiku, bolo publikovane pod ?. 53/1994 Z. z..
S?a?nosti jednotlivcov posudzuju tzv. zmluvne organy (treaty bodies) ? organy vytvorene priamo jednotlivymi zmluvami. Slovenska republika uznava prislu?nos? nasledujucich zmluvnych organov:
S?a?nos? mo?e poda? osoba, ktora sa nachadza pod jurisdikciou Slovenskej republiky a nazdava sa, ?e jej prava zaru?ene niektorou z uvedenych medzinarodnych zmluv OSN o ?udskych pravach boli poru?ene. S?a?nos? sa podava relevantnemu vyboru.
Pravne zastupenie nie je procesnou podmienkou podania s?a?nosti, spravidla je v?ak rozhodujuce pre jeho kvalitu. S?a?nos? je mo?ne poda? aj v zastupeni, ak zastupca disponuje pisomnym suhlasom po?kodenej osoby, pravo ktorej bolo poru?ene. Vo vynimo?nych pripadoch mo?e s?a?nos? poda? v mene obete aj ina osoba (spravidla blizky pribuzny) i bez jej suhlasu.
S?a?nos? je potrebne poda? v jednom z oficialnych jazykov OSN (anglicky, francuzsky, ?panielsky, ?insky alebo rusky). Na podanie oznamenia nie je vymedzena osobitna lehota, je v?ak v zaujme podavate?a predlo?i? oznamenie v ?o najkrat?om ?ase, po vy?erpani prislu?nych opravnych prostriedkov. Oznamenia musia by? v pisomnej forme a nemo?u by? anonymne. Oznamenie musi obsahova? zakladne osobne udaje podavate?a, resp. po?kodeneho a ozna?enie zmluvneho ?tatu, proti ktoremu podanie smeruje. Ak je podanie urobene v mene inej osoby, treba preukaza? suhlas tejto osoby s konanim. ?alej je potrebne uvies? dovod podania, resp. v chronologickom poradi v?etky dole?ite skuto?nosti pripadu. Podavate? je povinny uvies? vnutro?tatne opravne prostriedky, ktore boli vy?erpane (nevy?erpanie vnutro?tatnych prostriedkov napravy je dovodom na zamietnutie s?a?nosti) a tie? skuto?nos?, ?i bol pripad postupeny aj inemu medzinarodnemu organu (v pripade, ?e s?a?nos? posudzoval iny medzinarodny organ, prislu?ny vybor s?a?nos? zamietne). Na zaver podavate? zhodnoti, pre?o pova?uje fakty, ktore uviedol, za poru?enie konkretnych ?lankov dotknutej medzinarodnej zmluvy o ?udskych pravach.
Konanie pred zmluvnymi organmi je ramcovo upravene v prislu?nych zmluvach a podrobne v procesnych poriadkoch jednotlivych organov. Podstata konania spo?iva v tom, ?e po podani s?a?nosti rozhodne zmluvny organ o tom, ?i do?lo k poru?eniu prava a navrhne pripadne kroky, ktore ma dany ?tat podniknu? za u?elom napravy. Rozhodnutia uvedenych vyborov nemaju povahu sudnych rozhodnuti ako napr. rozsudky Europskeho sudu pre ?udske prava v ?trasburgu. Nazory vyborov maju povahu odporu?ani pre ?lenske ?taty.
Ministerstvo zahrani?nych veci a europskych zale?itosti SR
predklada ka?doro?ne informaciu o stave individualnych s?a?nosti vlade SR.
?al?ie informacie tykajuce sa mechanizmu podavania individualnych s?a?nosti v ramci systemu OSN najdete na:
www.ohchr.org/
.
Ministerstvo zahrani?nych veci a europskych zale?itosti SR upozor?uje, ?e tieto udaje maju iba informativny charakter. Proces podania s?a?nosti prinale?i s?a?ovate?ovi samotnemu, ktory si ho riadi a obstarava sam. Ministerstvo zahrani?nych veci a europskych zale?itosti SR neposkytuje v tejto suvislosti pravnu, ?i poradensku pomoc.
Rozhodnutie Vyboru na odstranenie rasovej diskriminacie zo d?a 4. decembra 2015 vo veci s?a?nosti ?. 56/2014 proti Slovenskej republike (dokument je v anglickom jazyku)
(pdf; 1.77 MB)
Preklad Rozhodnutia Vyboru na odstranenie rasovej diskriminacie zo d?a 4. decembra 2015 vo veci s?a?nosti ?. 56/2014 proti Slovenskej republike
(pdf; 242.54 KB)
Stanovisko Vyboru OSN pre ?udske prava zo d?a 23. marca 2016 vo veci s?a?nosti ob?ana Slovenskej republiky M.K. a spol. proti Slovenskej republike ?. 2062/2011 (dokument je v anglickom jazyku)
(pdf; 79.60 KB)
Stanovisko Vyboru OSN pre ?udske prava zo d?a 23.3.2016 vo veci s?a?nosti ?. 2062/2011 proti Slovenskej republike (dokument v slovenskom jazyku)
(pdf; 79.60 KB)
Stanovisko Vyboru OSN pre odstranenie diskriminacie ?ien zo d?a 7. novembra 2016 vo veci s?a?nosti ?. 66/2014 proti Slovenskej republike (dokument v anglickom jazyku)
(pdf; 75.62 KB)
Stanovisko Vyboru OSN pre odstranenie diskriminacie ?ien zo d?a 7. novembra 2016 vo veci s?a?nosti ?. 66/2014 proti Slovenskej republike (dokument v slovenskom jazyku)
(pdf; 208.50 KB)
Europska unia
Dodr?iavanie ?udskych prav je integralnou su?as?ou Zmluvy o Europskej unii a prvoradou podmienkou kandidatskej krajiny na vstup do EU: ?Unia je zalo?ena na zasadach slobody, demokracie, dodr?iavania ?udskych prav a zakladnych slobod a pravneho ?tatu, ktore su spolo?ne ?lenskym ?tatom. Unia re?pektuje zakladne ?udske prava, ktore zaru?uje Europsky dohovor o ochrane ?udskych prav a zakladnych slobod podpisany v Rime 4. novembra 1950 a ktore vyplyvaju z ustavnych tradicii ?lenskych ?tatov, ako zakladnych principov prava spolo?enstva.“
Konania tykajuce sa ?udskych prav pred Europskym sudnym dvorom su v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR. Viac informacii najdete na stranke
www.justice.gov.sk/
.