Fosilav
binon vestigam lifafomas rujenavik Tala medu
fosils
nimik u planiks.
[1]
Atos keninukon kopafosilis, rutis (
ichnites
), nimahogis, jiedotis (
coprolites
) e retotis votik. (Logolos id eli:
vonamenav
.)
Fosilav nuladik pladon lifi vonadik ini yumed onik meda studon, lio votikams fusudik taledava valemik (
vonataledav
) e klimata (
vonaklimatav
) eflunons lifavolfami, kisi lekositots agedunons seku votikams at e flunis kinik geduns onsik elabons su Tal, e lio geduns dilas bofik eflunons lifadistofi junuik. Kludo fosilav lunomiko kobovobon ko talav (stud klifas e klifafomamas), asi ko
planav
,
lifav
,
nimav
e
lekolog
- jafuds bejafol lifafomis e bitikam okas.
Dilads veutikun fosilava binons
vonanimav
(nims),
vonaplanav
(plans) e
mikrofosilav
(mikrofosils). Vonanimavans kanons binon jafudisevans do
vonanimav nenvirebik
, kel vestigon nimis nen bakabom, u do
vonanimav virebilabik
, kel vestigon nimis labu bakabom (keninukamu i fosils menik:
vonamenav
). Mikrofosilavans vestigons fosilis smalikun (ed i mikrofosilis labu vols noganik as spors, e r.).
Dabinons i jafuds patik nulik glofol, soas
vonalifav
,
vonalekolog
,
vonapadav
(stud padas e rutas vonadik) e
deadav
(stud utosa, kelos jenon lifafomes pos deadam onsik). Studaluods gretikun vestigons klifajudis e tefs onsik ko timads talavik e volfami lifafomas.
Fosilav gebon nemami telvodik klatadik, kel padatikon pro lifav zanodu tumyela 18id fa lifavan Svedanik:
Carolus Linnaeus
e tobidon ad pladon bidis ini skemat roletik, so jonolo roletanivodis jenofik bevu ons me metod nog padobatol:
kladav
.
Veut konomik fosilava binalon in geb fosilas ad fumedon baldoti e soti klifas, kels ninukons onis, ud i judis lopikum u donikum. Nuns at veutons pro dustod meinik e patiko pro petroladustod. Vestig fosilas in klif semik petuvolas binon nog bal metodas vifikun a kuratikunas ad seivon baldoti ona.
Mens in grups primofik ya asevons fosilis, kelis anna adientifons veratiko as retods lifafomas vonadik. Stud nolavik fosilas ye primon pas un fin tumyela 18id. (Bepenam kuratikum patuvon in yeged:
Jenotem fosilava
.)
Menefajenotem keninukon fosilavans famik modik. Hiel
Charles Darwin
akonletom fosilis sugafas Suluda-Meropik du tav omik su el
Beagle
ed avestigom fotis astonofikol in Patagonia. Jiel
Mary Anning
abinof balan fosilavans balid. Atuvof fosilis anik igo in zif okik: Lyme Regis. To non dugala calofik, akonletof ed abepenof on mod go sitik. Hiels
William Buckland
,
Richard Owen
,
Gideon Mantell
,
Georges Cuvier
e
Thomas Huxley
abinons buogolans veutik jafuda fosilavik. Hiel
Thomas Jefferson
vemo anitedalikom do mamutaboms. Hiels
Edward Drinker Cope
ed
Othniel Charles Marsh
ajenukons mati sevarik famik (sevadik as
Bomakrigs
) finu tumyel 19id, du kel duns sakadik pajenukons, ab kel afodon progedi natajenava Noluda-Meropik e fosilava virebilabik. Hiel
George Gaylord Simpson
, kel akonletom ed avestigom tutis sugafas e bomemis pinguenas, alabom zuo i rouli vemo veutik po kobiopladam tikamagotas se lifav, fosilav e geredav, ad yufon po jaf Teoroda Nuladik (Linglanapuko
Modern Synthesis
) lifava volfik. Buk omik:
Tim e Vog
binon klatadik in jafud at. Posods famik fosilava nenvirebik binoms hiels
Steven Stanley
,
Stephen Jay Gould
,
David Raup
,
Rousseau H. Flower
e
Jack Sepkoski
, kels edunon modikosi ad gretukumon noli obas tefu foms e skemats po volfam lifa su Tal. Posods famik jafuda:
vonamenav
binons els
Louis
,
Mary
e
Richard Leakey
,
Raymond Dart
,
Robert Broom
,
C.K. 'Bob' Brain
,
Kenneth Oakley
,
Robert Ardrey
e
Donald Johanson
.
Un tim latik, fosilavan Mongolanik:
Rinchen Barsbold
edunon modikosi ad gretukumon noli obsik do volfam dinosauras e bodas.
- ↑
Newman, Garfield, et al. 2001.
Echoes from the past: world history to the 16th century.
Toronto: McGraw-Hill Ryerston Ltd.
ISBN 0-07-088739-X
.
In Linglanapuk: